.

Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

Táto stránka sa dnešným dňom stáva iba archívom už napísaných niektorých poviedok. Nič nové sem už nepribudne. Lúči sa s Vami nadin

Poviedky a príspevky od Chavelierky Aktualizované Odkaz na najnovšiu kapitolu
Anketa  stále aktuální Dotaz  Dotaz2
Vánoční příběh  TU 26.12.2016 Kapitola 2
Dárek pro Wixie 28.1.2016 Dárek
 
     
Sen pre soraki - obrázek

Sen pre soraki - obrázek

Poznáte ÚPLNĚK od soraki?
Táto jej "Jednohubka" ma  úplne dostala. Nádherne zimomriavková a dychberúca...
Až tak, že vzniklo jej voľné pokračovanie ŽIVLY

A dnes, soraki - slniečko, dovoľ mi popriať Ti k narodeninkám.
Ďakujem netu a náhode, že sa naše cesty prepojili. Si mojim SLNIEČKOM.

Asi prestávam byť originálna, ale k Úplňku a Živlom mi ešte chýbala Búrka.

Venujem ju iba Tebe.

Soraki, šup po vankúšik - ideš snívať



BÚRKA



Sila búrky narastala s každou kvapkou roztrieštenou o zem. Burácanie hromu okamžite nasledovalo žiarivé záblesky  kľukatých čiar, pretínajúce oblohu nemilosrdnými švihmi ohnivého biča.

Besnenie živlu mocnelo. Žiaden živý tvor nemal dosť odvahy na priamy stret  s bezmedzným vyčíňaním búrky,  radšej pokorne sklonil hlavu a vyhľadal úkryt na prečkanie nečasu.

 

Žiaden, okrem jedného.

Pomedzi stromy, vrhajúcimi pod spochabenými reflektormi bleskov bizarné tiene, sa ticho kĺzal čierny tieň.

Hustý dážď spoľahlivo zmýval stopy jeho láb, odtlačených v rozmočenej pôde a blesky mu v tme osvetľovali cestu.

Predieral sa spleťou tŕnitého porastu a nedbal na bolesť, keď mu dlhé ostne spôsobovali rany až do mäsa. Nevšímal si vytrhnutých chumáčov srsti, ktoré do svojho pekelného víru okamžite uchvacoval divoký poryv vetra.

Len dopredu, krok za krokom ho hnala búrka v duši, oproti ktorej bolo besnenie prírodného živlu iba neškodnou detskou hrou.

 

Šialený strach o priateľa, zlosť na nespravodlivý rozsudok, obrovské prázdno v srdci a ešte väčšia túžba to prázdno vyplniť- to bolo tou hnacou silou, ženúcou ho samotným stredom pekelnej riavy.

 

Nedoprial si ani minútu oddychu, intuícia mu našepkávala správny smer a on, poháňaný obavami, odhodlane skracoval vzdialenosť k cieľu.

 

 

Búrka nepoľavovala. Husté mraky zahaľovali oblohu do čierneho atramentu a nedovolili ani jedinému nebeské teleso pohliadnuť na zem. Celý kraj pripomínal temnotou polnočné kráľovstvo, no Sirius vedel, že o pár hodín už začne svitať.

Musí sa poponáhľať. Musí stihnúť prísť včas!

 

Blesky mu svietili na cestu a dážď zmýval odtlačky stôp. Nikto sa nedozvedel, že v každej stupaji sa s vodou vpila do zeme aj kvapka krvi z rozdrásaných  láb.

 

Veľký čierny pes bežal krajinou a k strachu sa pridalo vzrušenie. Na vrchole kopca práve zazrel obrysy niečoho povedomého a on tušil, že tam sa jeho cesta končí.

Pozbieral všetky sily a svoj beh zrýchlil. Zdalo sa mu, že prešiel nekonečne dlhý čas, no v skutočnosti uplynulo iba pár minút a on zastal pred siluetou stromu, divo švihajúcim svojimi konármi. V duchu sa uškrnul a obratne sa im vyhýbajúc, doplazil sa k skrytému podzemnému tunelu. Zastal a otriasol zo seba chladnú vodu, ktorá mu uľpela až na koži.

V nedobrej predtuche prebehol tmavým priestorom. Ešte krok, ešte jeden... Ňufákom drgol do chatrných latkových dverí a úzkym otvorom sa pretiahol sa dnu.

Temnú oblohu preťal spletitý blesk a v jeho svetle zbadal  podivne skrútenú postavu, prikovanú reťazami k stene chatrče.

Burácanie hromu mohlo iba sťažka prehlušiť bolestný výkrik v jeho srdci. Razom sa napriamil a čierneho psa nechal zmiznúť. Na jeho mieste stál v miestnosti nahý čiernovlasý muž z divokou bradou a doráňaným telom.

Okamžite uvoľnil západky na okovách a zachytil padajúce nevládne telo. Opatrne ho uložil na slamník a pritlačil ucho na chladnú hruď desivo vypadajúceho tvora.

On sa však netriasol strachom pred jeho výzorom, desil sa, lebo v splašených úderoch vlastného srdca nedokázal rozoznať tlkot  srdca svojho priateľa.

Dlhé minúty v duchu vzýval božstvá, na ktoré si len dokázal spomenúť, vyhrážal sa im a sľuboval, len aby začul ten vytúžený zvuk. Objímal priateľa, na nepoznanie zmeneného zákerným prekliatím a svoje požiadavky vtesnal už len do jedinej zúfalej prosby.

 

Nevzdávaj to, priateľ môj! Som s tebou a spolu sme silní! Nevzdávaj to, kvôli mne...

 

Snáď to bol tou strastiplnou cestou, na začiatku ktorej stálo zrodenie búrky, snáď to bolo tou nesmiernou túžbou po blízkosti milovanej osoby, ktovie... No s doznením posledného zaburácania hromu, Sirius konečne začul zvuk, o ktorý toľko stál. Slabučký ako trepot krídel škovránka, jemný ako nitka práve utkanej pavučiny, ale zrejmý ako svitanie, ktoré práve prebralo vládu nad nocou.

 

S úľavou klesol vedľa priateľa, zmorený vyčerpaním. Otriasol sa chladom. Cez špáry chatrče mu prenikol na kožu ľadový vietor a zabodával sa až do duše. Natiahol sa po deku a oboch poriadne pozakrýval. Pritisol sa k nemu, najviac, ako sa na úzkom slamníku dalo, preložil si ruku cez jeho plecia a konečne dovolil vlastnej únave, aby ho premohla. Prepadal sa do ríše snov a konečne začal cítiť teplo a pokoj.

 

 

„Dobré ráno, Tichošľap!“ boli tiché slová, ktoré rozohriali jeho dušu v prebúdzaní sa z dlhého sna.

„Dobré ráno, Námesačník,“ odpovedal bez toho aby otvoril oči a po tvári sa mu rozlial úsmev.

 

 

Po dlhých rokoch sa konečne zbavil pocitu prázdna. Bol presne tam, kam oddávna patril a s tým, komu patrilo jeho srdce.

 

Kdesi ďaleko sa práve rozbehli do sveta čierne postavy, sľubujúce strašnú pomstu, ale nad nimi dvoma sa uprostred blankytu oblohy vynímalo jasné slnko.





A tu, ďalší dôkaz, že na studenom severe (zas Fínsko :D)vzniká horúca hudba - Poets Of The Fall 



04.08.2011 21:46:46
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one