.

Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

Táto stránka sa dnešným dňom stáva iba archívom už napísaných niektorých poviedok. Nič nové sem už nepribudne. Lúči sa s Vami nadin

Poviedky a príspevky od Chavelierky Aktualizované Odkaz na najnovšiu kapitolu
Anketa  stále aktuální Dotaz  Dotaz2
Vánoční příběh  TU 26.12.2016 Kapitola 2
Dárek pro Wixie 28.1.2016 Dárek
 
     
Saruška, schmatni vankúšik a hajde do Hajan! Ide sa Ti snívať!
UPOZORNENIE: Skutočne nemám najmenší vplyv na tú pomstychtivú mrchu Múzu, ani na Pána snov!


°bez betareadu°

Sen pre saru



Giudo Rosetto nervózne pobehoval po malej kancelárii. Keby ešte mal nejaké vlasy, asi by si ich samým vypätím vytrhal rovno v celých chumáčoch. Bezmocne sa zvalil na vyblednutú pohovku a zanariekal.

Už päť rokov pracoval v Las Vegas pre sieť hotelov The Magic, ako Kultúrny agent. Toto vzletné pomenovanie v sebe nieslo obyčajného hľadača talentu, alebo aspoň dobrého predstierania jeho existencie, medzi rôznymi spevákmi, tanečnicami, eskamotérmi a  inými exhibicionistami. Svoje objavy potom starostlivo cedil cez sito finančnej hodnoty a prehrabal hrabľami budúceho výnosu. Vyvolení, ktorí obstáli, dostali šancu predviesť svoje umenie na pôde niektorého z hotelov The Magic.

Sprvoti hľadal talenty osobne. Neskôr začali hľadať oni jeho. A chodili toľkí, že i po jeho selekcii ich ostalo dosť na to, aby mal okamžite po ruke náhradu, keď nejaký talent začal príliš vyskakovať a Giudo ho pre osobný pokoj vyhodil.

Giudo si žil spokojným životom prachatého chlapíka, ktorý má vplyv. Hoci ten vplyv mal dosah len po múry hotelov The Magic, on bol vo svojom mikrosvete pomerne šťastný.

Až do dňa, kedy prijal geniálneho iluzionistu Svena Seversona. Hoci nevidel jeho doklady, bolo mu jasné, že zeme severu videl tak maximálne na mape a jeho mrazivé meno je falošné. I výzorom sa podobal skôr na južana. Vysoký, čierne vlasy a tmavý uhrančivý pohľad.

Giudo Rosetto si bol istý, že objavil nového Copperfielda, ak nie aj Houdiniho. V duchu už videl šušťavé doláre, sypajúce sa hlavne na jeho súkromný bankový účet .

Ten chlap bol úžasný! Giudo už videl dosť kúzelníkov. Do jedného si so sebou ťahali rôzne debny, kufre a hromady podivných vecičiek, ale tento, Sven Severson, nemal so sebou nič. Ani len malý príručný kufrík!

Najskôr ho chcel Giudo vysmiať ako podvodníka a poslať kade ľahšie, keď tu zrazu Severson vytiahol kúzelnícku paličku a priamo pred očami mu vykúzlil kyticu ruží. Iba tak a odrazu visela priamo vo vzduchu. Keď sa jej chcel dotknúť a overiť si, že je skutočná, roztočila sa okolo svojej osi zvyšujúcou rýchlosťou a so zvláštnym lupnutím sa zmenila na  zvíjajúce klbko hadov. Zdesene uskočil, ich pravosť si určite overovať nechcel. Hady sa rovnakým lupnutím zmenili na farebné, vlniace sa stuhy a tie sa postupne, jedna sa napájajúc na druhú, pozasúvali Seversonovi do náprsného vrecka.  

Potom Sven Severson zmizol. Giudo Rosetto civel na miesto, kde ešte pred chvíľou stál a neveril vlastným očiam.  Bol tu – nie je tu!

Naprázdno preglgol a vyjavene civel na Seversona, vchádzajúceho cez dvere kancelárie.

„Perfektná ilúzia!“ vytlačil zo seba a rukami okamžite šmátral v zásuvke, kde mal predtlačené zmluvy.

Ruka s perom mu lietala po papieri, za neutíchajúceho cinkotu výherného automatu – zvuk ktorý počulo jeho vnútorné ucho zakaždým, keď tušil budúce zisky. Keď si spätne spomínal na tieto okamihy, nevedel si vybaviť moment, kedy nahliadal do dokladov Svena Seversona. A keď začal myslieť na to, že si prezrie Seversonovu zmluvu, do hlavy sa mu votrela myšlienka na balík dolárov, ktoré mu jeho vystúpenia vynášajú a pôvodné zámery spoľahlivo vytlačila.

Severson sa hneď po prvom vystúpení stal miláčikom publika. Aura tajomna okolo jeho osoby, spôsobovala takmer davové šialenstvo. Ľudia zbožňovali jeho sarkazmom nabité poznámky voči dobrovoľníkom z publika a rovnako milovali jeho úsečné odpovede, ktoré vlastne nehovorili nič. Na jeho vystúpenia sa začali predávať vstupenky v niekoľko týždňových predpredajoch a hoteloví hostia, pri zajednávaní ubytovania, priali si zabezpečiť i vstupenku na Kúzelníka Seversona.

Skrátka, Severson bol práve zlatým šampiónom v stajni umelcov Guida Rosettiho. A pritom mal v podstate minimálne nároky. Bol spokojný vo svojom dvojizbovom apartmáne s výhľadom na púšť, nepotreboval armádu personálu, ani maséra, či psychoanalytika a svoj odev si dával do čistiarne zásadne sám. Vyžiadal si výnimku a chyžná k nemu chodila len raz do týždňa a všetky práce robila v jeho prítomnosti. Inak nedovolil vstup do apartmánu ani živej duši. Keďže bol kúzelník, nikomu to nepripadalo divné - strážil si tajomstvo svojich trikov. Ibaže chyžná tvrdila, že na nič kúzelnícke nenarazila. No menej šťastné kolegyne, ktorým nebolo súdené upratovať u slávneho Seversona, o nej rozhlasovali, že akiste neupratovala dôkladne.

Nech už to bolo akokoľvek, Giuda Rosettiho práve trápil malý dodatok v zmluve so Seversonom, ktorý si kupodivu pamätal celkom jasne. Keďže ku kúzelníkovi patrila i sexy asistentka, musel ju mať i Severson. Ale nevedno prečo, napriek Seversonovej popularite, alebo možno práve preto, asistentky sa u neho dlho neohriali. Pár vystúpení a dali zbohom nielen Seversonovi, ale aj Las Vegas.

A to bol ten kameň úrazu, pre ktorý Giudo Rosetto takmer prišiel o zdravý rozum. Spomedzi uchádzačiek vybral vhodné dievča a to tu malo byť už pred hodinou. Pokúšal sa jej dovolať, no číslo bolo nedostupné. A kým si Giudo uvedomil, že zrejme skutočne nepríde, bolo neskoro na obvolávanie ďalších uchádzačiek. Seversonovo číslo začínalo o dvadsať minút!

Bol stratený!

Severson sa iste nahnevá a nájde si niečo lepšie, kde nebude problém s asistentkami. Tie hlupane si nevedeli vážiť príležitosť, ani keď im bola strčená priamo pod nos!

Giudo zakvílil a krokom odsúdenca k večnému zatrateniu v chudobe, vyšiel z kancelárie. Bol rozhodnutý, ponúknuť za asistentku sám seba, i keď tú hanbu zrejme neprežije.

Ledva urobil pár krokov, mladá chyžná, vynoriaca sa nečakane spoza rohu, ho skoro zrazila z nôh svojim vozíkom.

Giudo sa zapotácal. Ďalšie zdržanie si nemohol dovoliť.

„Ženská!“ osopil sa na chyžnú, „Dávajte pozor!“

„Prepáčte,“ šepla nesmelo chyžná. Giudo Rosetto rád budil dojem cholerického Taliana, i keď sa narodil v New Yorku. Ale to vedel iba on. Chyžná videla pred sebou veľkého, nahnevaného a holohlavého chlapa.

Giudo práve zaňuchal šancu, ako si vybiť zlosť, ale keď zdvihol hlavu a pred sebou zbadal štíhlu modrookú blondínku, dostal spásonosný nápad.

„No, veď sa nič nestalo,“ šokoval to dievča náhlou zmenou nálady, „nechajte ten vozík tu a pôjdete so mnou!“

„Tak to teda nie!“ oči dievčaťa stmavli hnevom, z vozíka pohotovo vytiahla mop a namierila ho proti Giudovi.

„Ženská bláznivá!“ Giudo odstúpil krok dozadu a vyťukal na svojom mobile číslo hlavnej chyžnej a pred očami užasnutej dievčiny jej v skratke vysvetlil svoju požiadavku. V hoteli sa vždy udialo pár vecí, za ktoré bol ten, či onen člen personálu zaviazaný inému zamestnancovi hotela. A hlavná chyžná mala takýto záväzok u Giuda.  Práve jej dohodil upratovanie u Seversona, keď ho o to sama požiadala. A teraz potreboval službičku na oplátku on. Potreboval, naklonil sa k menovke dievčaťa, Sarah Wellerovú.

„Tak,“ zadíval sa na Sarah, ešte stále stískajúcu rúčku od mopu, „teraz so mnou pôjdete? Vaša nadriadená sem pošle namiesto vás iné dievča.“

„Seversonova asistentka?“ vypadlo s užasnutej Sarah.

„No áno, len sa mi tu neposkladajte a pohnite sa, predstavenie začína,“ Giudo pozrel na ciferník náramkových hodín a obočie mu vyletelo na vrch hlavy, „za desať minút!“

Schmatol Sarah za ruku, mop hodil na zem vedľa vozíka a poklusom ju ťahal za sebou, rovno do dámskych šatní.

Neobťažoval sa klopaním, ženské osadenstvo si už dávno zvyklo na jeho drzé vpády do súkromia, dvere sa doslova rozleteli a on zamieril k stojanu so sexi mini šatočkami. Zašmátral rukou po ramienkach, zadíval sa na Sarah, prižmúril oči a vytiahol čosi farby polnočnej modrej. Skĺzol zrakom na nohy Sarah, obuté v nízkych balerínach a zohol sa pod stojan. V ruke sa mu objavili dva páry remienkových sandálkov na tenkých opätkoch a všetko to vtisol Sarah do rúk.

Chytil ju za plece a vmanévroval ju k jednému so stolíkov, osvetleným radou žiaroviek okolo veľkého zrkadla.

„No hoď to na seba!“ prskol na dievča, „na čo čakáš? Tu sa súkromia nedočkáš! Okrem toho, musím ti v skratke povedať, čo od teba Severson čaká.“

Sarah Wellerová si zahryzla do jazyka, aby sa zdržala štipľavej poznámky. Do Vegas prišla s nádejou, že prerazí ako tanečnica a speváčka, ale s množstvom konkurentiek, idúcich dopredu aj za cenu predania vlastného tela, súťažiť nechcela. Jej žalúdok odmietol spoluprácu v takom bujarom štýle. Skončila na mieste chyžnej a nesťažovala sa. Plat nebol zlý, plus nejaké to občasné sprepitné od spokojného hosťa a jej úspory, za čas ktorý tu strávila, pekne narástli. Možno ešte rok - dva, vydrží vo Vegas, potom sa vráti domov a bez úverov si otvorí vysnívané fotoštúdio.

Prítomnosť Svena Seversona zaregistrovala len letmo. Nikdy ho nestretla osobne a na žiadne z jeho predstavení sa nemala šancu dostať. Ale tie fámy o ňom boli úžasné! A teraz bola prozreteľnosťou dostrkaná do situácie, v akú by nedúfala. Bude mu robiť asistentku. Ten protivný Giudo Rosetto jej čosi brblal o tom, že úplne stačí, keď sa bude usmievať a natriasať riťkou. Že hlavný je Severson a ona je iba na odpútanie pozornosti od techniky prevedenia ilúzií. A ostatné jej povie priamo Severson.

Cez zaťaté zuby na seba navliekla obtiahnuté šatočky na ramienka, v dĺžke sotva pod zadok a vybrala si strieborné sandále. Snažila sa nevšímať si Giudovho mlsného pohľadu na jej prsia, keď sa tváril že sa obrátil a nepozerá, ale naďalej na ňu zízal v zrkadle.

Rýchlo použila pár šminiek a napudrovala sa. Vedela z minulosti, že silné svetlá by spôsobili lesknutie jej nenapudrovanej tváre.   

Giudo nakoniec odkiaľsi vytiahol príšernú perovú ozdobu do vlasov a donútil ju použiť ju. Vraj už nie je čas na serióznu úpravu účesu.

 

A potom to všetko začalo. Giudo ju doviedol k pódiu práve vtedy, keď naň z druhej strany vchádzal Severson. Zbadala, že ju zaregistroval, ale nijako nedal najavo svoj súhlas, alebo nesúhlas. Pozrel na ňu a pokračoval v chôdzi do stredu javiska.

„Tak choď a zlom väz!“ poprial jej Giudo ako v divadle a postrčil ju dopredu.

Okamžite ju oslepili ostré svetlá a len vďaka tomu, že mnohokrát na podobných javiskách spievala, nevyvádzalo ju to z miery. Usmievať sa, pár hojdavých tanečných krokov a byť v Seversonovej blízkosti, ale nie tak, aby mu zavadzala. Videla kúzla ktoré robil, ale neprišla na nič, čo by ich odhalilo. Bol to nepochybne majster svojho remesla. Sledovala jeho vysokú postavu v tmavom obleku s predĺžený sakom, vlasy po ramená  a ostro rezaný rímsky profil.

Čosi na tom zjave jej pripadalo povedomé, ale bola si istá, že stretnutie s podobným chlapom by si pamätala. Zas sa s ňou hrala jej bujná predstavivosť!

Ani nevedela ako, zdvihol sa záverečný potlesk. Stála vedľa Seversona, on ju zrazu chytil za ruku, podvihol ich spojené ruky a naznačil jej spoločný úklon. Potlesk zosilnel, dav šalel, ľudia sa dvíhali zo sedadiel, ozývalo sa i niekoľkonásobné nadšené pískanie. Všetko ukončilo až zatiahnutie opony.

Sara sa vystierala z niekoľkonásobného úklonu, Severson ju držal za ruku a vtedy sa konečne odvážila pohliadnuť mu priamo do tváre.

Prešla ňou úplná vlna tsunami!

 

Ja som to vedela! Bola som si vždy istá, že taká postava nemôže byť iba vymyslená!

 

Sarah nevedela vysvetliť ako je to možné, ale to presvedčenie bolo tak neochvejné, že si dovolila trasúcimi  sa perami vysloviť do zamračenej tváre Svena Seversona, svoje poznanie.

„Vy ste Severus Snape!“

Sven Severson sa zamračil ešte viac, na čele sa mu prehĺbila vráska a po pár sekundách zvažovania, ešte pevnejšie uchopil ruku Sarah a s povzdychom nevýrazne prehovoril,:

„Poďte so mnou.“

 

 

Sarah sa už po druhý raz v tento večer dostala do situácie, keď jej niekto nariaďoval, kam má ísť. A vliekol ju za sebou, ako prívesný vozík.

Keďže jej Sven, bola si istá že Severus, zvieral ruku a nevyzeral, že by ju chcel pustiť, podriadila sa bez reptania. Navyše, zvedavosť bola v túto chvíľu silnejšia ako pud sebazáchovy, či jednoducho zdravý rozum.

 

 

„Ako ste na to prišli?“ položil prostú otázku Severson, tesne po tom, ako Sarah vtlačil do kresla, vo svojom malom apartmáne.

„Neviem ako,“ pokrčila Sarah plecami, „dnes som vás videla po prvý raz a zdali ste sa mi povedomý, hoci som si bola istá, že sme sa ešte nestretli.“

„Tak ako ste mohli vedieť, kto som?“ uprel na ňu tmavé oči, podvihol obočie a pomaly si pred sebou založil ruky.

Sarah sa nad tým gestom pousmiala.

„Knihy vás popísali celkom verne.“

„Knihy!“ vyprskol Severus, „Nepredpokladal som možnosť, že si niekto dá dohromady fikciu s realitou!“

„No,“ Sarah pokrčila ramenami, „stalo sa!“

„A nie po prvý raz!“ zašomral Severus.

„Spoznali vás viaceré?“ Sarah ožila záujmom. Knihy o Harry Potterovi boli jej srdcovou závislosťou. Ale postava Severusa Snapea, tá bola hotovou ikonou! Od začiatku, ako sa začala vnárať do jeho podstaty a súvislostí života, neverila, že by mal byť iba fiktívnym profesorom, neživým výmyslom, ktorý skončí tak biedne, ako si jeho charakter rozhodne nezaslúžil.

„Spoznali,“ priznal Severus neochotne.

„A čo sa stalo potom?“ spýtala sa Sarah nesmelo, uvedomujúc si, že do tej skupiny od tohto momentu zapadá i ona.

Severus sa uškrnul a vychutnával si údes v očiach tej mladej ženy. Ďalšia, čo ho spoznala. Nechápal, ako je to možné, ale svojim spôsobom mu to lichotilo. Ešte pár sekúnd je nechal tápať v neistote, ale v podstate nemal dôvod ju trápiť strachom o svoju budúcnosť.

„Všetky do jednej ovládla nutkavá túžba, vrátiť sa domov a pokračovať vo svojom živote, akoby ma nikdy neboli stretli.“

„Áá!“ vydýchla Sarah, „Použili ste Obliviate?“

„Ech!“ Severus ohrnul hornú peru, „Poznáte i to? Ale nie, neupravil som im pamäť, len prekryl spomienku na mňa, túžbou po domove.“

„Aha!“ pokývala hlavou Sarah a premýšľala, ako z toho vybŕdnuť, „Aj mne prekryjete spomienku?“

„Pravdepodobne áno,“ nezakrýval svoje úmysly Severus.

„Aha,“ ďalšie prikývnutie. A znásobenie horúčkovitého premýšľania. Ale Sarah, napriek úpornej snahe, na nič neprišla.

„Odškodním vás,“ prekvapil ju Severus návrhom.

„Odškodníte? Ako?“ Sarah otvorila doširoka oči.

„Finančne,“ lakonicky odpovedal Severus.

Sarah sa už zdalo trápne, povedať ďalšie 'aha', radšej si zahryzla do pery. Nebudem si to pamätať! Trápilo ju, že stretnutie so Severusom Snapeom sa jej z hlavy vyparí. To nemôžem nechať iba tak! Vraj finančné odškodnenie! Čo som nejaká šlapka, či čo?! Rozhodla sa, že ten čas natiahne.

„A ako ste sa dostali so spárov Nagini?“ pohodila hlavou a uvedomila si, že má stále vo vlasoch tú perovú príšernosť. Siahla po nej a jedným trhnutím si oslobodila pramene trpiacich vlasov. S odporom ju hodila na zem. Zdvihla oči a stretla sa s pohľadom Severusa. Perovú čelenku prepaľoval pohľadom ako nevítaného votrelca, ktorý mu zneuctil obydlie.

„Pardon,“ šepla Sarah, „Nanútil mi to. Giudo Rosetto,“ dodala pre istotu, keby mal Severus náhodou snahu hľadať vinníka. A na dôvažok sa žiarivo usmiala.

„Evanesco!“ šepol s odporom Severus, sotva švihol kúzelníckou paličkou, bolo jasné, že v nej musí byť schovaný jeho prútik, a po predmete, ktorý vyvolal toľko negatívneho, nebolo ani stopy.

 Sarah sa užasnuto pozerala na prázdne miesto na podlahe. Čítať v knihe o kúzlach je jedno, predstavovať si ich, či vidieť vo filme, to je už o niečo lepšie, ale vidieť to naživo! Hypnotizovala by ten malý kúsok zeme asi veľmi dlho, keby ju neprebral s úžasu hlboký hlas.

„Vytvoril som dvojníka.“

„Prosím?“ spamätala sa Sarah.

„Pýtali ste sa, ako som unikol Nagini. Dvojník v pravý čas to vyriešil.“

„A vaše spomienky?“ pripomenula Sarah.

„Spomienky boli pravé. Uložil som ich do neho ako do trezoru. Uvoľnili sa až keď k nemu prišiel ten, komu boli určené.“

„Potter,“ vzdychla Sarah.

„Potter,“ prisvedčil Severus pohŕdavo.

„Nenávidel ste ho?“ riskla to Sarah.

„Nenávisť?“ prekvapene sa zatváril Severus, „Škoda tak silnej emócie! Povedzme, že som ho toleroval. “

Sarah sa odmlčala. Ako len nechcela prísť o tieto spomienky! Musela niečo vymyslieť!

„Nechcem byť finančne odškodnená!“ vyhlásila rozhodne.

„Nie?“ Severusovo pravé obočie vyletelo do výšky.

„Nie!“ rázne kývla hlavou Sarah, až sa jej vlasy rozhojdali okolo tváre.

„Nechcete odškodnenie za ušlý zisk, ktorý ste tu mohli mať?“ nechápal Severus.

„Povedala som, že nechcem finančné odškodnenie, nie že nechcem žiadne odškodnenie,“ Sarah sa  zablyslo v očiach.

„Čo teda chcete?“ zúžil oči Severus.

„Bozk!“ dorazila ho.

„Bozk?“ neveriaco zopakoval, „A od koho?“

„No od vás!“ rezolútne vyslovila Sarah, vstala z kresla a podišla k šokovanému kúzelníkovi.

Severus cúvol asi pol kroku, ale potom ostal stáť na mieste a nespúšťal zrak so Sarah. Nevyzerala, že by žartovala.

A Sarah skutočne nežartovala.

Podišla až k Severusovi, poďakovala v duchu Giudovi za topánky na vysokých opätkoch, chytila ho za klopy tmavého saka a prisala sa mu na pery. Sekundu či dve jej odolával, ale zrazu sa poddal a pootvoril ústa.

Sarah sa zatočila hlava v návale toľkej vášne. Cítila sa ako pierko v poryve vetra, hojdalo ju zo strany na stranu, hore a dolu....

 

 

 

 

Lietadlo spoločnosti British Airways, pravidelný let z Las Vegas do Londýna, práve pristávalo na letisku Heathrow. Airbus si to pokojne šinul po pristávacej dráhe, mohutné brzdné systémy ho spomaľovali, až ostal nehybne stáť na konci letiska.

Letušky povolili cestujúcim uvoľniť pásy a organizovali vystupovanie z obrovského stroja a nastupovanie do letiskového autobusu.

V biznis triede objavila letuška spiacu mladú ženu. Jemne ju potriasla za rameno a oznámila, že práve pristáli.

Sarah Wellerová otvorila oči, chvíľu klipkala oproti svetlu a keď jej letuška zopakovala svoje slová, usmiala sa a poďakovala jej.

Bola konečne doma! Vo Vegas si zarobila slušnú kôpku peňazí, vystačia jej nielen na fotoštúdio, ale iste ostane i na malý bytík, niekde nie príliš na periférii.

Možno by vo Vegas ostala i pár mesiacov dlhšie, ale túžba po domove, po priateľoch i obyčajnom ruchu mesta bola prisilná.

A v lietadle sa jej zdal taký krásny sen! Stretla svoj idol, Mistra osobne a ukradla si od neho bozk.

Londýn ju privítal krásnou slnečnou oblohou s pár baránkami.

No mohol byť svet krajší?

 

 

 

 

Severus si odfrkol.

Kedy konečne natrafí na nejakú ženskú, ktorá nečítala tú stupídnu knihu? To snáď nebude mať nikdy pokoj?

27.10.2010 20:04:04
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one