Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Ďakujem za krásne komenty a podporu tebe, Chavelierka.
Ďakujem každej, ktorá poviedku čítate.
Dnešná kapitola bola zas trochu oriešok. Pobavila som sa na nej sama ;-)
Nech sa páči, nová kapitola. Či staronová ;-)
rhltwq1568775405239[1].jpg
ddwofa1-3240a27d-5f19-4704-bbd8-ef7e09838d39.jpg

33. Deň D...

 

Draco vedel, že sa niečo zmenilo. Znamenie na jeho predlaktí zbledlo.

Je to dobré, alebo zlé? Vŕtalo mu hlavou.

Ak sa niečo stalo Severusovi, nikdy si to neodpustí!

Už teraz sa nenávidel za svoju hlúposť. Ako si mohol myslieť, že niečo zmôže? Šupli ho do vlastnej izby ako neposlušné decko a on nedokázal ani len poriadne protestovať proti šialenstvu, čo mu urobila s rukou tá bláznivá ženská!

Maličká nádej mu svitla s Blainovými slovami. No nechcel ešte z Malfoy Manoru utiecť, dokázal by len to, aký je hlúpy a zbabelý.
Keby aspoň odhalil totožnosť tej ženskej!

 

Dvere na jeho izbe sa opäť razantne rozleteli. To nikdy neveštilo nič dobré.

Dvere otvárané pomaly znamenali, že ho niekto prišiel skontrolovať. Väčšinou jeho otec. Nakukol dnu a preletel očami po Dracovi. Väčšinou ležal na posteli a čítal, aj tak sa tu nič iné robiť nedalo. Otec zvraštil tvár odporom a rovnako pomaly odišiel.

Keď sa rozleteli prudko, ako aj práve teraz, Draco vedel, že si Lucius prichádza vybiť zlosť. A čo bude nasledovať, sa mu nebude páčiť.

Lucius sa ani neobťažoval pokynmi. Hodil na posteľ obradný odev a len vystrčil bradu do vzduchu.

Draco zaťal zuby a obliekol sa.

Keby mal aspoň šancu poslať Blaina s varovaním za Severusom.

„Ehm... ešte by som potreboval ísť na toaletu,“ pokúsil sa o chvíľku zdržania.

Lucius ohrnul hornú peru, Dracove slová ho otravovali ako bzučanie komára.

„Si snáď kojenec, že nevydržíš? Pôjdeš až potom!“ Luciusov tón nezniesol námietky.

Dracovi neostalo nič iné, ako ho nasledovať.

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

 

„Hermiona, čo povieš?“ opýtala sa Anikka snáď už dvadsiaty raz od rána. Hermiona ako hlavná družička jej pomáhala s účesom, so šatami a  všetkými ostatnými drobnosťami, ktoré musí nevesta pred svadbou zvládnuť.

„Anikka, hovorím ti že vyzeráš nádherne a ak Neville pri pohľade na teba neomdlie, je to ignorant!“ povedala Hermiona sileným vážnym tónom, ale keď videla Anikkinu zarazenú tvár, prepukla v smiech.

„Prepáč,“ zahanbila sa Anikka, „som hlupaňa, len všetko komplikujem!“

„Nekomplikuješ. Keď som si ja brala Rona, zamkla som sa na hodinu v kúpeľni, taká som bola nervózna. Ron ma nemal pred svadbou vidieť, ale povedal, že keď nevyleziem, nechá vybuchnúť dvere,“ snažila sa ju Hermiona rozveseliť prvým, čo ju napadlo.

„A nechal?“ Anikka sa snažila dýchať v pravidelných intervaloch, aby sa upokojila.

„Nie. Molly, jeho mama, ho poslala preč a vošla ku mne ona,“ Hermiona zosmutnela.

Vlastná svadba sa jej zdala byť neskutočne dávno. V minulom živote, alebo ešte skôr. Pripomienka Rona ale už nebola tak pálčivá. Pripadal jej ako priateľ, ktorý nad ňou drží ochrannú ruku. Neskutočný nočný rozhovor zapríčinil, že sa prestala cítiť vinná z jeho smrti, ale občasné pripomienky spoločnej minulosti dokázali vyvolať smútok.
 

„Hermiona,“ Anikka si uvedomila, že Hermiona spomína na mŕtveho manžela, „určite ťa v živote čaká ešte veľa pekného,“ pohladila ju po ramene a myslela na iskrivý pohľad riaditeľa Snapa, keď sa v jeho zornom poli objavila Hermiona.
 

„Mali by sme prestať fňukať,“ pokračovala Anikka, „rozmažeme si make up!“

Hermiona sa rozosmiala. Pred chvíľou im ho obom dôkladne začarovala nepremokavým kúzlom. Mohla by sa strhnúť aj búrka, vydržal by na tvári neporušený.
 

„Anikka, hlavu hore!“ chytila ju za ruky a zdvihla ich na úroveň ramien.
Anikka si vybrala svadobné šaty z francúzskeho katalógu, ale ušili jej ich u madame Malkinovej. Hodvábny smotanový korzet na tenučké ramienka pokračoval vo zvlnených kaskádach takmer po zem a vpredu odhaľoval riasenú tylovú sukňu. Celé boli dozdobené vyšívanými striebornými kvietkami, ktoré sa opakovali na ozdobe okolo krku.

Vlasy jej Hermiona šikovne zopla vzadu sponou s podobným strieborným vzorom.
 

„Naozaj si krásna!“ vzdychla, „Neville má šťastie, že ťa stretol!“

„Nie, Hermiona, to ja mám šťastie, že mi ho osud poslal do cesty!“ Anikka sa zasnene usmievala a v tej chvíli nebolo krajšej nevesty.

„Ty si tiež očarujúca Hermiona!“ vrátila po chvíľke snenia kompliment Anikka.
 

Hermiona zvolila šaty tmavo smaragdovej farby. Ale cez plecia si prehodila štólu v červenej farbe chrabromilu.

„Isté oči,“ pokračovala Anikka, „budú mať čo robiť... a ich majiteľ, ani nehovorím,“ šibalsky sa zasmiala.

„Iste, bude tam veľa zvedavých očí,“ snažila sa zahovoriť Hermiona.

„Hermiona,“ Anikkine modré oči hlboko pohliadli do orieškových, „koho chceš oklamať? Dávno som si všimla, že ty a riaditeľ Snape... Emócie medzi vami by sa dali krájať... a to iskrenie... mohli by ste svietiť namiesto vianočnej výzdoby!“
 

„No...“ Hermiona bola mierne zaskočená. Sú takí nápadní?

„Nemaj obavy,“ položila jej Anikka ruku na plece, „pochybujem, že niekto zo študentov si to tiež všimol. Sú zahľadení sami do svojich vzťahov, ani by im ani nenapadlo, že ich profesori sú tiež bytosti schopné citu.“
 

Hermiona začala cítiť podivné teplo v hrudi. Akokoľvek si nechcela nič pripúšťať, city ju prezradili a Anikkine slová spôsobili, že sa cítila ako školáčka, ktorá práve dostala prvý zamilovaný lístoček od objektu svojich túžob.

Trošku sa zľakli, keď sa znenazdania vedľa nich objavil Timmy s odkazom, že vo Veľkej sieni sú už všetci pripravení a čaká sa len na nevestu a jej družičku.

 

 

Hermiona vošla prvá. Kráčala prostriedkom utíšenej siene a robila neveste cestu. Pred ňou sa rozostupovali družičky z radov študentiek. Pomaly prichádzala ku svadobnému altánku, kde už celý rozžiarený stál Neville. Čierny frak mimoriadne pristal jeho ramenatej postave. Prišla až k nemu a do klopy mu kúzlom pripla strieborno smotanový kvet. Symbolicky ho pripravila na príchod nevesty.

Postavila sa bokom a vtedy sa spustil svadobný pochod.

Hermiona preletela pohľadom po sále. Dnes bol strop začarovaný do letnej oblohy, aj keď vonku vládla sychravá jeseň. Na svadbu sa hodila čistá obloha.

Keď do dverí vošla Anikka, všetko na moment stíchlo. Pôsobila tak neuveriteľne očarujúco, až sa Neville zabúdal nadýchnuť.
 

Kingsley Shacklebolt stál uprostred altánku, oblečený v honosne vyšívanom habite, pôsobil dôstojne a zároveň pokojne, ako to vedel len on. Prechádzal očami z Nevilla na Anikku a v tvári sa mu rozlievala spokojnosť.

Týchto dvoch zosobáši mimoriadne rád.
 

Sálou zašumelo mnohohlasé óó.

Anikka drobnými krokmi, ako sa na nevestu patrí, ladne kráčala Veľkou sieňou.

Hermiona pozrela k profesorskému stolu. Samozrejme bol obsadený do posledného miestočka, na tú príležitosť nastrojenými profesormi.

Za vrchstolom jasne dominoval Severus Snape. Sedel vzpriamene s nehybným výrazom na tvári, len zamatové lemovanie slávnostného habitu odlišovalo jeho vzhľad od bežného.

Hermiona bola presvedčená, že aj táto maličká zmena ho stála obrovské sebazaprenie.

Zavadila očami o Hagrida a takmer sa rozosmiala nahlas. Zrejme sa snažil skrotiť svoju kučeravú hrivu, na hlave mal čudesné vlny, odstávajúce do všetkých strán. Jeho neodmysliteľná vreckovka veľkosti obrusu, mala dnes bielu farbu. Hagridovi dojatím mykalo ramenami a nebyť vreckovky obrích rozmerov, mal by už pod sebou slušnú kaluž.

Minerva McGonagallová sedela hneď vedľa Severusa. S hlavou sklonenou nabok a zopätými rukami sledovala príchod nevesty. Prípravy na svadbu jej zabrali more času a energie a teraz si vychutnávala ovocie svojej námahy.

Pri osobitnom stole, kde bolo vyhradené miesto aj pre budúcich novomanželov, sedela Nevillova babička. Stará pani dala pre dnešný deň zbohom klobúku zo supom a nahradila ho podivnou kreáciou z ľalií a ružových pukov. Úplnou čerešničkou na klobúku, bol párik maličkých holúbkov otierajúcich si o seba zobáčiky. Kostýmu s kožušinou ostala verná. Aj ona mala problém so slzami, zvierala v ruke čipkovanú vreckovku a decentne si ju prikladala striedavo k obom očiam.

Harry Potter stál zo dva metre za Nevillom. Dnes mal za úlohu, rovnako ako Hermiona pre Anikku, robiť Nevillovi svedka.

 

Hudba stíchla, Anikka zastala vedľa Nevilla a obdarila ho šťastným úsmevom.

Kingsley, dodržiavajúc staré pravidlá, položil prvú otázku:

„Kto odovzdáva túto ženu, tomuto mužovi?“

Keďže Anikkin otec už nežil, poprosila profesora Transfigurácie, Svena Falklanda, aby na túto otázku zareagoval on a odovzdal ju ženíchovi.
 

Profesor Falkland vstával od stola, aby mohol splniť zverenú úlohu, ale nebolo mu umožnené, otvoriť ústa.
 

Do otvorených dverí Veľkej siene vkráčal vysoký svetlovlasý muž v sýtomodrom habite a zvučnú hlasom zvolal:

„Ja! Jej starší brat a hlava rodiny!“

Nebolo jediného oka, čo by sa v tej chvíli pozeralo inam. Rýchlym krokom dokráčal k na smrť vyľakanej Anikke, chytil jej ruku a vložil do ruky Nevillovej.
 

„Sigurd Marcus Ionel, meno moje,“ uklonil sa smerom k Nevillovi a druhý úklon venoval Kingsleymu Shackleboltovi. Nadradený tón vyslovených slov jasne naznačoval, že si je vedomý svojho postavenia a bral ako samozrejmosť, že to vedia aj všetci ostatní.
 

„Neville Longbottom,“ riekol Neville s dôrazom na každú slabiku vlastného mena, ale bez ďalších zdvorilostných formalít. Anikkinmu bratovi len vrátil úklon hlavou.

Samotná Anikka premáhala mdloby. Keby jej Neville nedržal ruku a potajomky ju nehladil palcom po vnútornej strane dlane, asi by skutočne skončila na zemi.
 

Hermiona kútikom oka zazrela, ako sa Nevillova babička snažila vstať od stola, ale Ginny ju našťastie zadržala. Hnev z nej len tak sršal, mala v úmysle toho arogantného panáka poučiť, čo si myslí o neskorých príchodoch, povýšeneckom správaní a desení vlastnej sestry.
 

„Ehm,“ decentne zakašľal Kingsley Shacklebolt, čím obrátil pozornosť na seba, „myslím, že pán Sigurd Marcus Ionel pochopí, že jeho neskorý, iste odôvodnený príchod, odsúva vaše zoznamovanie až po skončení obradu sobáša. Prosím, zaujmite miesto na strane nevesty.“

Kingsley počkal, kým Anikkin brat urobí o čo ho požiadal a začal so samotným obradom.

 

Sigurd sa postavil vedľa Hermiony. Mĺkvo a nehybne sledoval priebeh obradu, ale Hermiona mala z neho mrazenie za krkom, najmä keď si ju začal nenápadne prezerať. Zo svojej výšky mal priamy výhľad do jej klenutého dekoltu a spokojne sa kochal videným.

Hermiona si tesnejšie pritiahla k telu červenú štólu, mala chuť tomu nevychovancovi streliť poriadnu facku, ale rozhodne nechcela vyvolávať rozruch na svadbe svojich priateľov.

Vtom sa odkiaľsi vzal prievan a našuchoril vlnité pramene Sigurdovej blonďatej hrivy. Pohodil hlavou, aby ich vrátil na svoje miesto, ale tým ich ešte viac dostal do tváre. Musel zdvihnúť ruku a pramene zasunúť za ucho, no ledva dal ruku dole, zas ich mal v očiach.

Pár márnych pokusov o úpravu účesu, kým nepochopil, že dráždivý výhľad má zastretý.

 

Severus so záujmom sledoval príchod Sigurda Marcusa Ionela. Ak sa záujmom dalo nazvať sotva badateľné podvihnutie obočia. Celá svadobná ceremónia sa mu videla absolútne nepochopiteľná, všetko to nadšenie a  prehnané zdobenie.

Prišelec zo severu aspoň trochu oživil fádny sled udalostí, ktoré na svoju veľkú nevôľu musel pretrpieť.

Čo sa mu však páčilo menej, bol smer pohľadu severana.
 

Kam sa to pozerá? Je očividné, že slušné vychovanie sa za peniaze kúpiť nedá!
 

Spozornel, keď si Hermiona pritiahla štólu.

Viac mu nebolo treba vidieť. Vykúzlil malý vzdušný vír a začaroval ho do vlasov Sigurda Ionela.

Teraz sa Severus začal konečne baviť. Malé zadosťučinenie mu nepatrne vylepšilo náladu. Vedel že Hermiona by sa za iných okolností podobným chlipným pohľadom ubránila, no tentoraz jej chrabromilský zmysel pre zodpovednosť radil dotyčného ignorovať, aby neupriamovala pozornosť na seba.

Vlastne sa mu ani nečudoval, Hermiona vyzerala skutočne úchvatne. Zelené šaty pristali k jej vlasom. Dekolt ho privádzal do vytrženia i keď bol od nej vzdialený niekoľko desiatok metrov. Štóla vo farbe jej fakulty mu mierne bila do očí, ale bola to skôr rokmi zakorenená nechuť s čímkoľvek v spojitosti s Chrabromilom, ako konkrétne odmietanie zvolenej farebnej kombinácie.
 

Slová Kingsleyho Shacklebolta takmer nevnímal a mal silný dôvod veriť, že vážený Sigurd Marcus Ionel, má rovnako značné problémy sústrediť sa na obsah novomanželského sľubu.

Kedykoľvek čo i len v náznaku otočil hlavu Hermioninym smerom, vzdušný vír sa mu postaral o okamžitú zmenu účesu.
 

Keď Kingsley vyzval novomanželov k prvému manželskému bozku, Severus si vydýchol. Odkúzlil vír zo Sigurdových vlasov a uvažoval či sa vytratí hneď, ešte v  gratulačnom virvare, alebo počká na slávnostnú večeru.

Rozhodol sa pre večeru. Naskytovala sa mu možnosť pokochať sa Hermionou. I keď stretnutiu osamote by dal nepochybne prednosť.

To niečo medzi nimi sa začalo vyvíjať smerom, ktorý ho upokojoval a desil zároveň. Vo svojom živote nemal dlhotrvajúci vzťah, vlastne žiaden vzťah.

Epizóda s Lilly Evansovou by sa dala nazvať vzbúrenie hormónov a kruté prebudenie do reality. Ako deti boli priateľmi, ale predurčovalo ich k tomu prostredie v ktorom vyrastali. Osamotení čarodejníci medzi muklami, bolo len otázkou času kedy by si k sebe našli cestu. Príchodom do Rokfortu sa čoraz viac prejavovala ich rozdielnosť, až ich celkom od seba oddelila. I keď, chvíľu mal pocit že mu dávala prednosť pred Jamesom. Zrejme v ňom len chcela vzbudiť žiarlivosť a neuvedomila si, že môže niekomu ublížiť. Žiarlivosť zabrala, James ju potom požiadal o ruku.

V službách Temnému pánovi mu vyhovovalo byť sám, občasné letmé známosti postačovali na uvoľnenie nahromadenej túžby po ženskej blízkosti. Väčšinou ani nechcel vedieť ich meno.

Načo?

Hermiona s prudkosťou tornáda rozbila jeho rokmi budované zásady neviazať sa.

Ostatne, po páde Temného pána už nebol dôvod. Zato pribudlo presvedčenie že on, bývalý Smrťožrút, hoci v skutočnosti dvojitý špión v službách Rádu, nie je hoden pozornosti tak čistej bytosti ako je Hermiona Grangerová. Keď sa vydala za ryšavca Weasleya, čiastočne cítil úľavu a zároveň obrovskú zlosť.

Na seba!

Preto sa nechal dobrovoľne klamať výzorom metamorfomagičky.

Callista sa volala, alebo tak akosi.

Vyspal sa s ňou a nie raz. No na výčitky tohto druhu nebol tá správna povaha.

Nebolo to príliš čestné, ale kto hľadí na maličkosti, keď spokojnosť bola obojstranná. Callista za ním chodila, z nejakého jemu absolútne nepochopiteľnému dôvodu, s vytrvalosťou stredovekého lovca bosoriek.

V deň keď sa dozvedel že Hermiona ovdovela, bez akýchkoľvek okolkov poslal Callistu preč.

Neskoršia správa v Prorokovi, že sa zrejme stala obeťou pouličnej potýčky, sa ho dotkla. Aj keď ku Calliste nikdy nič necítil, bola len pripomienkou tej, ktorú chcel mať pri sebe skutočne. Venoval jej v duchu spomienku a vďaku za strávené chvíle.
 

Teraz stála Hermiona len kúsok od neho, vedel že ju chce tak silno až chvíľami nedokázal logicky uvažovať, ale desila ho predstava, či je to dostačujúce.

Mal právo na jej život?

A čo chce Hermiona? Chcela jeho, alebo len preniesla svoje city na niekoho, kto jej bol blízko?

Zas ho trápili rovnaké pochybnosti. Pridlho podceňoval sám seba, aby sa zbavil výčitiek svedomia za činy, spáchaných v mene Voldemorta.

Zaslúži si ešte šancu milovať?
Severus pevne zaťal dlane do pästí.

Vynorili sa mu jej spaľujúce bozky a nádherné oči plné citu! Albus mu povedal, že Hermiona je mladá, ale nie hlúpa. A mal by jej veriť.

A treba vôbec pátrať po dôvodoch ženy, keď sa rozhodne pre muža?

Nemal by radšej ďakovať(aké netypické) prozreteľnosti, že mu poslala do cesty želanú šancu?

 

Severus sa náhle prebral z jemu nezvyklej nostalgie. S tichým svišťaním sa pred nimi na stoloch začalo zjavovať jedlo. Škriatkovia sa skutočne činili a pripravili bohaté menu.

Naložil si na tanier prvé, čo mu prišlo pod ruku a snažil sa ignorovať malé oranžové tekvice s ružovými mašľami. Vrchol nevkusu mu pôsobil skoro fyzickú bolesť, ale zdá sa bol jediný, kto si to vôbec všimol.

 

Večera bola u konca a nasledoval tanec pre novomanželov. Týmto oficiálna časť večera skončila a začala voľná zábava.

 

Len čo Anikka s Nevillom usadli po tanci na svoje miesta, Nevillova babička, vzhľadom na svoj úctyhodný vek, doslova vyletela zo stoličky a mierila si to rovno k Sigurdovi, sediacemu vedľa znechutenej Hermiony.
 

„Dobrý večer, mladíček,“ zastala, týčiac sa nad ním vo výhodnej pozícii stojacej, oproti sediacemu, „moje meno je Augusta Regina Longbottomová! Som stará matka Nevilla Longbottoma a teraz i mladej pani Longbottomovej!“ Láskavo pohladila očami Anikku, aby vzápätí, keď svoj pohľad zabodla oslovenému do tváre, bol zas plný spravodlivého hnevu.

Nevillovi skoro zaskočil koláčik, z ktorého si práve elegantne odhryzol. Čo mu pamäť siahala, babička svoje stredné meno nepoužívala. Dostala ho po dákej hašterivej príbuznej a nemohla ho ani vysloviť, aby pri tom nezaťala zuby. Teraz z nej vyletelo, ako presne riadená strela. Znamenalo to jediné. Babička sa chystala poriadne si milého Anikkinho brata podať!
 

„Teší ma madam, Sigurd Marcus Ionel, meno moje,“ snažil sa vstať zo stoličky, ale stará pani neuhla ani o piaď.

„Áno, áno, počuli sme, váš príchod nebolo možné prehliadnuť!“
 

Anikka so zatajeným dychom sledovala, ako pani Longbottomová jedná s jej obávaným bratom.

Na chvíľu sa im stretli pohľady. Brat a sestra, ktorých nespájalo nič iné ako kvapka matkinej krvi. Ale na akékoľvek súrodenecké vzťahy toho bolo žalostne málo.
 

Sigurd sa odrazu spamätal. Nechcel sa nechať zosmiešniť pred očami tej malej polomukelky.
 

„Vážená pani Longbottomová, nemeral som sem dlhú cestu, aby som našiel záľubu v sporoch, naopak, prišiel som svojej sestre ponúknuť časť dedičstva po matke,“ snažil sa, aby jeho hlas znel neutrálne, pričom slová o dedičstve vyzdvihol, akoby ponúkal tovar na trhu.
 

„Tak jej ho odovzdajte a môžete merať dlhú cestu späť!“ zdvihla bradu smerom k dverám.

Neville zvažoval či sa zapojiť do debaty, ale pre toho namyslenca bude väčšia potupa, keď ho pokorí staršia dáma. Nakoniec, ozvať sa môže vždy. Preto ho zaskočilo, keď sa Sigurd Ionel obrátil priamo k nemu.
 

„Len právoplatnému manželovi prináleží právo prevziať a disponovať majetkom ženy, ktorá je nečistokrvná.“ zarazil sa. Slovo nečistokrvná sa okolosediacim, ktorí hádku počuli, zaseklo v ušiach. Neville zvraštil obočie, zato jeho babička vyprskla.
 

„Pche! Vraj nečistokrvná! Čo máte v hlave, mladý muž? Odvažujete sa v modernom Anglicku deliť čarodejníkov podľa čistoty krvi? Tu nie ste doma!“
 

„V mojej rodine...“ ale nik sa nedozvedel, čo bolo v jeho rodine, lebo opäť to bola Nevillova babička, čo mu skočila do reči. Vtáčiky na klobúku sa otriasali spolu s energickými pohybmi jej hlavy.

„Vo vašej rodine, predpokladám, ako je to vo všetkých takzvaných čistokrvných rodinách, sa určite tiež vyskytovali ľavobočkovia, potajomky prijatí za vlastné deti, aby sa za každú cenu zabezpečil dedič. Prírode nerozkážete! Aspoň tá vaša čistá krv, nezdegenerovala!“ ľutovala, že svoj slnečník si nechala zavesený na stoličke, takú by mu ním vyťala!
 

„Vážená pani, ja vám chcem odovzdať majetok a vy na mňa útočíte?“ ohradil sa Sigurd a začínalo mu byť nepríjemné, že sa stali stredobodom pozornosti.
 

„Ten váš majetok,“ ďobla mu stará pani pokriveným ukazovákom do pleca, „si môžete vopchať! My nie sme odkázaní na vaše milodary. Vaša sestra rozhodne núdzou trpieť nebude. Môj vnuk by vôbec nemusel pracovať, ale nejakej tej ušľachtilej zábave sa venovať musí!“
 

Neville zalapal po dychu a Anikka na tom bola rovnako. Bol zvyknutý, že si babička takto ostro podávala len jeho, keď ako dieťa zas na niečo zabudol a bolo príjemnou zmenou vidieť, ako svoj hnev obracia voči niekomu inému. Rozhodne sa mu to páčilo.
 

Sigurd sa zas k nemu otočil, s výsmechom v očiach.
 

„Pán Longbottom, u vás necháte rozhodovať ženu o majetku?“
 

„Pán Ionel,“ nadýchol sa Neville, „moja babička to robí celý život a robí to dobre, nevidím dôvod, meniť to dnes! Ak vám povedala, že o váš majetok nestojíme, je to tak!“
 

„Ale týmto neuváženým rozhodnutím odtŕhate moju sestru od rodiny. Odmietnutím majetku stratí nárok patriť do nej!“
 

„Do akej rodiny?“ vybuchol Neville, „Do tej vašej predsa nikdy nepatrila a teraz sme jej rodina my! Patrí vám moja vďaka, za láskavé zvolenie k sobášu, ale to je asi tak všetko!“ Neville vzal pohár na stopke a symbolicky ho pozdvihol oproti svojmu švagrovi. Aby nebolo pochýb, že už nemá viac čo povedať, pomaly si z neho upíjal.
 

Sigurd napoly nahnevane a sčasti frustrovane uprel pohľad na Anikku. Uhla očami do strany. Čoho bola práve svedkom ju síce potešilo, ale neupokojilo.
 

„Tak, mladý muž, spokojný?“ ďobla si znovu do Sigurda Nevillova babička, „chápem vaše rodinné zvyklosti, ale chápte aj vy naše. Sú skrátka odlišné, ba celkom iné. Nechcete sa radšej zabaviť?“ naklonila sa k nemu a došepkala mu zvyšok dobre mienenej rady do ucha, „nebudete predsa svojej sestre kaziť najkrajší deň!“ Ďobla si naposledy a vzpriamila sa.

Augusta Regina Longbottomová s pocitom dobre vykonanej práce dôstojne odkráčala na svoje miesto. A aby ten mladíček snáď nemal pocit, že na neho zabudla, nespustila ho z očí.

 

Pozornému oku Severusa Snapa, malé divadlo neuniklo. Augusta Longbottomová bola vždy veľmi svojrázna žena. Problémy riešila okamžite, nehľadiac na okolnosti.

Síce viac sledoval Hermionu v hre svetiel nasvietenej Veľkej siene, ale podstata sporu mu bola jasná.

Hermiona bola uvoľnená. Držala na kolenách ktorési z Potterových detí. Nechala sa od toho škvŕňaťa ťahať za vlasy a dokonca sa tomu smiala. Červená štóla z jej ramien zmizla a dieťa s radosťou ťapkalo kam dosiahlo. Hermiona popri odťahovaní nenechavých ručičiek zvládala viesť rozhovor s matkou dieťaťa, Ginevrou Potterovou.

 

Bol ideálny čas opustiť jasajúcu spoločnosť. Ešte raz sa snažil vyhľadať očami Hermionu. Zahliadol jej zelenú róbu a vtedy predsavzatie, opustiť spoločnosť po večeri okamžite vyprchalo.

Hermionu prišiel požiadať o tanec sám Sigurd Ionel. Slová starej dámy o zábave vzal doslovne.

Videl, ako rozpačito pokrčila plecami. Opäť v nej zvíťazil jej chrabromilský zmysel pre zodpovednosť, možno si chcela len zatancovať, ale Severusa primrazilo keď videl, ako zľahka kývla hlavou a nechala sa odviesť na preplnený parket.

Sigurd ju vzal do náručia a obaja zladili kroky v rytme znejúcej melódie. Ladne spolu prekĺzali, pomedzi divoko dubasiacich študentov.

Náhle sa zmenila hudba. Z rytmický znejúcej piesne prešla do lepivo kolísavého tónu. Videl Sigurdovu hlavu, sklonenú k Hermioninej, až príliš blízko na to, aby sa na to dokázal pokojne pozerať. A vzápätí, keď sledoval jeho ruku, putujúcu zo slušnej oblasti pásu do nevhodnej oblasti Hermioninho pozadia, sa definitívne zburcoval. Hermiona sa márne snažila uvoľniť oceľové zovretie Sigurdových rúk. Protestovala, Severus to spoznal podľa zamračenej tváre, ale Sigurd sa len zhovievavo usmieval.

Trvalo možno len pár sekúnd, keď študenti, ktorí boli schopní vnímať v pološere viac, ako objekty svojich zamilovaných pohľadov, zaznamenali svojho riaditeľa, energicky sa predierajúceho pomedzi zakliesnené dvojice.

Ťažko povedať či bola prekvapená viac Hermiona alebo Sigurd, keď mu zrazu niekto zaklopal na rameno a nekompromisným hlasom preniesol,:
 

„Dáma by nepochybne ocenila zmenu partnera!“

31.08.2021 22:23:53
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one