Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Spomienky, spomienky, spomienky!

Pokoj, Hermiona, hovorila si pre seba. Máš sa stretnúť zo Snapom, nemôžeš tam pribehnúť, ako vyplašená študentka!

Križovala izbu, snažiac sa rozchodiť stúpajúcu nervozitu. Vôbec si nevšimla, že malý stolík uprostred komnaty sa vznáša asi centimeter nad zemou.

„Hermiona, odvahu!“ povedala už nahlas a zovrela ruky do pästí. To už poletovali aj stoličky.

„Nebudem predsa vyvádzať ako dieťa, je to len môj zamestnávateľ!“ zašomrala rozhodne.

Nábytok bez povšimnutia pristál na koberci.

Hermiona rýchlo vybehla von z dverí a snažiac sa odohnať dotieravé myšlienky, náhlivo kráčala k riaditeľni.

 

 

Riaditeľ Severus Snape už-už chcel zahundrať niečo o nedochvíľnosti, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Vstúpte!“

Dnu vošla Minerva McGonagallová a za ňou Hermiona Weasleyová.

„Severus, zabudli ste Hermione prezradiť vaše heslo! Ešteže som na ňu natrafila skôr, akoby tam vystála dieru!“ odstúpila, aby mohla Hermiona prejsť okolo nej.

„Nuž, vďaka, milá kolegyňa,“ povedal riaditeľ Rokfortskej školy čarov a kúziel odmerane s nepatrným dôrazom na slovo vďaka a milá, „takže už môžete ísť. Alebo máte na srdci ďalšiu neodkladnú záležitosť?“ uprel na ňu prepaľujúci pohľad, prekrížiac si ruky na hrudi, aby podtrhol svoj zdanlivý nadhľad.

Minerve nebolo treba povedať dvakrát. Pokrútila hlavou a riaditeľ sa mohol už len spokojne pozerať na zatvárajúce sa dvere.

 

Hermiona musela pozbierať všetky zbytky sebaovládania, aby pokojným krokom prešla k voľnému kreslu a posadila sa.

Severus ju mlčky sledoval. Takmer ho bolelo, že v jej očiach nevidel žiadnu emóciu. Ale nechcel sa jej nasilu vlámať do mysle a pátrať po príčine, niečo mu hovorilo, že by sa tam aj tak nedostal.

 

„Takže, učebné plány,“ prerušila Severusove úvahy Hermiona.

 

„Áno, pripravil som vám podklady, ale samozrejme, ak máte vlastnú predstavu o výuke...“ nedokončil vetu riaditeľ, natiahol ruku na stôl, vzal zväzok pergamenov a podal ich Hermione.

 

„Ďakujem, pán profesor, pridržím sa vašich plánov. Aspoň zo začiatku určite.“ Keď sa naťahovala po pergameny, musela v duchu počítať, aby prehlušila hlások, ktorý ju nútil nakloniť sa k nemu viac. Všimla si, že sa takmer nezmenil. Rovnaký nečitateľný výraz tváre, hrdé držanie tela. Len v očiach mu zbadala niečo, čo nedokázala rozpoznať. Smútok? Súcit?

 

„Sleč... pani Weasleyová,“ opravil sa riaditeľ, „ste si istá, že chcete práve toto? Krotiť morskú hydru by bolo jednoduchšie, ako pokúšať sa o vzdelávanie tých nevďačníkov!“

Pôvodne chcel povedať tupých nevďačníkov, ale v poslednej chvíli sa rozhodol mierniť.

 

Hermiona zaregistrovala Snapeove zaváhanie v oslovení, ale nechala to bez povšimnutia.

„Nevďačníci? Stále sú to deti, ktoré si zaslúžia dostať vzdelanie!“ samotnú ju prekvapila jej reakcia, ale bolo oslobodzujúce vedieť, že jej už nemôže strhnúť body, ani udeliť trest v žalároch.

 

„Myslíte?“ naklonil hlavu dopredu, „ale ak budete chcieť do polroka odísť, nemôžete povedať, že som vás nevaroval!“

 

„Nepredpokladám, že by som sa chcela vzdávať tak ľahko!“ namietla.

 

Sedela v kresle, odhodlaná a predsa zraniteľná a Severusovi to pripomenulo niečo, čo si chcel overiť.

„Ehm, chcem s vami prebrať istú záležitosť,“ zámerne obišiel oslovenie, „dnes ráno som dostal zaujímavý list od pána Pottera.“

 

„Od Harryho!“ Hermiona nevedela skryť prekvapenie. Tak to on mu písal. Žeby aj jemu poslal obrázky s Lilly?

 

„Nuž, žiadal ma, aby som vám pomohol s istým nedostatkom skúseností v...“ uprostred vety sa postavil, zavadiac pritom o nešťastné obsidiánové ťažidlo. Padnúť zo stola na zem ale nestihlo. Hermiona ho chcela zadržať, reflexívne jej vyletela ruka a príval novej sily ťažidlo vymrštil opäť do tej istej skrinky na trofeje.

Severus všetko pozoroval úplne nehybne, spokojný, že mu malá lesť vyšla.

 

Hermiona strnula. Neveriaco pozerala striedavo na svoju ruku a hromadu črepov.

 

Severus dal všetko do poriadku jemným pohybom ruky. To už Hermiona skoro nedýchala. Harry mal pravdu.

 

„Tak... to by sme mali,“ sadol si späť do kresla, „ak nechcete, aby vás zabila vaša vlastná nezvládnutá schopnosť, mali by ste sa ju začať učiť ovládať.“ Pozeral na šokovanú Hermionu, ale nedal najavo, že i on musel stráviť šok. Za svojho života počul o pár čarodejníkoch, u ktorých sa prejavilo nadanie čarovať bez prútika, ale všetci boli oveľa starší a skúsenejší. Ako on. Napríklad.

Ale žiaden nepochádzal zo sveta muklov.

„Myslím, že vám s tým môžem pomôcť,“ zakončil.

 

„Nuž.. musím si to premyslieť,“ sotva zo seba dostala Hermiona, potláčajúc poriadny zmätok, „dovidenia,“ dodala idúc ku dverám.

 

„Viete kde ma nájdete,“ povedal jej, kým ich stihla za sebou zatvoriť.

 

Zasunula pergameny do rukávu habitu a kráčala rovno do soviarne. Potrebovala si upratať v

hlave. Preháňalo sa jej tam doslova celé metlobalové družstvo.

Sovy si ju nevšímali. Pospávali, boli zvyknuté na neustále príchody a odchody študentov. Oprela sa o jeden zo stĺpov a  zadívala do diaľky.

Určite by sa mala učiť ovládať, parafrázovala jeho slová, ale seba a svoje city.

 

„Ron, keby som tušila, že môžem čarovať bez prútika, nenechala by som ťa zomrieť!“ zašepkala si pre seba.

„Prečo som to nevedela? Prečo teraz? Prečo tak neskoro?“ spytovala samu seba, „Severus vie čarovať bez prútika! Severus? Pekne pokračuješ Hermiona!“ karhala sa za posledné myšlienky.

 

Od smrti Rona uplynulo čosi viac ako mesiac. Mala by cítiť smútok a bolesť. Tak prečo cíti len výčitky svedomia? Zaťala päste a prudko nimi udrela o seba. Príval sily nadvihol strechu soviarne. S rachotom sa vrátila na svoje miesto, ale sovy, vyľakané hlukom, vylietali splašené von a váhali s návratom.

„Ó nie! Čo sa to deje?“ vzdychla nešťastne Hermiona, „ak nezabijem seba, zabijem niekoho iného!“

Rozhodla sa radšej pre návrat do svojho bytu. Držala ruky pred sebou a dúfala, že nikoho nestretne.

 

Severus stál v otvorenom okne pracovne. Poskočenie strechy sa nedalo prehliadnuť. Ani chvíľu nepochyboval o tom, kto ho má na svedomí.

„Dúfam, že dostane rozum, kým nezdemoluje celú školu!“  

17.04.2016 00:10:43
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one