Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Ďalšia kapitolka prekopaná. Nebudem to obkecávať - je tu.
.
ball-obsidian[1].jpg
„Hrad vyzerá, tak...“ hľadala Hermiona správne slová, keď sa privítala s Minervou a vošla na nádvorie, „nedoknutý.“

„Ach, áno, moja milá. Mali ste vidieť Severusa, ako sa natrápil pri obnove múrov poničených kliatbami!“ Minerva akoby pociťovala zvláštnu hrdosť, keď Hermione oznamovala riaditeľove zásluhy.

Severus? A natrápil? Pomyslela si Hermiona. Žeby mu až tak ležal na srdci vzhľad školy?

„Myslím, Hermiona,“ doložila Minerva na vysvetlenie, keď videla údiv v tvári mladej ženy, „bolo to vecou jeho osobnej cti. Iste viete, že škody napáchané čiernou mágiou sa odstraňujú ťažko. A je nebezpečné, ak sa mágia uzatvorená v predmete, do ktorého sa po náraze vpila, uvoľní v spätnom procese.“

Isteže, Hermiona o čiernej mágii vedela svoje. Pred pár rokmi, keď ešte bola študentka, určite by spustila podobnú prednášku. Pre Morganu, to aj ona tak liezla všetkým na nervy tými svojimi poučkami?

Alenechcela byť k Minerve nezdvorilá, pevne si uzatvorila myseľ, prikyvovala a usmievala sa.

 

Hermionin nový byt bol blízko Chrabromilskej klubovne. Minerva ju doviedla k dverám a potom ju taktne nechala, aby sa ubytovala.

„Dobrú noc, Hermiona, oddýchnite si. Ráno sa stretneme vo Veľkej sieni na raňajkách. Keby ste niečo potrebovali, krby v profesorských bytoch sme prepojili s kuchyňou.“

Hermionine názory na využívanie domácich škriatkov sa zmenili pramálo, ale uznala že v škole mali aspoň slušné podmienky. Rýchlo Minerve prikývla na rozlúčku a tešila do postele.

 

O pár minút neskôr Minerva kráčala ku chrliču, strážiacemu riaditeľňu.

„Neschopní babráci,“ neochotne predniesla heslo a už stúpala hore.

 

Severus Snape, napriek večernej hodine a prázdninám, sedel vo svojej pracovni za stolom. Minervu prebehol zvlášť nevrlým pohľadom a očakával záplavu zbytočných informácií.

„Severus, mám pre vás novinku!“ zašveholila nadšene bývalá riaditeľka.

„Áno?“ zdvihol jedno obočie, „čo také nemohlo počkať, kým by ste nenašli niekoho iného, komu túto, určite neodkladnú, informáciu poskytnete?“ 

Minerva jeho sarkazmus buď nevidela, alebo zámerne prehliadala.

„Podarilo sa mi presvedčiť pani Hermionu Weasleyovú! Bude učiť Obranu proti čiernej mágii a práve som ju ubytovala vo voľnom byte pri klubovni Chrabromilu,“ povedala, čakajúc na dopad každého svojho slova.

„Pani Weasleyovú...“ zopakoval riaditeľ, vypľúvajúc písmená jej mena z úst ako horký koreň. Vedel o tom. Profesori už dva dni o ničom inom ani nehovorili. A že ich obe pred chvíľou videl kráčať nádvorím, pomlčal.

Tušil, že keď sa do hľadania pustí Minerva McGonagallová, nevyberie nikoho iného. Vlastne v to dúfal, keď jej nechal voľnú ruku.

 

„Nuž, ak sa pani Weasleyová dobrovoľne rozhodla strkať hlavu do slučky, nebudem jej stáť v ceste,“ neodpustil si pichľavú poznámku pán riaditeľ.

„Severus, trochu taktu,“ napomenula ho, „je to len pár týždňov, čo je vdova.“

Mlčal, len sa opäť zatváril, akoby ochutnal niečo odporné.

 

„Som rada, že nie ste proti prijatiu Hermiony. Určite bude pre našu školu prínosom a rovnako i pre študentov,“ švitorila ďalej rozjarená žena.

 

Keď sa riaditeľ neunúval odpovedať a s predstieraným záujmom študoval zažltnutý pergamen, Minerva sa odporúčala a na jeho veľké potešenie odišla.

 

Severus Snape sedel za svojím stolom a napäto sledoval Minervin miznúci habit.

Keď zacvakla zámka dverí, všimol si, že celý čas upieral zrak na školský trest, starý zo dvadsať rokov. Zovrel v ruke obsidiánové ťažidlo, pod ktorým sa kopili ďalšie zbytočné pergameny.
Z celej sily zovrel chladnú guľu v ruke, šmaril ju do sklenenej výplne dvierok skrinky na trofeje a absurdne si na ňom vybil zlosť.

Sklo sa s rachotom rozletelo do strán.

Pozeral na podlahu, posiatu drobnými črepmi a márne čakal úľavu. Potom sotva badateľne pohol rukou. Všetky úlomky a trofeje sa vrátili na svoje pôvodné miesto a ťažidlo nakoniec, plavne pristálo na stole neporušené.

 

 

 

Ráno sa Hermiona prebudila oddýchnutá. Známymi chodbami prešla do Veľkej siene, naplnená nervozitou z neznáma. Potlačila nutkanie sadnúť si k fakultnému stolu Chrabromilu, jej miesto bolo odteraz pri profesorskom stole, o niečo dlhšom, ako si ho pamätala.

Profesori raňajkovali, namiesto pozdravu len zvesela kývali hlavou.

Hermiona medzi nimi zazrela pár nových tvárí. Usmiala sa, pretože zúfalo nevedela, čo povedať.

Riaditeľské miesto bolo na jej úľavu prázdne. Sadla si vedľa Minervy a naliala si čiernu kávu.

„Spali ste dobre, Hermiona?“ opýtala sa Minerva starostlivo.

„Áno, ďakujem,“ uistila ju Hermiona a poznamenala, „je to tu väčšie, ako si pamätám.“

„Museli sme natiahnuť stôl, drahá, vravela som vám, že máme viac žiakov. A to znamená aj viac profesorov. Teraz sú na väčšinu predmetov dvaja.“

 

Viac Minerva povedať nestihla, prerušil ju šum sovích krídel. Sovy doniesli rannú poštu.

Pred Hermionou zosadla hnedošedá poštová. Drzo si uchmatla kúsok praženej slaninky a až potom dovolila siahnuť na výtlačok Denného proroka s pripnutým pozdravom od Harryho.

 

     Hermiona, v novinách je článok a fotografie našej malej Lilly.

     Keď som minister, tá reportérka si myslí, že môže fotiť úplne všetko.

     Pozdravujeme Ťa a myslíme na Teba.

                                                Harry, Ginny a deti

 

 

Povystierala noviny pred seba. Lilly, asi na desiatich fotografiách, zaberala takmer celú prednú stranu. Len v rohu bola spoločná fotografia Lilly aj s Jamesom, Ginny a Harrym. A ešte jedna, celkom nenápadná, Harry v ministerskom habite vo svojej kancelárii.

Fotografie i krátky článok robila tá istá novinárka, s farebnými vlasmi. Svoju podobizeň zaradila hneď vedľa titulky.

Hermiona pomaly listovala novinami, ale nenachádzala nič, čo by ešte stálo za prečítanie. Až celkom vzadu ju zaujala krátka správa s fotografiou. Reportér písal, že práve našli zavraždenú mladú metamorfomagičku, známu tým, že krátky čas žila v...

 

Ďalej chýbal roh novín. Riziko sovej pošty.

Ale fotografii sa nestalo nič. Bola na nej mladá čarodejnica, ktorú Hermiona videla v Deravom kotlíku. Opäť s účesom, veľmi podobným Hermioninmu.

Hermiona zdvihla hlavu, aby sa poobzerala, či ešte niekto nemá Denného proroka, aby si článok dočítala. Jej pohľad sa stretol s Minerviným.

 

„Ó, vy máte včerajšieho večerného proroka,“ zvolala s prehnaným nadšením Minerva, „áno, veď je tam maličká Lilly! Je rozkošná! Lilly Potterová!“ Jemne vzala Hermione noviny z rúk a ospevujúc bábätko, listovala novinami až zadnú stranu. Keď zbadala odtrhnutý roh, zarazila sa, ale nepovedala nič.

Hermiona sa chcela opýtať na nedokončený článok, ale všimla si sovu, čakajúcu na Snapeovom mieste. Snapeovi niekto píše?  Začudovala sa v duchu a odtrhnutý roh pustila z hlavy.

Vtedy sa vo dverách Veľkej sály mihol tieň. Hermiona sa obzrela a pohliadla na prichádzajúceho riaditeľa Rokfortu, Severusa Snapa. Nevčímavo sa prevlnil okolo sediacich profesorov a usadol na svoje miesto.

Sova po dlhom čakaní viditeľne ožila, otočila sa a čakala za list odmenu. 

Riaditeľ si list vzal a sovu prepichol pohľadom plným nepochopenia.

Pomýlený vták vyletel a z bezpečia vysokého okna si dovolil urazené zahúkanie.

 

Ostatní profesori ignoráciu riaditeľa nebrali na vedomie, boli na ňu zvyknutí. Pár z nich sa odvážilo popriať dobré ráno, ale odpovede sa im nedostalo.

 

Hermiona odrazu nemohla dýchať. Potichu sa Minerve ospravedlnila a dala sa na odchod.

„ Pani Weasleyová!“ prinútil ju otočiť sa hlboký hlas, „Pani Wea-sley-ová,“ zopakoval Snape, sekajúc slabiky, „zastavte sa poobede u mňa v pracovni po učebné plány.“

 

„Áno, samozrejme. Prepáčte,“ dodala Hermiona takmer utekajúc. Srdce jej búchalo až v krku. Trochu sa upokojila, až keď za sebou zavrela dvere svojho bytu. Veľmi nerada zavolala cez krb domáceho škriatka a poprosila ho o harmančekový čaj s medom. O chvíľu sa vrátil aj s podnosom, kde pridal navyše čajové pečivo. Keď mu Hermiona poďakovala, obrovské oči sa mu prekvapením ešte zväčšili. Bez slova sa odmiestnil.

 

Hermiona si odpila z čaju a dala sa do vybaľovania vecí. Kúzlo použila len aby vrátila batožine pôvodnú veľkosť. Ďalej pokračovala ručne, po muklovsky. Fyzická práca ju upokojovala.

Zabudla na hodiny a keby jej ten istý škriatok nedoniesol obed, ani by si nevšimla koľko prešlo času.

„Pani zabudnúť na obed,“ vyrušil u tenký hlások, „Timmy jej priniesť jedlo. Pani moc nešťastná, musieť jesť.“

„Ďakujem Timmy,“ tentoraz škriatok nebol šokovaný, keď Hermiona ďakovala. Dokonca sa pokúsil o náznak úsmevu a zmizol.

Hermiona si uvedomila, že ju čaká stretnutie zo Snapeom. Popred oči jej preplávala dávna spomienka! Snažila sa ju odohnať, bolo jej akoby podvádzala Rona. Ale čím viac sa snažila  nemyslieť na ňu, tým jasnejšie ju videla.

 

 

= slučka (sj)  -  oprátka (čj)

= obsidián je sopečné sklo, vznikajúce pri rýchlom tuhnutí horúcej lávy.

 

 

30.11.2013 00:08:15
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one