Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Opravovať vlastné chyby je na uzúfanie! Možno je to tým, že som sa za tie vyše štyri roky posunula niekam inam a môj vlastný "vtedajší" štýl mi trhá oči.
Alebo je tu ešte iné vysvetlenie, ale na to som neprišla.
Ďalšia kapitola čo to prekopaná. :D
vaša nad.
.
f418ab363c_49539894_o2[1].gif

Hermiona zdvihla hlavu od dievčatka v perinke. Podala ju radšej späť Ginny do náručia. Minerva v Harryho obývačke! Zmohla sa len na užasnutý pohľad. Nikdy by ju tu nečakala, aj keď istú logiku jej návšteva mala.

„Hermiona, moja drahá, tak je mi ľúto, že musíte opäť prežívať stratu," riekla Minerva a prisadla si. Pozdravila Harryho a opäť zamerala pozornosť k Hermione.

 

„Ďakujem," reagovala na vyjadrenie sústrasti Hermiona. Sledovala svoju bývalú profesorku a uvažovala nad dôvodom návštevy. A Minerva, akoby jej čítala myšlienky.

„Iste sa pýtate, moja milá Hermiona, prečo som tu. Nuž, udalosti posledných dní nasvedčujú, že zlo je nepoučiteľné. Vy ste teraz zraniteľná, snáď by sa vám hodilo byť v bezpečí a my by sme ocenili vašu pomoc," nadýchla sa aby pokračovala a Hermione to slovíčko 'my' udrelo do uší.

„Takže," urobila Minerva dramatickú pauzu, „nechceli by ste sa vrátiť na Rokfortskú školu, ako profesorka Obrany proti čiernej mágii?" dokončila a uprela zrak na zronenú mladú ženu.

„Ja?" nemohla uveriť Hermiona.

„Viem, moja, že je to pre vás ťažké a ja prichádzam s takouto ponukou v pre vás dosť nevhodný čas, ale školský rok o mesiac začne a vy ste moja najlepšia kandidátka. Boli ste vynikajúca študentka a máte žiaľ aj praktické skúsenosti."

 

„Najlepšia kandidátka," opakovala začudovane Hermiona, „riaditeľ Snape o tomto vie?"

„Nuž, zvažovali sme možnosť, vybrať niekoho z radov bývalých študentov a mne ste okamžite napadli vy."

 

„Ale on nevie, pre koho ste sa rozhodli?" spýtala sa priamo Hermiona.

„Nie. Vlastne neviem. Zašomral len niečo, že je mu to jedno, kto sa bude namiesto neho otravovať s tou bandou tupcov!" Minerva sa zasekla. „Prepáčte za výraz. Nechala som sa uniesť pri citovaní. Skrátka, povedal, že nič horšie ako bol profesor Gilderoy Lockhart si už nevie predstaviť."

Hermiona bola poriadne zmätená. Nevedela vôbec ako má reagovať. Rozumom dokázala zvážiť, že odchod by bol  riešením. Učenie by ju tiež bavilo, ale....  Srdce sa jej rozbúchalo. Doteraz sa úspešne vyhýbala návratu na miesta, ktoré jej tak mnoho pripomínali. Ale možno práve nastal čas, postaviť sa strašidlám minulosti.

 

Harry doposiaľ mlčal, ale v profesorkinom návrhu videl šancu pre Hermionu na nový život. Tu bolo pre ňu príliš veľa čerstvej bolesti.

„Hermiona, mohla by si to skúsiť," navrhol a Minerva na neho vďačne pozrela.

 

„Ak dovolíte, pani profesorka," začala Hermiona, „večer vám pošlem sovu. Chcem si ponuku v pokoji premyslieť."

 

„Samozrejme, moja," usmiala sa Minerva, keď zbadala v očiach Hermiony záujem. Teraz si už bola celkom istá odpoveďou. „A ešte niečo, nehovorte mi prosím, pani profesorka. Minerva postačí. Aj vy, Harry. Ak vás smiem poprosiť. Ste predsa minister."

 

„Bude mi cťou, Minerva," Harry galantne sklonil hlavu, ale Hermiona bola zaskočená. Mala by oslovovať krstným menom profesorku McGonagallovú? Napriek pochybám, prikývla aj ona.

„Aj mne bude cťou," dodala potichu.

 

„Výborne!" Minerva McGonagallová sa potešila a chystala sa rozlúčiť, keď ju zastavila Harryho otázka.

 

„ Pani prof...  Minerva," opravil sa, „prečo ste sa vzdali riaditeľského miesta?"

 

„Harry, bolo toho na mňa priveľa," povedala, akoby to bola tá najjednoduchšia vec. Keď videla, že mladý muž nesúhlasne pokrčil obočie, pokračovala.

„Študentov v posledných rokoch pribudlo oveľa viac, ako sme čakali a zvládnuť také množstvo si vyžadovalo rozhodného chlapa."

Hermionu pri jej posledných slovách zľahka zamrazilo.

„Nevedeli ste koľko bude študentov? Nie sú čarodejníci zapísaní do Rokfortu hneď ako sa narodia?" začudoval sa Harry.

„Ale áno, o tých sme vedeli. Pravdou je, že ste nám vy traja, prepáčte  mi Hermiona, ale týka sa to i vášho zosnulého manžela," podotkla, keď videla ako Hermiona zmeravela pri slove traja, „urobili vlastne ešte zvučnejšie meno, aké mala škola dovtedy. Že študenti Rokfortu porazili čarodejníka, s ktorým si nevedeli poradiť skúsenejší a starší čarodejníci celé roky, bol pre mnohých rodičov vážny argument, aby žiadosti o prijatie posielali práve k nám."

 

„Ale ja som nemal na výber. Proroctvo rozhodlo za mňa,"  povedal takmer bez hlasu Harry.

„Harry, vždy je možnosť výberu," namietla Minerva, „vy a vaši priatelia ste sa tiež rozhodli. A vaše rozhodnutia vyústili do Voldemortovho konca."

 

„Ale zabila ho vlastná kliatba," pripomenul Harry.

„Áno, lenže nebyť vašich rozhodnutí, vašej viery a odvahy sa mu postaviť, nič také by sa nestalo."

 Minerva sa na chvíľku odmlčala. Potom si ešte na niečo spomenula.

„Na Rokfortskú školu boli odjakživa prijímaní čarodejníci zo všetkých rodín. Nie len čistokrvní, ako je to v mnohých školách po svete. A aj vy traja ste boli priatelia, napriek tomu, že jeden bol z čistokrvnej rodiny, jeden z muklovskej a jeden zo zmiešanej. To dodáva mnohým nádej, že nie je dôležitý pôvod, ale osobnosť. Teraz je v škole mnoho študentov zo Severských zemí, ktorí pre svoj nečistokrvný pôvod nemohli študovať vôbec."

 

Harry zamyslene prikyvoval.

„Budem čakať vašu sovu, Hermiona," lúčila sa Minerva, „Harry, takmer by som zabudla, gratulujem k narodeniu dcéry!"

Harryho zalial šťastný úsmev, poďakoval a odprevadil ju pred dvere, odkiaľ sa premiestnila.

 

 

„Harry, ty by si mal byť tiež v bezpečí. Aj Ginny s deťmi," ozvala sa Hermiona, hneď ako sa k nej Harry opäť posadil.

„My sa presťahujeme do bytu na ministerstve. Je to tam teraz zabezpečené skoro ako v Rokforte. Takže uvažuješ o mieste profesorky?" odvetil Harry.

„Možno...."  pripustila Hermiona.

„Vieš, pred Minervou som  nechcel," stíšil hlas, „o Snapeovi sa šuškajú reči, že tiež ovláda bezprútikovú mágiu. Tak mi napadlo..." 

 

Hermiona po ňom hodila pichľavý pohľad.

„Čo ti napadlo?" vyletelo z nej ostrejšie, ako chcela.

„Mohol by ti s čarovaním pomôcť," vysúkal zo seba a rukou naznačil mávnutie prútikom.

Hermiona neodpovedala. Neurčito pohodila rukou a odišla napísať list Minerve McGonagallovej, že prijíma ponuku učiť.

 

Hneď ráno sa sova vrátila s nadšenou odpoveďou od Minervy.  Prosila Hermionu, nech upresní termín nástupu, aby jej stihli pripraviť byt. A že by bolo viac ako vhodné, keby prišla čím skôr.

 

O dva dni sa Hermiona rozlúčila s Harrym, Ginny a deťmi a vybrala sa do Šikmej uličky, kúpiť si pár vecí, potrebných do školy.

Cestou sa zastavila vo svojom byte po knihy, ktoré sa jej mohli hodiť.

Snažila sa nemysleť na Rona, len rýchlo brala čo potrebovala.

Po chvíli vzala do ruky prútik, zaváhala, akoby sa bála vyloviť kúzlo, ale potom ním švihla, vyslovila redukčné kúzlo... a malú hromádku vsunula do kabelky.

 

Cez Deravý kotlík sa snažila iba prebehnúť a príliš sa neobzerať. Popoludní tam bolo vždy plno a vysedávali v ňom všakovaké podivné postavičky.

Hermiona sa napriek rozhodnutiu rozhliadla a do oka jej padla mladá čarodejnica, sediaca skrčená pri rohovom stole. Sedela celkom sama a do prostredia ponurej krčmy vôbec nezapadala. Hermionu z nej nevedela odtrhnúť oči. Niečo na nej bolo divné. Už už chcela odvrátiť hlavu a príhodu vypustiť, keď jej riešenie udrelo do očí!

Čarodejnica mala vlasy celkom také isté, ako Hermiona!

 

Neznáma zrejme vycítila skúmavý pohľad a tackavo podvihla hlavu. Zamerala kalný pohľad na Hermionu a pripitým hlasom zašomrala,

„Ha, originál! Napodobenina už nemá miesto!" hlava jej odkväcla na stôl a k Hermioninmu prekvapeniu sa jej vlasy odrazu na moment zmenili na krátke čierne.

Po vojne k nej mnohé dievčatá vzhliadali ako k svojmu vzoru a napodobňovali ju štýlom obliekania, alebo účesom. Táto čarodejnica to zrejme prehnala.

Hermiona viac nemala chuť zaoberať sa členkou svojho fanklubu, o ktorý nikdy nestála, pridala do kroku, prešla cez posuvnú tehlovú stenu, aby konečne vošla do Šikmej uličky.

 

Zastavila sa len u madam Malkinovej, po profesorské habity, neobišla obchodík s knihami a premiestnila sa na hranice Rokfortských pozemkov.

Keď prichádzala k hlavnej bráne, videla, že Minerva McGonagallová ju už vyzerá. Kým podišla až k nej, čakala, že ju začnú trápiť spomienky na vojnu, ale nič také sa nedialo.

Zapadajúce slnko sa odrážalo od hladiny jazera, kde sa v pomalých vlnách hojdal odraz hradu a ten gýčový obrázok pokoja sa prenášal aj Hermione do duše. 

25.11.2013 23:57:06
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one