Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Hoci mám poviedku už napísanú a pred znovu-uvedením ju "IBA" opravujem, chce to čas a energiu.
Že čítate a komentujete dáva pocit, že to nerobím zbytočne.
Vďaka ;-)
30. Bude svadba ?

 

Po chodbách Rokfortského hradu už od rána lietali sovy s ružovými kartičkami.

Mali ťažkú úlohu - doručiť svadobné oznámenia, každému do vlastných rúk.

Hneď ako sa Minerva McGonagallová dozvedela, že svadba profesora Nevilla Longbottoma a profesorky Anikky Majken je na spadnutie, ožila ako halúzka na jar. Tvárila sa nanajvýš šťastne a dovtedy Anikke zdôrazňovala, že starý Rokfortský hrad nemohlo postretnúť v súčasnej dobe nič oživujúcejšie, ako prípravy na svadbu, kým Anikka konečne nepochopila a tie prípravy jej nezverila.
Anikke sa napokon uľavilo. V Rokforte bola krátko, na rozdiel od Minervy, ktorej predstava zariaďovania, čo – kde – ako, činila nevýslovné potešenie. Presvedčila Anikku, že ako budúcej neveste, sa jej pripravovať vlastnú svadbu vari ani nepatrí.

 

Ružové svadobné oznámenia, pre každého obyvateľa hradu, trvalého aj dočasného, bol Minervin prvý skutok.

Tak sa stalo, že s kartičkou zastoknutou za kuchynskou utierkou, sa objavovali aj domáci škriatkovia, portrétové obrazy ju dostali za rámy, dokonca museli byť vhodené aj do brnení. Problém nastal s hradnými duchmi, nakoľko sú nehmotní a hmotné oznámenie si nemohli pripnúť.

Ale Minerva problém vyriešila. Na veľkú nevôľu Krvavého Baróna oznámenia začarovala menami duchov. A tak každému jedna levitovala okolo pliec.
Ale Krvavý Barón celkom náhodou zistil, že keď opakovane prelieta cez múry, kartičke to hodnú chvíľu trvá, kým sa k nemu opäť pripojí. Preto zbytok dňa obyvateľov hradu obšťastňoval nečakaným zjavovaním sa z múrov. Jeho kartička so svadobným oznámením bezradne poletovala okolo chlapčenských záchodov, až kým ju nejaký študent nehodil do smetného koša.

 

Študenti a profesorský zbor dostali oznámenia o svadbe pri raňajkách. Obrovský kŕdeľ sov vletel do Veľkej siene a o chvíľku už každý vedel, že na Halloween zažije Rokfort veľkú slávnosť.
 

Neville bol trochu nervózny z toľkej pozornosti. Neustále odpovedal na gratulácie, alebo aspoň odkýval rukou na vytrvalé mávanie svojich študentov.

Hoci poslal Anikkinmu bratovi sovu ihneď, ako ju požiadal o ruku, odpovede sa ešte nedočkal. Bolo mu síce úplne jedno, či od neho dostane povolenie, alebo nie, Anikku si plánoval vziať, aj keby mu to priam zakázal. Vedel ale, že ona obavy má.

 

Nevillova babička sa úprimne tešila, že sa jej jediný vnuk rozhodol oženiť a okamžite si novú vnučku adoptovala.

Keď jej opatrne porozprávali o Anikkinej rodine a hlavne o jej obavách z brata, len mávla rukou a zašomrala čosi o zabednených tupcoch, ktorí sa majú zadrhnúť majetkom a ona tak milému dievčaťu nedovolí ublížiť.

Anikka sa placho usmievala a citová adopcia bola v tej chvíli obojstranná.

 

Severus na zmätok v škole pozeral s náležitým nepochopením.

Sova, ktorá pred ním dosadla, aby doručila svadobné oznámenie, bola dostatočne otrlá a zniesla aj jeho vražedný pohľad. Pustila zo zobáčika kartičku, čo bolo zvláštne, pretože ostatným ich sovy nosili priviazané na nožičke a Severus by odprisahal, že zlomyseľne sledovala, ako sa kartička vzniesla a prilepila sa mu na habit.

Ružový papierik nešlo odstrániť! Bežné postupy, použiteľné na verejnosti, nefungovali.

Žiaľ, musel ešte chvíľu pretrpieť, kým sa nedostane do svojho laboratória, lebo väčšinu svojej mágie koncentroval na utíšenie volania.

 

„Severus, čo poviete, sú rozkošný pár?“ roznežnený hlas jeho bývalej nadriadenej, ho vytrhol z myšlienok. Naskočila mu husia koža. Ako len neznášal takéto vyhrotené emočné výlevy!

„Hmm..“ čosi ako zavrčanie na okamih Minerve zamrazilo úsmev v lícach. Ale keďže riaditeľove reakcie neboli pre ňu až také neznáme, veselo pokračovala ďalej.

„Svadba! Taká radosť! Pokojne by mohli byť aj ďalšie...“ veľavýznamne na neho žmurkla.

Severus sa takmer udusil kúskom hrianky. Dôstojne si uchlipol kávy, spláchol oný prekážajúci kúsok a venoval Minerve pohľad, prešpikovaný neskonalou túžbou umlčať ju.
 

„Tak prečo sa, Minerva, nevydáte vy?“ dojedol svoju porciu, so známym zavlnením plášťa obišiel stoly a stratil sa šokovanej Minerve z dohľadu.

„Ale no toto! Ale...“ Minerva nervózne pohladila ružové oznámenie. A len tak pre seba dodala, „Chlapče... To dievča má s tebou zlaté nervy!“

 

Severus už ani nedokázal len tak, sršať hnevom. Valili sa z neho hotové výbuchy hnevu!

Znamenie si žiadalo čoraz viac sústredenia. Zatiaľ sa snažil piť posilňujúci elixír v bezpečných intervaloch, ale cítil, že onedlho to nebude stačiť.
Bol zlý. Vedel, že sa správa na hranici znesiteľnosti a prípustnosti, ako by sa mal správať profesor k žiakom.

Vyučovanie ho však stálo mnoho síl. Akoby sa hlavy žiakov zmenili na trolie hlavy a navyše sa dohodli, že sa ho budú pokúšať vytočiť do zúrivosti triviálnymi chybami v postupoch. A to im zámerne dával pripravovať jednoduché elixíry, aby s nimi zvládol vydržať v pokoji celú hodinu.

Už mu bolo jedno, z ktorej fakulty sú študenti, striedajúci sa v žalároch. Pripadali mu hodinu od hodiny neschopnejší. Všetci!

Na začiatku nasledujúcej hodiny, s nádejou skonštatoval, že snáď Slizolinskí šiestaci trochu vylepšia reputáciu Rokfortských študentov.

Po druhom vybuchnutom, treťom roztavenom a jednom zmiznutom kotlíku, stratil nervy.

A znamenie sa hlásilo čoraz nástojčivejšie. Oberalo ho o schopnosť byť ironicky nad vecou.

Na študentov vychrlil hotovú paľbu slov, od spochybňovania inteligencie, cez prisudzovanie trolích predkov, až po prísľub budúcnosti bez možnosti používať prútik, ktorý im zabavia, pre absolútny nedostatok zdravého rozumu.

Potlačil neuveriteľnú túžbu, strhnúť im aspoň tristo bodov a radšej ukončil hodinu.

Bola to predsa len jeho fakulta.

 

Okamžite zamieril do svojej pracovne, kde mal pripravený Posilňujúci elixír. Skontroloval jeho teplotu. Slabým prikývnutím zhodnotil, že je takmer studený.

Teraz, keď ho pre seba pripravoval pravidelne a vo väčších množstvách, chladol pomalšie. Mal však teplotu ideálnu na pridanie špeciálnej prísady, ktorá by mu mohla pomôcť upokojiť rozorvané nervy.

Prechádzal očami po regáloch s flakónikmi, kým sa nezastavil na tmavej fľaštičke. Nechal si ju priletieť do ruky a skontroloval nápis.

Valeriana officinalis – macerát

Odmeral presný počet kvapiek na množstvo elixíru a vlial ho do kotlíka s vychladnutou zmesou.

Potom ju už len porozlieval na potrebné dávky. Uložil si ich do skrinky, opatrenej kúzlom identity. Každému okrem neho sa zdala prázdna. Cudzie oči by videli iba poriadnu kopou pavučín a špiny.

Dve dávky si vložil do habitu a skrinku zavrel.

Tekutina sa mu začala dostávať do obehu a on konečne pocítil účinky vylepšeného Posilňujúceho elixíru. Nervozita ustupovala, no znamenie stále volalo. Ale keď zosilnil oklumenciu, necítil ho takmer vôbec.

Nateraz sa mu ho podarilo potlačiť. Pridobre však vedel, že tento stav nie je trvalý.

Pocítil hlad a bol si vedomý skutočnosti, že jeho niekdajšie vynechávanie jedla, nie je v jeho terajšej situácii múdre. Potreboval doplniť spotrebovanú energiu.

 

Nemohol tušiť, že Minerva McGonagallová si dala zvlášť záležať, aby sa pri večeri stretli všetci študenti aj profesorský zbor. Ešte aj Hagrid sedel na kraji učiteľského stola. Už tento fakt ho mal varovať, Hagrid sa vo Veľkej sieni objavoval najmä pri výnimočných udalostiach. Predsa len mal trošku problém s voľným pohybom, pri svojej mohutnosti.
 

Keď Minerva zbadala vojsť Severusa, kúzlom zatvorila dvere a tvárila sa, že nevidí jeho pohľad na pokraji zúrivosti. Pokojne počkala kým usadne vedľa nej, na riaditeľské miesto a ignorovala aj jeho nenápadný sykot:

„Minerva, do Thora, čo zas...“ zvyšok vety zanikol v jej zámerne hrmotavom vstávaní zo stoličky. Vzala do rúk sklenenú čašu a zacinkala o ňu striebornou lyžičkou, aby upútala pozornosť prítomných.
 

Severusovu práve stratila. V duchu si začal po latinsky odriekať stredovekú formulu na odvrátenie čierneho moru. V stredoveku ktovieako nezaberala, pochyboval, že odvráti pohromu v podobe Minerviných sladkých rečí, ale na udržanie vnútorného pokoja by postačiť mohla. Ak sa dostatočne sústredí.

Vrava v sieni okamžite stíchla a množstvo hláv sa obrátilo za cinkaním.

Minerva na krátky moment nechala všetkých v napätí, potom sa nadýchla a slávnostným tónom sa rozhovorila.
 

„Moji drahí!“ prebehla očami po sále a zvlášť pozrela na Severusa, ktorý pod stolom zatínal päste, „akiste viete, aká milá slávnosť nás čaká na Halloween!“

V Sieni to zašumelo, viacerí súhlasne pohmkávali, zaznel aj nadšený výkrik svadba! A od chrabromilského fakultného stola sa ozval búrlivý potlesk.

Minerva vystrela dlane a pomalým gestom ich umlčala.

„Áno, vidím a počujem, že viete,“ usmiala sa smerom k Nevillovi a Anikke, ktorí sa zas, celkom nedobrovoľne ocitli v centre pozornosti, „a keďže obaja postrádajú najbližšiu rodinu, dovolila som si, nasledujúci víkend usporiadať menšiu zásnubnú večeru. Mimochodom,“ zavolala do dvíhajúcej sa veselosti, „tie nádherné oznámenia, ktoré máte na habitoch, vám po večeri odpadnú samé. To hovorím pre tých, ktorí sa neúspešne pokúšali o ich odstránenie.“

Druhá vlna potlesku na seba nenechala dlho čakať. Bystrohlavskí a Bifľomorskí sa rozpačito pridávali, len Slizolinskí študenti, prijali oznámenie s pokojom.

Minerva chcela ešte niečo dodať, ale nastaný jasot neutíchal. Posadila sa späť a v duchu už zostavovala slávnostné menu a spriadala výzdobu.

 

Hermiona zo srdca priala Nevillovi všetko šťastie. Ešte v ten večer ako Anikka súhlasila, že si ho vezme, doslova ju obaja prepadli v jej byte. Neville, ešte žiarivejší ako obvykle, pýchou snáď ani nekráčal, ale levitoval nízko nad zemou, zdvihol Anikkinu ruku s prsteňom a ospalej Hermione ju vopchal pred oči.

V momente ju prešli driemoty, pogratulovala im a neodpustila si poznámku:

„Ja som vám to hovorila, zoberte sa!“

Na jednej strane ju tešila ich radosť, ale na druhej strane ju trápilo Severusove podivné správanie.

Po škole sa šírili reči, že riaditeľ sa asi musel celkom zblázniť a už to s ním nevedia vydržať ani študenti jeho vlastnej fakulty.

Kedysi vraj strhával body a udeľoval tresty za sebemenšie zlyhanie, teraz stačil len nepatrný náznak omylu a riaditeľ zúril ako tornádo.

Chcela zistiť, čo sa deje. Vybrala sa za ním do žalárov, búchala mu na dvere a hoci si bola istá, že tam je, neotvoril.

Keď ho stretla na chodbe hradu a bolo to skutočne len výnimočne, úsečne odzdravil a vyhovoril sa na neodkladné záležitosti v triede, alebo na rozrobený elixír.

Vyhovoril sa aj z Nevillovej a Anikkinej zásnubnej večere. A to si dala Minerva záležať, aby sa na nej opäť zišli skutočne všetci.

 

Hlavnú výzdobu zladila do zlato červena. Ako inak, Nevillove fakultné farby. Anikka rezolútne odmietla ladenie do ľadovo bielej, alebo modrej farby, evokujúcich studený sever. V ten večer si aj ona uviazala okolo krku chrabromilskú kravatu. S Nevillom po boku sa cítila, akoby jej fakultu vyberal Múdry klobúk.

Pre celú školu bola oficiálne snúbenicou profesora Longbottoma, len jej brat, síce nevlastný, sa ešte stále nevyjadril. A to vrhalo na jej šťastie tmavé tiene.

To málo spomienok, čo mala na svojho brata, boli len hádky s ich matkou. Vyhadzoval jej na oči muklovského manžela a keď zistil, že jeho malá sestra je tiež čarodejnica, trval na tom, že ju vezme so sebou, aby dostala patričnú čistokrvnú výchovu, ktorá by nahradila jej polovičný pôvod.

Matka vtedy vystrašenú malú Anikku schovala za seba a svojmu synovi do očí povedala:

„Jedine cez moju mŕtvolu!“
 

Brat sa zasmial, ostro a výsmešne, „Aby sa ti to nesplnilo! Aj tak sa bez môjho súhlasu nedostane k ničomu, čo by jej mohlo patriť. Ani sa nevydá!“

Anikke tie slová, plné opovrhnutia, zneli v ušiach aj po rokoch. Počula o svojom bratovi veľa klebiet a ani jedna nebola pozitívna. Vykresľovali ho ako arogantného a namysleného čarodejníka, ktorý otvorene súhlasil s názormi Voldemorta. A keďže podobné názory zdieľali mnohí, pochádzajúci z čistokrvných severských rodov, nik sa ho neodvážil za jeho názory postihovať, ani po Voldemortovej smrti.

A teraz by jej takýto človek mal zasahovať do života.

Možno sa neozve, nebude ju pokladať za dôležitú... hodnú jeho pozornosti.

Možno...

 

_____________________________________________________

 

 

 

„Načisto si sa zbláznil!“ zasyčala žena.

„To už nemôžem prísť pozrieť vlastnú ženu?“ snažil sa upokojiť situáciu muž.

„Môžu ťa tu vidieť!“ oponovala, ale keď si ju pritiahol k sebe, intenzita odporu slabla.

„Že by si sa ty nepoistila a celé to tu,“ hodil rukou neurčito do priestoru, „neprešpikovala kúzlami, ktoré bez tvojho vedomia nevpustia ani domáceho škriatka?“ pozeral na ňu so svojej výšky a bol si vedomý prevahou.

„Poistila, ale zdá sa, nie dobre,“ privrela oči a nechala si vyslobodiť vlasy zo zložitého účesu, „keď si sa sem premiestnil.“

„Pat, zabúdaš, že som tvoj manžel,“ pobozkal ju na krk, „a presne viem, kde sú tvoje slabé miesta.“

„Bezočivec!“ malo to znieť nahnevane, ale zmohla sa len na slabé vydýchnutie.

„Beštia!“ vrátil jej nežné vyznanie.

„Tak prečo si prišiel?“ zašepkala milimeter od jeho pier.

Nesúhlasne zavrčal a takmer surovo sa k nej prisal.

Vykrútila sa a plesla mu rukou po ústach.

„Prečo?“ nástojčivo zopakovala otázku.

„Beštia a navyše tvrdohlavá!“ priložil si ruku na miesto kam ho zasiahla, „no ak ti to bude milšie, prosím!“ odsunul ju od seba a posadil sa do kresla.

„Pche!“ pohodila hlavou, až sa jej vlasy roztancovali, „Najskôr práca, potom zábava, neučili ťa to doma?“

„Zábava bude, keď ti poviem, že sa môžem dostať rovno do toho humusáckeho hniezda zradcov!“ odmlčal sa a pozoroval, ako sa jej rozširujú oči.

„Skvelé!“ nadýchla sa a tvár jej zružovela nadšením.

„Tak, aký som?“ uškrnul sa na ňu.

„Ale aj ja som sa činila. Momentálne musí náš priateľ prežívať pekne horúce chvíľky!“ zlomyseľne sa zasmiala.

„To je skutočne skvelé! Všetko ide podľa plánu!“ vyskočil z kresla a podišiel k manželke.

„Sme geniálny, Marcus!“ už sa nebránila jeho mohutnému objatiu.

„Ja, som geniálny!“ opravil ju a majetnícky ju zovrel v náručí jednou rukou, druhou jej zdvihol bradu a lakonicky pokračoval, „povedal som ti predsa, že to decko treba doviesť späť, že sa nám zíde!“

„Vrátil sa sám!“ opravila ho.

„Sám?“ zamrzol v pohybe, „žeby dostal rozum? Nezdá sa mi to, budeme sa ho musieť zbaviť, keď ho nebudeme potrebovať.“

„Ešte nie, ešte ho potrebujeme. Zatiaľ odoláva, nemám nové správy, ako zaberá prenos. Ale doteraz som bola spokojná. Len je to akosi dlho. Už mal byť minimálne po smrti!“ znechutene pokrčila nos.

„Zabúdaš, že je odolnejší ako bežný čarodejník, vzdoroval aj Jemu!“ významne doložil.

„To mi ani nepripomínaj! Ale videl by ako by som sa mu pomstila, len nech príde!“ zastrájala sa.

„Alebo nepríde a úplne zošalie od bolesti,“

„Alebo príde a umrie v bolestiach!“ rozosmiala sa divokým smiechom a muž sa k nej pridal.

 

 

_________________________________________________________________

 

 

 

Draco zlostne kopol nohou do vlastnej postele.

 

Ako som len mohol byť tak naivný?

 

Vleziem im sem, úplne dobrovoľne a nechám zo seba urobiť stupídne médium!

 

Chcel som Severusovi dokázať, že nie som ako môj otec! A čo urobím miesto toho?

 

Ja blbec!

 

Draco si šklbnutím uvoľnil manžetu košele. Zaškľabil sa na letiaci gombík, no ledva čo zbadal krvou vykreslené znamenie, úškľabok sa zmenil na výraz odporu. Koža dookola bola posiata drobnými škrabancami a celá začervenaná.

Ráno sa zúfalo snažil zmyť zasušenú krv vodou, donekonečna ju drhol drsnou špongiou, ale bolo to zbytočné úsilie. Držala pevne.

Prútikom to už radšej neskúšal. To bolo prvé čo ho napadlo, vyčistiť kožu magicky.

Vyslovené zaklínadlo sa odrazilo od krvi, vyrazilo mu prútik z ruky a dostal ranu, ako od blesku. Ešte teraz mu brnelo v zasiahnutej ruke.

Držali ho v izbe ako väzňa!

A tá nechutná ženská sa na zámku rozťahuje ako doma! On musí byť zavretý!

Pobehoval chaoticky po izbe, vylievajúc si zlosť na čomkoľvek, čo mu prišlo po ruku. Už ani nevládal poriadne si uľaviť šťavnatou nadávkou, z úst mu vychádzalo iba zúrivé chrčanie.

Po chvíli sa unavil, klesol na koberec a zúfalo sledoval spúšť, čo narobil. Hánky mal pooškierané a krvavé, ale bolesť necítil.

Sedel, prudko vdychoval vzduch do pľúc a želal si byť hockde inde, ako doma.
 

„Pán Draco byť nešťastný?“ ozval sa vedľa neho slabý hlások.

„Blaine,“ Draco sa k nemu ani neotočil, „choď preč, nechcem nikoho vidieť!“

„Blaine doniesť pánovi Dracovi elixíry, aby zosilnel,“ zamával mu dvoma fľaštičkami popred oči.

„Odnes ich, načo mi sú? Aj tak tu najskôr skapem!“ zašomral Draco rezignovane.

„Pán Draco chcieť odísť?“ spýtal sa škriatok potichu.

„Ha! Odtiaľto sa nedá odísť!“ bezradne pokrútil hlavou Draco.

„Blaine môže odísť,“ teraz už šepkal tak ticho, že mal Draco problém ho začuť, „škriatkovia mať svoje cestičky!“

„Tak si choď, tu je to na nič!“ stíšil hlas aj Draco.

„Blaine neodísť bez pána Draca,“ položil svoju ruku na Dracovu.

„Mám ti darovať oblečenie, aby si mohol odísť bezo mňa?“ Draco už dvíhal hlavu a premýšľal, čo by mu mohol darovať. Možno sveter, ak ho zmenší.

Ale škriatkovi sa rozšírili oči strachom.

„Pán Draco, oblečenie nie! Blaine by neprežiť tú hanbu!“

„Tak chceš odísť, alebo nie?“ nechápal Draco.

„Blaine môže so sebou vziať pána Draca. Keď držať Blaina, dostať sa von,“

Teraz to bol Draco, komu sa rozšírili oči, ale nie strachom, lež nádejou. Práve mu skrsol v hlave plán.

Hoci mal na ruke tú ohavnosť, začalo sa mu dýchať o niečo voľnejšie.

„Daj to sem!“ siahol po elixíroch, ktoré zvieral v ruke Blaine a oba ich vypil do dna.

 

 

________________________________________________________________

 

 

Nevilla obavami pálili končeky prstov.

Držal nimi zapečatený list, ktorý pred chvíľkou odviazal sove z nohy. Na prvý pohľad zistil, že priletela z veľkej diaľky, vyzerala trochu strhane a keď ju pustil, zamierila rovno do školského sovinca, aby sa pozbierala, kým poletí späť.

Darmo si nahováral, že mu nezáleží na rozhodnutí Anikkinho brata. Vedel, že Anikka sa bráni stretnutiu s ním, ale zároveň sa bojí jeho nesúhlasu so svadbou.

Najskôr chcel utekať s listom rovno za ňou, aby ho otvorili spolu. Ale koniec koncov, bol adresovaný jemu a ak bude odpoveď zlá, aspoň bude mať čas pripraviť si slová na jej utešenie. Rozlomil pečať a rýchlo narovnal pergamen.

 

Odpovedajúc na Vašu zdvorilú žiadosť,

musím Vám oznámiť,

vážený pán, Neville Longbottom,

že som nikdy nedúfal v uvedomelosť mojej sestry

a rozumnú voľbu ohľadne výberu vhodného manžela.

S dostatočným uspokojením, musím jej voľbu schváliť.

Dátum a miesto konania tejto udalosti sú mi známe,

Bude mi potešením, zoznámiť sa s Vami.

Sigurd M. I.

 

 

Neville s nepochopením civel na písomný prejav svojho budúceho švagra. Musel si text prečítať ešte raz, aby mu došlo, že je to vlastne jeho povolenie.

„Nemôže sa vyjadrovať ako človek?“ zahundral si popod fúz, ale so značnou úľavou.

Vybral sa hneď za Anikkou, aby sa prestala trápiť neistotou.

 

 

 

 

Hermionu mrzelo, že sa Severus vyhol zásnubnej večeri.

Hnevalo ju, že sa jej vyhýba. Privádzalo ju do zúrivosti, že jej nedôveroval natoľko, aby sa jej zveril s problémom, ktorý mal. Lebo čo iné by ho tak zmenilo, ak nie problém, do ktorého tvrdohlavo nechcel nikoho zaťahovať.

Tvrdohlavec!

Ale pre neho typické. Nebol typ na hovory od srdca.

Nemohla to tak nechať. Síce sa nedal nikde zastihnúť, ale o jednom mieste predsa len vedela. Doteraz sa jej to zdalo nepatričné, obťažovať ho tam, ale nedával jej inú možnosť. Zajtra pôjde a vtrhne mu rovno doprostred vyučovania. Riskovala veľa, ale počítala s tým, že nebude chcieť scénu pred študentmi a bude musieť s ňou vyjsť na chodbu.

Áno, tak to urobím!

Hneď bola pokojnejšia, keď našla schodné riešenie riešenie.

Pohladila na dobrú noc Otisa a stlmila svetlo.

V okamihu na seba dostala svoju obľúbenú „futrálovú“ nočnú košeľu a magicky zosilnila oheň v krbe.

Keď si priťahovala perinu k brade, vyrušilo ju zabúchanie na dvere.

Ale nie! Ak je to Neville s ďalšou radostnou správou, zošlem na neho mdloby!

Namrzená kráčala k dverám a v rozrušení sa ani nespýtala, kto tam je. Zrušila magické zámky a trhnutím ich otvorila.

„Čo zas...“ vyslovené slová, adresované pôvodne Nevillovi, ostali visieť v priestore.

Pred jej dverami totiž stál Severus Snape a vôbec nevyzeral, že by zniesol akékoľvek výčitky.

01.08.2021 21:10:51
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one