Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Ponuka Severusa Snapea bola do istej miery lákavá, ale Hermiona sa rozhodla, že sa pokúsi pomôcť si sama.

Prešla všetky knihy, o ktorých si len vzdialene myslela, že v nich nájde niečo užitočné, ale márne. Čarovanie bez prútika bolo nepreskúmané územie. Pár nekonkrétnych článkov, ale nič o tom, ako sa táto schopnosť dá získať, alebo ovládať.

Ostávali jej už len osobné skúsenosti.

 

Postavila sa chrbtom k stene a zamerala na posteľ. Skúsi podvihnúť vankúš. Netušila čo má robiť. Sústredila sa, ale vankúš sa ani nepohol. Zamračila sa. Neznášala prehrané výzvy!

Vtedy sa vankúš zachvel, striedavo dvíhal rohy a... vybuchol.

Biele páperie lietalo po celej izbe.

Hermiona naň použila reparo. Pre istotu prútikom!

Dobre, povedala si v duchu, teraz stolička. Hodilo by sa ju zasunúť. Sotva si to pomyslela, stolička urobila salto a nohami prerazila okennú tabuľu. Ďalšie reparo.

Skúšala to ďalej s ostatným nábytkom.

Keď už padlo asi tridsiate reparo, vzdala to. Pre dnešok. Zrazu vedela, s kým sa pôjde poradiť. Že ju to nenapadlo hneď! Kto iný by mohol o tom niečo vedieť, ak nie najmocnejší čarodejník, akého mala šancu spoznať.

Vyšla na chodbu, snažiac sa nehýbať rukami, prišla až k portrétom bývalých riaditeľov školy, ktorí museli uvoľniť miesto mladším kolegom, visiacim v riaditeľni. Väčšina z ich spala. Boli to predsa už len postarší páni. Jeden sa na ňu spod privretých očí zvedavo pozeral. Pristúpila teda k nemu, prečítala z ceduľky jeho meno a oslovila ho.

 

„Pán riaditeľ Primus, som Hermiona Weasleyová. Boli by ste prosím taký láskavý a zašli do portrétu Albusa Dumbledora a zavolali ho?“ Joachym Benjamin Primus doširoka otvoril oči a pozrel na Hermionu.

 

„Na čo potrebujete toho mladíka, slečna?“ opýtal sa bodro.

„Potrebujem mu položiť pár otázok,“ odvetila.

„Ak vám to urobí radosť, zavolám ho,“ naznačil úklon hlavy a odišiel z obrazu. Pravdou bolo, že sa nesmierne nudil a za týmto tušil rozptýlenie. Hermiona čakala asi desať minút, kým sa vrátil.

„Je mi to nesmierne ľúto, slečna. Albus odišiel a ten nevychovanec mi nechcel povedať kam.“

 

Hermiona sklamane pokrčila plecia.

„Ďakujem za unúvanie, pán riaditeľ Primus,“ nechcela ani pomyslieť, na akého nevychovanca to v riaditeľni natrafil.

 

„Tak, tak,“ pokyvkal hlavou bývalý riaditeľ školy a už ho opäť chytali driemoty.

 

Čo teraz? Dumala Hermiona. Bude sa učiť ovládať sama a zabije seba, alebo využije ponuku Snapa a zabije jeho.

 

Severus bol spokojný. Zvedavého Primusa odbil bez vysvetlenia. Vlastne... Albus už pár dní nebol vo svojom obraze. Ktovie, kde sa ten rojko potuluje. Keby nebol mŕtvy, možno by sa oň začal obávať.

Istota, že Hermiona ho vyhľadá a požiada o pomoc, v ňom narastala. Teraz už mohol opustiť pracovňu riaditeľa a ísť do svojho bytu.

 

 

Striasol sa zimou. Za predlhé roky si na ňu nezvykol. Ba čoraz viac mu vadila. Mávol rukou a v krbe sa rozhorel oheň. Zhodil zo seba profesorský habit a kým si stihol sadnúť čo najbližšie k ohňu, priletel k nemu baňatý pohár zo zlatistou whisky. Natiahol za ním ruku a hneď si upil poriadny dúšok. Slastne si oprel hlavu o vysoké opierky kresla a privrel oči.

Kiež by sa mu podarilo aspoň na chvíľu umlčať všetky otravné spomienky.

Čakal, kým sa mu pálivý mok rozleje po tele. Priložil pohár k ústam, chcel si zas odpiť, keď sa mu zazdalo, že počuje klopanie na dvere.

Nie, to je určite len praskanie ohňa.

Predsa klopanie! Ak to nie je Hermiona Weasleyová, tak tu dnes večer niekto umrie! Prevrátil oči, pri pomyslení na Minervino švitorenie. Je taká ku každému, alebo takto obšťastňuje iba mňa?

Klopanie prerástlo v energické zabúchanie.

„Kto je tam?“ konečne sa ozval s náznakom znechutenia.

„Hermiona Weasleyová, potrebujem s vami hovoriť, pán profesor.“ Začul tlmene spoza dverí.

 

Musí byť v koncoch, keď prišla tak rýchlo, pomyslel si.

„Poďte ďalej,“ ľahkým mávnutím otvoril dvere, „tak, kedy začneme?“ opýtal sa jej, ani nestihla otvoriť ústa.

„Som taká čitateľná?“ opýtala sa.

 

„Nie,“ povedal pravdivo. Nevyznal sa v nej, hoci by si to prial, „ale tá strecha... nie veľmi dobrý pokus,“ uškrnul sa.

 

„Ehm...“ pretočila oči a zamračila sa pri pohľade na jeho whisky.

Všimol si to.

„Posaďte sa,“ nariadil jej ostro. Na jeho údiv si sadla do druhého kresla. Nechal k nej priletieť druhý pohár.

Prekvapenia ešte nekončili. Chytila ho a napila sa. Okamžite ju chytil záchvat kašľa.

 

„Čo to je?“ predýchavala, „jeden z vašich nových elixírov? Veď by to zložilo aj alpského trolla!“

 

Skoro sa rozosmial, ale rokmi vypestované sebaovládanie mu to nedovolilo. Vtedy zazrel v jej vlasoch niečo biele. Perie?

 

„Elixír? Preceňujete ma, pani Weasleyová. Je to len stará škótska whisky.“

Stále mal problém s jej priezviskom.

 

„Mali by ste čas, hoci zajtra hneď po obede?“ opýtala sa ho priamo.

 

„Zajtra?“ pravdaže má čas. Čokoľvek, čo čakalo doteraz, môže čakať ďalej, „áno,“ nenaťahoval. „Myslím,že najvhodnejšia bude učebňa obrany proti čiernej mágii. Je odolná voči, ehm... nehodám.“

 

„V poriadku, budem tam,“ šepla s úľavou.

 

„Môžete mi povedať, kedy ste po prvý raz čarovali bez prútika?“ opýtal sa jej. Trhlo ňou. Ale odpovedala.

 

„Keď Ron... útočili na nás, vypadol mi prútik a zrazu som vytvorila ochranný štít. Neskoro.“

 

Severus o útoku počul. Vedel celkom dobre pochopiť hnev Smrťožrútov. Mali na dosah neobmedzenú moc. A byť porazení v podstate deťmi, muselo byť ponižujúce.

 

„A potom...“ Hermiona namáhavo pokračovala, „niečo nás tam zadržiavalo, mala som už prútik v ruke, ale nepoužila som ho. Môj štít zadržal avadu kedavru a my sme sa mohli premiestniť.“

Hermionu zas prepadli výčitky svedomia. Proti svojim pôvodným úmyslom, zdvihla pohár k perám a napila sa. Ústa otupené prvým dúškom, ten druhý už čakali.

 

„Nepomáha,“ ozval sa Severus, zaskočený tým, čo si vypočul.

 

„Prosím?“ nechápavo k nemu zdvihla hlavu.

 

„Whisky... na odohnanie zlých spomienok,“ pozeral sa ako obopínala pohár prstami, otočila pohľad do ohňa a ani si nevšimla ako tekutina pod jej rukami začala víriť a prevaľovať sa.

Pozoroval ju. Celá bola ožiarená svetlom z plameňov. Na prvý pohľad bezmocná, ale.. Odrazila avadu? Keby ju nepoznal, zarytú chrabromilčanku, začal by sa obávať. Mať Temný pán takúto silu...

 

„Povedzte, prečo takto?“ vyrušila jeho myšlienky. Keď sa na ňu spýtavo pozrel, pokračovala,

„prečo niečo také príde nečakane...“ nevedela nájsť správne slová.

 

„Myslíte, prečo ste nevedeli o tom, že viete čarovať bez prútika?“ pomohol jej.

 

„Vlastne, áno,“ pokývala hlavou.

 

„Mám istú teóriu. Mágia je v každom čarodejníkovi, iste existujú šmuklovia, alebo čarodejníci medzi muklami, ale ja mám na mysli čarodejníka ako takého. Narodí sa a je predurčené, že bude ovládať mágiu. Viac, alebo menej,“ dodal, spomenúc si na vybuchujúce kotlíky na svojich hodinách. „Malé deti čarodejníkov prútik nepoužívajú a napriek tomu dokážu malé kúzla. Odoženú oblak, ktorý im zatienil slnko, nechajú rozkvitnúť puk kvetu...“ odmlčal sa.

Hermiona si pamätala, že ako malá robila podobné veci.

 

„A potom sa schopnosť vytratí. Mágiu vedia ovládať len za pomoci prútika. A iba pár čarodejníkov túto schopnosť stále má. Je ich súčasťou, ale navonok sa neprejavuje. Ani o nej nevedia.“

 

„A zrazu sa objaví? Len tak?“ spýtala sa.

 

„Žiaľ Merlinovi, nie. Vy ste potvrdila moje domnienky, že sa to stáva vo zvlášť vyhrotených situáciách.“ Dopil svoju whisky a pohár nechal levitovať voľne vedľa seba.

 

„Vy ste k mágii prišli tiež vo vyhrotenej situácii?“ otočila hlavu k vznášajúcemu sa poháru. Nebola zvyknutá na alkohol a tých pár hltov jej dodalo odvahu.

 

Severus naopak, alkoholom a jej prítomnosťou sa cítil uvoľnene a odpovedal by jej na čokoľvek. I na toto.

„Keď Temný pán zistil, že bazový prútik ho neposlúcha, pretože neporazil jeho majiteľa, vtedy si myslel, že som to ja, rozkázal Nagini, aby ma zabila. Vlastne, nechápem prečo ma nechal žiť tak dlho. Odhalil ma, že som pracoval pre Dumbledora. Obvinil ma zo zrady, prirovnal k hadovi na prsiach. Chvíľu sa mi zdal dokonca ponížený. Ale bol si istý svojou silou a ja som nemohol použiť prútik.“

 

Hermiona si opisované momenty pamätala, veď spolu s Harrym a Ronom sa krčili pod neviditeľným plášťom, sotva centimetre od Snapa. Ešte teraz mala z toho zážitku hrôzu.

 

Severus pokračoval.

„Videl som ako sa ku mne blíži had v ochrannej magickej guli. Nikdy som sa smrti nebál, ale vtedy som chcel strašne žiť.“ Že to chcel hlavne kvôli Hermione, si nechal pre seba, „guľa mi pohltila hlavu a Nagini sa chystala k útoku. Vtedy som zacítil, ako okolo môjho tela niečo prúdi. Vytvorilo to tesný obal okolo mňa a hadie zuby mi neublížili. Padol som na zem od vyčerpania. Temný pán si zrejme myslel, že je po mne.“

 

Nielen on, pomyslela si Hermiona, spomínala, ako si tisla ruky na ústa, aby nekričala.

 

„Prebral som sa na ošetrovni, niekto ma musel nájsť a zariadiť prenos. Všetci už jasali nad koncom Temného pána. Čo bolo ďalej, viete,“ narážal na súdny proces.

 

„Áno, oslobodili vás,“ uvažovala, či mu povedať, kto ho našiel a dostal na ošetrovňu. Keď zistili, že dýcha, ale je v hlbokom bezvedomí, preniesli ho.

Ron ho chcel zabiť, ale ona a Harry mu to nedovolili. Potom si ho prevzali aurori a nakoniec, do začatia procesu skončil v Azkabane.

 

„Oslobodili,“ povedal trpko, „pečate smrťožrút, sa už nezbavím.“

 

Hermiona usúdila, že je čas odísť. Vstala, odložila prázdny (prázdny?) pohár a podišla k dverám.

„Teda, dobrú noc. A zajtra...“ nechala nedopovedané.

 

Neodchádzajte, chcel za ňou zavolať Severus. Namiesto toho, len pootočil hlavu jej smerom.

„Dobrú noc. A zajtra buďte presná,“ povedal svojim zvyčajným hlasom.

 

Hermiona dopadla na svoju posteľ. Cítila sa pokrčená, unavená a prekvapená. Kombinácia ona, Snape a whisky, bola dosť šokujúca.

Zrazu si všimla na okne malý tieň. Sedela tam Harryho poštová sova. Opatrne vstala z postele, prekonala motanie hlavy a vpustila sovu dnu. Dala jej za odmenu čajové pečivo, čo doniesol Timmy.

Sova sa neponáhľala s odchodom, iste mala čakať na odpoveď. Hermiona teda vzala list a dala sa do čítania.

 

 

Milá Hermiona,

 

Dlho som zvažoval, či Ti tento list vôbec posielať, ale bude to v záujme Tvojej bezpečnosti.

Dnes ráno ma na ministerstve čakala návšteva.

Neuverila by si,, bol to Draco Malfoy. Chcel hovoriť len so mnou.

Naliehal, aby som najskôr použil zosilnené muffliato.

Spočiatku som ani nerozumel o čom hovorí. Bol dosť vystrašený.

Zdôrazňoval, že nechce opakovať chyby svojho otca, jeho matka je na tom vraj dosť zle s nervami.

Ani on sa mi nezdal celkom v poriadku.

Ale nakoniec mi povedal to, čo sme tušili. Nasledovníci Voldemorta sa stretávajú a plánujú opäť presadzovať čiernu mágiu a čistú krv.

Používajú tlmiace a odkloňujúce zaklínadlá, ktoré nezanechajú na mieste použitia stopu mágie.

Nechal som ho v stráženej ošetrovni ministerstva. Čaromedici mi potvrdili, že má myseľ poznačenú opakovanými cruciatusmi. Myslím, že toho vie viac, ale musí sa zotaviť.

Keď som od neho odchádzal ďakoval mi a povedal mi niečo z čoho pramení moja obava o teba.

V Šikmej uličke si mala umrieť Ty. Ráno Ťa tam niekto videl a tá metemorfomagička sa na Teba veľmi podobala.

Dávaj si pozor, niečo sa chystá a žiaľ Merlinovi, zatiaľ nevieme presne čo.

 

Harry

 

PS: Nehnevaj sa na mňa, ale musel som Snapeovi napísať, aby Ti pomohol.

Poznám Ťa, si tvrdohlavá, kým by si to urobila sama, to by trvalo.

 

 

 

Hermiona nevedela, čo si má o všetkom myslieť. Že bol Draco pod vplyvom svojho otca, vedeli všetci. Na toto asi potreboval veľa odvahy. Alebo strachu, pomyslela na cruciatusy. Informáciu, že mohla byť po smrti, jej hlava omámená alkoholom spracovala dosť ľahkovážne.

Vzala brko a napísala Harrymu, že je v poriadku a dá na seba pozor.

Sova, len čo dostala odpoveď, odletela.

17.04.2016 00:34:31
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one