Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Po veľmi dlhej dobe, nech sa páči nová kapitolka.
Netreba písať prečo... v živote sa vie nakopiť mnohé.
Buďte zdravé a užite si pokračovanie príbehu

39. Kruh sa uzatvára

 

Severus otvoril oči. Nad kopcami ktoré bolo vidieť z okna nemocničného krídla presvitali slabnúce slnečné lúče. Mohli byť teda štyri hodiny popoludní, tesne po západe slnka.

Spal asi desať hodín, ale cítil sa otupený, akoby prespal celý týždeň. Kupodivu, kreslo ním vytvorené, nezanechalo na jeho chrbtici žiadne negatívne následky.

Skĺzol očami na Hermionu. Spala nehybná na chrbáte, v rovnakej polohe ako ju položili. Jej vyčerpanie bolo omnoho väčšie a vyžiadalo si daň vo forme dlhého spánku.

Len pravidelné hlboké dýchanie a zreteľné dvíhanie hrudníka naznačovalo, že je inak v poriadku.

Natiahol sa k nej a pohladil ju po čele. Dúfal že zareaguje, pohne sa, ale Hermiona, tuho spala ďalej.

Vzal ju za ruku a priložil si jej dlaň k perám. Teplé prsty pripomínali poddajnú handrovú bábiku. Bezmocne si v duchu zanadával. Mal ju lepšie chrániť! Zabrániť jej stretnutiu s Očakávanou! Mohol predpokladať, že Hermionina chrabromilská povaha ju bude hnať rovno do boja, bez ohľadu na následky. Bol presvedčený, keby aj Hermiona vedela, že to má byť posledné, čo vo svojom živote urobí, aj tak by prišla. Pokojne by umrela za druhých.

To bola Hermiona.

Ale či sa dá zastaviť živel v nej?

Merlin vie, ako sa dostala von z jeho bytu!

 

Severus uvažoval a ani si neuvedomil, že vtláča do jej dlane jeden bozk za druhým.

Keď za sebou začul tiché kroky, na sekundu mal nutkanie Hermioninu ruku položiť, ale vzápätí sa rozhodol neskrývať. Naopak, mal by svetu pyšne ukazovať, že také vzácne stvorenie mu venuje svoju priazeň. A niekde v hĺbke duše dúfať, že i miluje.

Spoza paravánu sa vynorila Poppy Pomfreyová.

 

„Vstali ste Severus!“ usmiala sa na neho, „cítite sa lepšie? Po včerajšku?“

Severus zneistel. Poppy sa dostala na nebezpečnú pôdu. Otázky smerované na jeho osobu v ňom automaticky vyvolávali obranný reflex. Po včerajšku by sa cítil absolútne neopísateľne, keby mu do spálne nevtrhol domáci škriatok.

Keby do školy nevtrhla tá bezočivá banda!

Keby... Ale to Poppy nemohla ani tušiť. Umlčal svoje ironické ja, pre istotu preletel očami po spiacej Hermione, už ho ani veľmi neudivovalo že i v spánku ho dokáže upokojiť a odpovedal na položenú otázku.

 

„Ehm, áno. Ako to vyzerá s  pani...“ zarazil sa, „s Hermionou?“

Poppy už nevedela dostať z tváre chápavý úsmev. Nová stránka Severusa Snapa všetkých príjemne šokovala, aj keď Minerva vyzerala príliš tajomne na to, aby niekto vedel, či videla viac.

Čo sa len natrápila presviedčaním zvedavcov, ktorí chceli na vlastné oči vidieť nevrlého riaditeľa Rokfortu, ako sedí pri Hermioninej posteli. Aby to s ohľadom na pacientov ošetrovne nerobili.
Keby nebol zasiahol Kingsley Shacklebolt a slovami „Na pohľady ešte bude príležitostí...“ rázne ukončil dožadovanie sa rastúceho davu o možnosť nakuknúť dnu, asi by je prevalcovali. Spôsob, akým sa postavil pred dvere nemocničného krídla, nedával žiadne šance na kompromisy.

Takže o tom tiež vedel, ako aj Minerva! povzdychla si v duchu Poppy, že sa k nej tak zaujímavé informácie nedostali.

 

„Urobím opäť pár porovnávacích diagnostických kúziel,“ vytiahla z vrecka prútik a snažila sa príliš neočiť na Hermioninu útlu dlaň, zajatú v spleti prstov Majstra elixírov.

 

„Porovnávacie...“ zareagoval Severus, „ako vyšli prvé?“

„Nie veľmi dobre,“ zašepkala Poppy a prechádzala prútikom tesne ponad Hermionino telo, „takmer úplné fyzické vyčerpanie a destabilita mágie. Urobila som ich ihneď, ako sme ju uložili, druhé predpoludním. Tie vyšli o niečo lepšie, ale ...“ Poppy sa zasekla. Pokrčila obočie a vrátila sa prútikom o pár centimetrov späť.

„Neuveriteľné,“ zašepkala a dala sa opakovať niektoré kúzla.

 

„Stalo sa niečo?“ Severus nemal rád nejasné narážky. Ale teraz ho vyslovene vyvádzali z rovnováhy.

 

„Ešte moment,“ Poppy sa hlboko nadýchla a dokončila vyšetrenie, „je to zvláštne, ale Hermionina mágia sa stabilizovala. Telo síce potrebuje odpočívať, ale mágia...? Je takmer v poriadku!“ pokývala zmätene hlavou.

 

„A to znamená? Nemôžete hovoriť k veci? Je predsa samozrejmé, že sa jej mágia stabilizuje!“ dožadoval sa Severus jasnej odpovede.

„To áno,“ prisvedčila Poppy, „ale pri takom obrovskom vyčerpaní by to trvalo približne týždeň, možno aj dva!“

 

„Teda ako? uprel na ňu spýtavý pohľad.

 

„Niečo, niekto... neviem,“ nahlas uvažovala Poppy, „ste si istý, Severus, že ste jej nedávali žiaden elixír?“ chytala sa nádeje na vysvetlenie záhady.

„Nepochybne!“ rozhodný tón ukončil jej ďalšie dohady.

„Nuž potom... je to podivné!“ pokrčila plecia Poppy a znova začala opisovať prútikom zložité slučky ponad Hermionu. Hýbala celým telom a cez rameno a lakeť prenášala hojdavé pohyby do zápästia, jemne držiaceho prútik. Biely vyškrobený čepiec sa jej v hlbokom sústredení zošmykol na stranu, až celkom spadol na podlahu. Vôbec si toho nevšimla a Severus, hoci by ju najradšej poslal preč, neprerušoval jej stav podobný tranzu.

 

Zrazu zastavila svoje vlnenie nad Severusovou rukou. Zatvárila sa ešte viac udivene a tentoraz to bola ona, kto doprial Severusovi pohľad na obočie, takmer sa strácajúce v línii vlasov. Bez toho že by si pýtala dovolenie, rozšírila diagnostické kúzla aj na jeho osobu.

„Prišli ste o rozum, ženská?“ zavrčal podráždene.

„Mlčte Severus!“ vztýčila oproti nemu v obrannom geste dlaň a v pohľade sa jej odrazilo toľko rozhodnosti, že i Severusovi ním vzala vietor z plachiet, „a nehýbte sa!“

 

Išlo o Hermionu a iba tento, vôbec nie zanedbateľný fakt, ho dokázal udržať sediaceho bez hnutia a ďalších podráždených poznámok. Dovolil si len stiahnuť obočie, až sa mu takmer spojilo nad koreňom nosa a spod neho nahnevane zazerať. Kým si uvedomil, že jeho chovanie hraničí s infantilnosťou, Poppy svoje kúzla ukončila.

 

Narovnala sa a s vedomím, že môže Severusa chvíľu potrápiť mlčaním, zámerne odďaľovala moment, kedy mu prezradí svoje zistenia. Zdvihla z podlahy spadnutý čepiec, mávnutím prútika ho vyčistila a narovnala, ale keď sa ho chystala nasadzovať na hlavu, Severus nevydržal s nervami.

 

„Budete robiť údržbu celej svojej garderóby, alebo mi prezradíte výsledky vášho dotieravého vyšetrovacieho mávania?“ predniesol sarkasticky, ale šeptom, kvôli spiacej Hermione.

Poppy urazene zdvihla nos a odfrkla. Ich odveká rivalita, kto z nich dokáže pripraviť účinnejšie liečivé elixíry, bola zas hmatateľne prítomná. Ale Poppy si teraz s úplnou istotou uvedomovala svoju prevahu.

 

A keď sa konečne rozhodne prezradiť svoje ohromujúce zistenia, bude musieť uznať, že je skrátka lepšia liečiteľka, ako…

 

„Madame Pomfreyová!“ okríkol ju Severus formálne, čím prerušil jej duchovnú výstavbu vlastného piedestálu, „pre Merlina, ženská, hovorte!“

 

Poppy prehltla ženskú, dvakrát sa nadýchla a spočiatku odmeraným hlasom riekla,:

„Vaša mágia,“ nezabudla vložiť dramatickú pauzu, spojenú s pomalým zasúvaním prútika do vrecka, „vaša, Severus a  Hermionina, majú celkom totožný základ!“ doložila s nepopierateľným nadšením, „a to ani nehovorím o skutočnosti, že som Hermionu na vlastné oči videla čarovať bez prútika! A vy mi zrejme tiež nevysvetlíte skutočnosť, že váš prútik bol väčšinu času zastoknutý vo vašom vrecku!“ Keďže Severus pridlho zvažoval primeranú hĺbku svojej reakcie, odpovede si odvodzovala sama, využila pauzu a dôležito pokračovala.

 

„Keby som podrobovala testu mágiu dvoch čarodejníkov v nejakom spriaznenom vzťahu, akomkoľvek,“ doložila rýchlo Poppy, keď zachytila Severusov dotknutý výraz, „nuž, aj cez spojené ruky by bola zreteľná hranica medzi mágiami. Nejaký prechod, kedy končí jedna a začína druhá. Každý máme vlastné vlnenia, či vírenia magických síl. Ale medzi vami nemôžem nájsť miesto dotyku. Máte absolútne synchrónnu mágiu. To som za svoju kariéru ešte nezažila!“

 

Poppy sa objavne usmiala a vzápätí zamračila. Niekto začal vytrvalo búchať na hlavné dvere nemocničného krídla. A hoci boli od nich dosť ďaleko, buchot doliehal v zreteľných otrasoch až k nim.

„Och!“ nesúhlasne zamrmlala, „ospravedlňte ma prosím,“ predniesla k Severusovi a s bojovne vztýčenou bradou odkráčala zistiť príčinu toľkej naliehavosti.

 

Severus jej odchod odbil ľahkým kývnutím hlavou. Práve vypočuté informácie ho zasiahli.

O synchrónnej mágii už počul. Keď ako chlapec čítaval všetko, čo i len nepatrne popisovalo rôzne odchýlky mágie, dostala sa mu do rúk stará kniha, práve s týmto obsahom. Bolo to práve v čase jeho priateľstva s Lilly Evansovou, kedy naivne veril, že by snáď medzi nimi mohlo byť niečo tak zriedkavé, ako synchrónna mágia. Nemal si to však ako overiť a keď Lilly začala od neho bočiť, jeho viera sa roztrieštila na malé črepinky a synchrónnu mágiu odsunul medzi rozprávky pre hlúpe staropanenské čarodejnice, ktoré svoje dni trávia neužitočným zariekaním a následným snívaním o príchode čarodejníka so všemocným prútikom.

Synchrónna mágia! Ani na chvíľu neuvažoval, že by sa Poppy mohla mýliť. S istotou vedel že to tak skutočne je a mohol si iba vytknúť, že sám už dávnejšie nezbadal zjavné príznaky jej existencie.

Mnohé by to vysvetľovalo. Tú obrovskú Hermioninu silu, ochrániť toľkých naraz. Podvedome dokázala využiť magický potenciál ich oboch. Obdivuhodné!

Dokázala by to isté aj bez jeho prítomnosti? Ak by bola dostatočne skúsená, dokázala by čerpať z jeho mágie i na diaľku?

Preto mali obaja nadanie pre bezprútikovú mágiu. Ale stále do toho nezapadal Hermionin pôvod. Čarodejník s muklovským pôvodom a na tak vysokej úrovni mágie, to skutočne ešte nepočul. Niečo mu tu evidentne unikalo, len keby odhalil čo.

 

„Severus,“ prerušila jeho myšlienky Poppy, ľahkým zaklepaním na rameno, „Kingsley sa vrátil a doviedol zamestnancov ministerstva a aurorov, aby vykonali transport zadržaných darebákov!“ doslova vypľula, ani nevládala vysloviť slovo Smrťožrút, „čakajú na vás.“

 

„Isteže, Kingsley...“ Severus s nevôľou púšťal Hermioninu ruku a pomaly vstával z kresla.

„Nemajte obavy, Severus,“ chlácholila ho Poppy, vidiac jeho zdráhanie, „postarám sa o ňu, teraz by sa už mala zotaviť veľmi rýchlo.“

„Poppy,“ oslovil ju váhavo, „to, o čom sme sa tu rozprávali...“

„Och, samozrejme! Zdravotný stav pacienta je predsa chránený lekárskym tajomstvom,“ pochopila jeho narážku, čaromedička.

„Áno, to som mal na mysli,“ riekol odchádzajúc, ani sa poriadne neobzrel. Len keď obchádzal paraván, cez plece zamumlal, „Reverso!“

Madame Pomfreyová stratila rovnováhu a skoro spadla na dlážku. Držala sa opierky kresla, v  ktorom Severus strávil svoj čas na ošetrovni a to sa v okamihu zmenilo späť na nepohodlnú drevenú stoličku.

„Oj!“ uľavila si zo šoku, keď opäť nadobudla stratenú rovnováhu, „Zmenil ho určite náročky!“

Zabodla nos do stopu a vybrala sa skontrolovať ďalších pacientov.

 

 

Kingsley Shacklebolt čakal Severusa za dvermi nemocničného krídla. V tvári mal vpísanú únavu z predošlej noci, podtrhnutú krátkym spánkom. Ako zbadal priateľa, nasadil široký úsmev,.
Ale Severus si stihol všimnúť, že ho premáha vyčerpanie.

„Kingsley,“ zašomral nesúhlasne, otočil sa na päte a vošiel späť do ošetrovne. Išiel priamo k vitríne s liečivými elixírmi, preletel očami etikety a až keď identifikoval na fľaštičke s povzbudzujúcim elixírom svoj rukopis, natiahol poň ruku.

 

„Vypi to!“ podával elixír unavenému priateľovi.

„Severus!“ snažil sa namietať Kingsley. Pár hodín si pospal, ale až doteraz si neuvedomil, že to zrejme nestačilo. Deportácia zajatých Smrťožrútov bola prvoradá a hoci bol samotným ministrom mágie, papierovačkám ohľadne celej udalosti sa nevyhol.

Neústupný pohľad ho donútil vypiť ponúkanú tekutinu. Hrejivý pocit sa mu zo žalúdka rozlial do celého tela a chtiac – nechtiac musel uznať, že ho nutkanie na spánok prešlo.

„Je to lepšie, vďaka, Severus!“ položil fľaštičku na okenný parapet a siahol po prútiku, aby ju nechal zmiznúť.

„Na to nie je čas, pôjdeme,“ zadržal mu ruku Severus a vykročil. Prázdna fľaštička zmizla, na čo Kingsley len voľačo zašomral popod nos.

 

Skupinka aurorov, ktorí mali na starosti transport väzňov do Azkabanu, na nich čakala vo vstupnej chodbe. Tlmene sa medzi sebou o niečom dohadovali a živá gestikulácia prezrádzala, že ide o niečo dôležité. Len čo zbadali prichádzajúcich, stíchli.

Kingsley sa zamračil - história sa opakovala. Tak ako kedysi, vtedajší minister Kornelius Fudge, radšej veril paranoidným predstavám o spiknutí voči jeho osobe zo strany Dumbledora, ako faktu, že Voldemort si zas našiel cestu späť. I teraz sa našli aurori, ktorí jasne dávali najavo svoju nevôľu s novým riaditeľom školy, Severusom Snapom. Skôr boli ochotní uveriť, že si bývalý Smrťožrút, (to že bol plne rehabilitovaný nemalo pre nich prílišnú váhu), chce vylepšiť povesť historkami o návrate Smrťožrútov a ich novej vodkyni.

Skupina bola v podstate rozdelená na dva tábory. Skeptici, ktorí tu boli len z povinnosti a už vopred neverili slovám ministra mágie a pragmatici, ktorí premýšľali v súvislostiach a vedeli si dať do súvisu pár prípadov podivných napadnutí, prišli si overiť skutočnosti osobne a nevynášali unáhlené súdy vopred.

 

Kingsley sa neobťažoval siahodlho vysvetľovať čo sa stalo, zastal pred skúmavými pohľadmi podriadených a stroho predniesol,:

„Prosím, vážení, nasledujte nás. Riaditeľa Rokfortskej školy čarov a kúziel, Severusa Snapea, vám akiste predstavovať nemusím.“

 

„Nie, Kingsley, nemusíš,“ ozval sa postarší kúzelník, Wilfred Blodwen. Patril práve k skupine, ktorá pripúšťala možnosť návratu zla v akejkoľvek podobe. Kedysi bol horlivým zástancom ministra Fudgea, až kým mu ktorýsi zo Smrťožrútov nezabil manželku s muklovským pôvodom priamo pred očami, „pôjdeme,“ obrátil sa na ostatných aby spolu kráčali do starých žalárov.
Medzitým, Severus a Kingsley stačili prejsť pár krokov.

Kingsley,“ sykol Severus, „mala to byť eskorta! Priviedol si ignorantov, ktorí si nevidia ani na špičku nosa!“ Bol poriadne rozhnevaný vlažným a prevažne neveriackym postojom.

 

Žiaľ Merlinovi, Severus,“ snažil sa nenápadne šepkať Kingsley, „je to stále rovnaké! Metóda pštrosa je veľmi obľúbená! Čo nevidím, neexistuje!“

 

V tom prípade ich čaká šokujúci zážitok! Alebo si snáď myslia, že som ich sám nastrčil?“ sršal hnevom Rokfortský riaditeľ.

Ešte som tu predsa ja!“ ohradil sa Kingsley, „moje slovo a hromada dôkazov, majú váhu!“

Očividne, slovo bývalého Smrťožrúta nemá cenu ani pary nad kotlíkom!“ poznamenal Severus trpkým hlasom.

 

Severus, vieš ako som to myslel, niektorí sú skutočne tupci, treba im dôkazy vopchať rovno pod nos, aby ich vôbec vzali na vedomie,“ Kingsley chápal Severusove rozhorčenie, ale sám nezmohol nič, hoci z postu ministra.

Zvyšok cesty prešli mlčky, ak pravda možno mlčaním nazvať občasné ochkanie a frfľanie na nezmyselné chodenie po škole, ozývajúce sa im spoza chrbtov.

 

Kingsley, spolu so Severusom zastali pred ťažkými drevenými dvojkrídlovými dverami, s masívnym železným kovaním. Obaja súčasne položili pravú ruku na jedno krídlo. Ledva poodstúpili, vekom skrivené, nepoužívané dvere sa s nepríjemným škripotom a rachotom otvorili.

Vyvalil sa na nich vlhký potuchnutý vzduch. Muži za nimi ani neskrývali výrazy hnusu.

Neuveriteľné, všakže?“ ozval sa pichľavo Severus, „Ale škola tieto priestory nevyužíva na ich pôvodný účel. Keby som tušil, aká vzácna návšteva sem zavíta, nepochybne by som tu dal vymaľovať!“

 

Zhrozené výrazy prítomných mu priniesli malé zadosťučinenie. Najmä keď sa niektorým dala čítať z tváre otázka, koho tou návštevou myslí.

Škodoradostne sa uškrnul a viedol ich tmavou chodbou, do nevľúdnych žalárnych útrob.

Po oboch stranách boli jedna vedľa druhej, zoradené stiesnené cely. Architekt zjavne nemyslel na pohodlie možných obyvateľov.

Krajné cely boli prázdne, ale po pár metroch sa im naskytol pohľad na učupené tmavo odeté postavy, v každej cele jedna.

Takmer by ich v tme prehliadli, ale Severus nechal rozhorieť všetky fakle v kovových držiakoch, lemujúce stredovú chodbu. Mihotavé svetlo vyplnilo prastaré kamenné priestory a odrážalo sa od vyzrážaných kvapiek vlhkosti, stekajúcich po mohutných balvanoch.

Tí, čo mali viac šťastia a neprežili,“ ozval sa do tiesnivého ticha Severus. Jeho hlas sa s nevýraznou ozvenou rozlieval podzemím, „tých sme umiestnili do poslednej kobky. Z nejakého neznámeho dôvodu sa v nej teplota pohybuje tesne pod nulou,“ opäť sa uškrnul nad zdesenou reakciou skupinky ministerských zamestnancov, ktorí si jeden po druhom vpúšťali pod habity zahrievacie kúzla.

 

Kingsley ledva vládal udržať nehybnú tvár. V noci spoločne so Severusom onú miestnosť osobne začarovali zmrazujúcim kúzlom. Napriek vážnosti situácie, chápal Severusove konanie. Všetko čo urobil pre čarodejnícky svet nestačilo prevážiť jeho minulosť Smrťožrúta. Málokto v ňom videl Severusa Snapa, čarodejníka, ktorý roky dokázal ťahať za nos samotného Pána zla a poskytoval cenné informácie Rádu, jednoduchšie ho bolo zaškatuľkovať a netrápiť sa pochybnosťami, čo ak predsa...

Kingsley videl, že Severus si z nich prosto uťahuje. Bol to skrátka jeho druh pomsty a on ho s radosťou nechal konať ju.

 

Ako som už hovoril, páni,“ ozval sa napokon i Kingsley, „zajali a zabezpečili sme narušiteľov, ktorí sa snažili ovládnuť školu!“

Ehm,“ ozval sa jeden zo skeptikov, Tadeus McNay. Vojnu nezažil. Prisťahoval sa z Európy pred pár rokmi a ako člen rodiny so siahodlhým rodokmeňom a patričným vzdelaním, ľahko získal miesto na ministerstve, „pán minister, vy tvrdíte, že školopovinná mládež dokázala odzbrojiť takzvaných... narušiteľov?“

 

Severus prevrátil oči a takmer sa chytil za hlavu. Kingsley sa radšej poponáhľal s odpoveďou.

Netvrdil som že to bola školopovinná mládež! V mojom hlásení ste akiste prehliadli, že v Rokforte sa konal ples a zároveň svadba a teda, boli na ňu pozvaní viacerí čarodejníci. Prehliadli ste prítomnosť ministra Pottera, profesorky Weasleyovej – Grangerovej, rovnako riaditeľa Snapa a dovoľujem si pridať i svoju maličkosť, nevynímajúc ďalších čarodejníkov, nanajvýš kompetentných pre zvládnutie podobnej ošemetnej situácie!“

 

Ako poviete, pán minister,“ prikývol s dávkou nedôvery v hlase McNay a ukázal rukou okolo seba, „aké sú dôkazy proti zadržaným?“

Približne sto svedectiev od starších študentov, celého profesorského zboru a odhadom tridsať pozvaných svadobných hostí,“ riekol už mierne podráždený Kingsley, „nuž a nezabúdajme na test Prior Incantatem, ktorý môžete uplatniť na prútiky, patriace ...zadržaným.“

Uplatníme!“ odfrkol McNay a pristúpil k najbližšej cele, „Hej! Vy tam! Nemáte k celej záležitosti čo povedať?“ skríkol na postavu skrčenú v kúte.

Odpoveďou mu bolo sotva počuteľné zavrčanie.

Človeče! Hovorím s vami, odpovedajte!“ chytil oboma rukami mreže a zatriasol nimi.

Nepribližoval by som sa tak blízko,“ upozorňoval ho Kingsley a chcel doložiť, že pútacie a omračujúce kúzla už vyprchali, keď oslovený Smrťožrút odrazu vyskočil z rohu cely, v zlomku sekundy stál pri mrežiach a zvieral McNayove ruky, obopínajúce kované tyče.

Tmavá kapucňa sa mu zviezla na plecia a všetci mohli vidieť jeho tvár.

 

Moja pani, „zachrapčal hrdelný hlasom, „nás pomstí! Budete preklínať deň, keď ste sa jej postavili na odpor!“

 

McNay zbledol ako stena, zúfalo mykal rukami v snahe vyslobodiť si ich, ale až zásah Kingsleyho, ktorý poslal útočníka v mdlobách k zemi, ho konečne uvoľnil z neželaného zovretia.

On... to je...“ McNay zjavne nebol schopný súvislého slova.

Kingsley bol o niečo menej prekvapený pohľadom na známu tvár. Prehnané ambície dohnali mladíka na nesprávnu stranu.

Myslím, že je to skutočne náš mladý kolega,“ prikývol Kingsley, „pán Bertram Getter! A obávam sa, že podobné prekvapenia nás ešte čakajú!“ S poľutovaním pozeral na mladého čarodejníka, ležiaceho na studenej podlahe. Zlákala ho vidina moci, alebo zlo bolo už v ňom, keď začal slúžiť Očakávanej? Každopádne, poskytoval vysvetlenie, ako bolo možné, že sa novodobí Smrťožrúti mohli beztrestne stretávať, nikým nespozorovaní. Stačilo len v pravú chvíľu posunúť cennú informáciu o pohybe aurorov…

 

Ty?“ šokovaný výkrik prekvapenia od ďalšej cely, prerušil Kingsleyho myšlienky. Zdvihol hlavu a zbadal Severusov pohľad. Vyslovene si užíval situácie, keď v kobkách aurori spoznali pár svojich kolegov z ministerstva a tiež známe tváre Smrťožrútov na úteku, ktorí roky úspešne unikali pred spravodlivosťou.

Ako sa vám toto podarilo,?“ ozval sa konečne Wilfred Blodwen, „priznám sa, v kútiku duše som sa bál, že nám tu ukážete nejakého spútaného študenta, ktorý sa nevedel vpratať do kože!“

 

Nuž, mýlili ste sa!“ odpovedal s ľadovým pohŕdaním v hlase Severus, „Aby som nezabudol, dovoľte mi predstaviť vám osobu, roky unikajúcu vašim skvele vycvičeným stopárom!“

Prešiel k poslednej, chladnej cele a nechal z nej levitačným kúzlom priplávať vzduchom jedno z tiel. Ešte skôr, ako odokryl tvár zomrelého, prezradili ho jeho charakteristické platinové pramene vlasov.

Lucius Malfoy!“ vydýchol Wilfred Blodwen. Na pár sekúnd zavládlo hrobové ticho, kým Blodwen tichým, ale rozhodným hlasom pokračoval, „Vami predložené dôkazy sú myslím dostatočne vierohodné. Zahájime vyšetrovanie a samozrejme, zadržaných neodkladne transportujeme do Azkabanu!“

 

Nikto z jeho kolegov sa mu neodvážil protirečiť. Pragmatici z jasného dôvodu, že zodpovednosť z vyhlásenia a rozhodnutie vzal na seba niekto iný a skeptici zo strachu, že to môže byť pravda.

Čarodejníci vytvorili široký dvojstup a vyslovili zaklínadlo, ktoré väzňov dostalo medzi nich. Pomalým krokom sa dali na odchod. Boli navzájom magicky spútaní a žiadna sila ich teraz nemohla rozdeliť, pokiaľ zaklínadlo všetci naraz neodvolajú. A to bude až za bránou Azkabanskej pevnosti.

 

Tak, to by sme mali,“ pošúchal si ruky o seba Kingsley a unavene zívol. Účinky povzbudzujúceho elixíru začali zrejme vyprchávať, „Severus, je čas vrátiť magickú ochranu hradu do pôvodného stavu.“

Nepochybne, ale ty,“ zabodol doň svoj príslovečný pohľad, „sa pôjdeš vyspať!“

Severus,“ Kingsley sa nahlas zasmial, „mňa takto nezastrašíš!“ potriasol hlavou a zas ho ovládlo dlhé zazívanie.

O to som sa ani nesnažil. Ešte chvíľu a zložíš sa priamo tu, na chodbe. Chcem si len ušetriť námahu s tvojím dopravením do postele!“

Vyhral si! Kde môže unavený minister uložiť svoje telo k odpočinku?“

V blízkosti Slizolinskej klubovne bude iste voľná spálňa,“ uškrnul sa Severus, „alebo to nevyhovuje tvojej fakultnej príslušnosti?“

Som z Bystrohlavu a je mi to momentálne jedno,“ hlásku o pretiahol do ďalšieho z radu zazívaní. Nasledoval Severusa, keď ich kroky zastavil vresk, či skôr jačanie, ozývajúce sa z opačného smeru.

17.11.2021 19:44:32
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one