Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Tak sa mi vidí, že týmto tempom budem Srdce pridávať ešte véééééľmi dlho.
Nebolo by lepšie, rovno písať novú poviedku??? (rečnícka otázka - nechytať za slovo) :D
.
hermiona,-harry-potter-161184[1].jpg
Tieto riadky veru soraki nevidela :D

Ron a Hermiona sa ocitli uprostred mestského parku, pod košatými starými lipami.
Chvíľu sa zdalo, že je všade úplný pokoj, ale Hermionu začalo mraziť za krkom. Nepríjemná predtucha niečoho zlého sa ozvala.

„Ron," sotva dokázala rozprávať, tak jej zvieralo hrdlo, „niečo sa mi tu nepozdáva."
Obaja mali prútiky v pohotovosti, len sa postavili chrbtami k sebe, aby sa vzájomne kryli.

„Je tu ticho," zašepkal Ron.

„To je ono," zašepkala mladá čarodejnica, „nepočuť ani len vtáčika pípnuť a pritom ich tu býva vždy plno." Hermiona si už bola istá, že v parku nie sú sami, ale zatiaľ nikoho nevidela. „Ron, buď opatrný!" dodala celkom zbytočne.

Odrazu bolo prítomnosť čiernej mágie cítiť takmer fyzicky. Hermione behali zimomriavky po chrbte a vzduch vibroval, ako nabitý ozónom.

 

„Nemaj strach," stihol ešte povedať Ron, keď spoza stromov začali vychádzať postavy v čiernych habitoch s kapucňami, až príliš podobných tým Smrťožrútskym.

 

Boli v pasci. V momente ako to pochopili, bolo už neskoro. Niečo im zabraňovalo odísť a hoci obaja skvele ovládali premiestňovanie, stáli na mieste ako prilepení.

 

Ron dostal strach. Nie však o svoj život, bál sa, aby nik neublížil Hermione. Rozhodol sa ju chrániť za každú cenu..

 

Vtedy priletela prvá kliatba. Hermiona ju stačila odraziť. Na vyslanie odpovede nemala čas, kliatby na nich padali zo všetkých smerov.

Tak tak ich zvládali jednu po druhej odrážať.

Ron zúrivo švihal prútikom na všetky strany, Hermiona sústredená, s kamennou tvárou. Kliatby zatiaľ nedostali šancu naplniť svoje poslanie.

 

„Mukelská šmejdka, toto je za našich druhov v Azkabane!"

 

„Zbabelci!" zvolal vysokým hlasom Ron. „ Neskrývajte tváre!"

Odpoveďou mu bol len šialený smiech a ďalšie kliatby.

 

„Skončime to!" ozval sa opäť ten istý čarodejník, „škoda, že tu s vami nie je aj ten zradca krvi. Pomstíme Temného pána!"

 

Hermiona vedela čo bude nasledovať a bleskovo vytvárala čo najpevnejší štít. Ron ďalej odrážal smrtiace kliatby, kým štít nebol celistvý.

 

„Avada kedavra!" skríkla jedna zo zahalených postáv hlasom, ktorý bol Hermione povedomý.

Tesne predtým, ako do vzduchu vyletel zelený záblesk, mohutný úder kliatby ďalšieho útočníka priamo do štítu, jej vyrazil prútik z ruky. Boli bez ochrany. Prešla ňou vlna rastúcej paniky.

V rozrušení sa jej nepodarilo privolať prútik na prvý raz. Ron klesol na kolená a odrazu nabrali udalosti bleskový priebeh.
Periférne zbadala zelený záblesk a zdesene zamerala vyrazený prútik asi meter od seba. Vtom sa okolo nej i Rona vytvoril striebristý štít. A ako úplne posledná vec - dosadol jej do spotenej dlane túžený prútik.

Zákerné kúzlo sa rozlialo po striebornom štíte, ktorý začal vibrovať.

Hermiona dlhšie nepremýšľala o existencii štítu, pevne chytila Rona a celú myseľ sústredila na spoločné premiestnenie.

 Išlo to veľmi ťažko, musela stále pôsobiť neznáma kliatba, ktorá ich mala znehybniť na mieste. Akoby vážili desaťkrát toľko a snažili sa vyhrabať z tekutých pieskov.

 

Zelené svetlo útočiace na štít sa naraz rozplynulo, Hermiona začula zlostné nadávky a ďalšie vyhrážky útočníkov a potom konečne prekonala tiaž a z nešťastného parku sa spolu s Ronom odmiestnila.

Dopadli priamo doprostred obývačky vlastného bytu, našťastie dobre chráneného pred nevítanými návštevami.

 

„Ron, bola to pasca, nemali sme šancu..." zmorene zašepkala na adresu svojho nevládneho manžela a chcela sa postaviť, aby mu privolala liečiteľa a posily.

No sotva sa dokázala zdvihnúť na kolená, hneď ju premáhali mdloby. Kým úplne upadla do čiernej, milosrdnej tmy, začula tichý chrapľavý Ronov hlas,

„Her... mio... na, milujem... ťa!"

 

***

 

Ruky v čiernych habitoch boli všade okolo. Výhražne švihali prútikmi a snažili sa na Hermionu siahnuť.

Chcela použiť vlastný prútik na obranu, ale nikde ho nebolo.

Akési hlasy sa jej vysmievali a nadávali do mukelských červov.

Nadávky ju zraňovali na duši, ale rozhodne sa nemienila poddať. Chrbtom sa chcela pritlačiť k Ronovi, ale ukročila do prázdna. Nebol za ňou. Nerozumela tomu, veď ešte pred chvíľou spolu bojovali!

„Ron!" chcela zavolať z celej sily, ale z úst jej vyšiel iba chrapot. „Ron!" pokúšala sa o výkrik znova a znova. Otáčala sa okolo seba, nedbajúc na zlovestné čierne tiene a všade ho hľadala.

 

„Ron! Ozvi sa!"

 

Panika narastala a Hermiona mala pocit, akoby sa prepadala do hustej želatíny. Niečo mokré a studené sa dotklo jej čela.

 

„Nie! Nechajte ma!" kričala, brániac sa rukami.

 

 

„Hermiona, pokojne, všetko bude dobre," prehovoril na ňu známy hlas.

Nespočívala v želatine, ale v mäkkej posteli a cítila sa ako požutá obrovskou príšerou.

 

Namáhavo otvorila oči a zbadala nad sebou Molly Weasleyovú. Utierala jej rozpálené čelo a zároveň plakala do vreckovky.

„Molly..." ledva zo seba dostala, „kde je Ron ?"

Molly sa ešte viac rozplakala. Hermiona si skladala útržky do celku a zrazu ju prenikla krutá pravda.

„Nie! Ron nie!" ako by len teraz privítala mdloby, aby nemusela čeliť realite. Pritiahla si Molly k sebe na posteľ, objala ju a obe oplakávali stratu ďalšej milovanej osoby.

 

Plakala, aj keď neskôr Harrymu popisovala čo sa stalo.

 

Rona musela zasiahnuť smrtiaca kliatba keď bol ich štít narušený.

 

Harry dopovedal, ako ich našiel. Hlásili mu obrovský nárast čiernej mágie presne na mieste, kde sa Hermiona s Ronom pred chvíľou vybrali. Keď použil lokačné kúzlo, prenieslo ho k nim do bytu.

Ron už bol mŕtvy, Hermiona v bezvedomí, jednou rukou ho pevne objímajúc.

Tentoraz na mieste boja v parku ostali silné stopy čiernej mágie. Po útočníkoch sa však zľahla zem.

Zlo sa rozhodlo opäť pripomenúť svoju silu.

 

 

Pohreb prebehol bez narušenia z vonku. Harry pre istotu rozmiestnil okolo cintorína v Godricovej úžľabine  pár aurorov, ale našťastie, nemali žiadnu prácu.

 

Molly i Hermiona rozhodli, že bude správne uložiť Rona vedľa  Billa s Fleur a Freda. Hermiona preplakala celý obrad.

Neskôr, keď všetci sedeli v Brlohu, nemala v sebe už ani jedinú slzu. Len obrovskú ťarchu na prsiach, a v ušiach Ronove posledné slová.

 

 

Po týždni bezcieľneho chodenia po spoločnom byte viac nezvládla narážať do spomienok a poprosila Harryho s Ginny o dočasné ubytovanie.

Maličkí James a Lilly jej dokázali rozháňať chmúrne myšlienky a výčitky.

Harry a Ginny rovnako žialili za priateľom a bratom, ale v smútku mali jeden druhého.

 

 

„Hermiona," oslovil ju po pár dňoch Harry, lebo ho už dlhšie trápila jedna otázka, „hovorila si, že ich tam bola presila, možno dvadsať. Ako ste sa dostali domov?"

„Harry, sama tomu celkom nerozumiem, ale dokázala som vytvoriť štítové kúzlo, aj keď som na chvíľu prišla o prútik."

Hovorila to celkom ticho, bezfarebne, akoby z nej všetky emócie kamsi vyprchali. Harry po tejto informácii doširoka otvoril oči.

„Ty ovládaš bezprútikovú mágiu?"

„Ja neviem," Hermiona bezradne pokrčila ramenami a schúlila sa ešte viac do kresla.

„Nevieš? Skúšala si to ešte potom?" užasol Harry.

„Harry, ja som po Ronovom poh..." Hermiona sa trhano nadýchla, „nečarovala!"

„Ách..." na viac sa Harry nezmohol, len ju pohladil po ruke.

„Tých pár Smrťožrútov, ktorí unikajú, sa rozhodlo pre pomstu," skonštatoval Harry, „musia používať dáke tlmiace kúzla, keď sa dokázali skrývať a stretávať bez toho, aby si ich niekto všimol."

Vtom si Hermiona na niečo spomenula, „Harry, jeden z nich, zdalo sa mi, že ten hlas poznám. A povedal, že je škoda, že s nami nie je zradca krvi."

„Zradca krvi? Nepochádzam z čistokrvnej rodiny, mňa tým myslieť nemohol, tak koho?"

Chvíľu obaja sedeli bez pohybu, zamyslene pozerajúc pred seba, keď sa otvorili dvere. Vošla Ginny s Lilly v náručí.

„Hermiona," podišla až k nej, „niekto ťa chce vidieť." Podala jej Lilly do rúk a vrátila sa, aby uviedla hosťa.

 Po chvíli sa vrátila a za ňou vošla Minerva McGonagallová.

16.11.2013 23:18:46
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one