Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Prosím, odpustite mi ten naivný tón textu. Už naozaj nemám silu, celú poviedku prekopávať od základov.
Ďakujem



Druhý deň ráno sa Ron a Hermiona premiestnili zo svojho bytu priamo do kancelárie.
Ani jeden z nich nespomenul včerajší rozhovor.

Stalo sa nepísaným pravidlom, vyhýbať sa vyhýbali téme o vojne a všetkému, čo počas nej zažili. Vojna im vzala príliš veľa, aby o tom dokázali pokojne hovoriť.
Rokfortská škola a Snape patrili k háklivej téme a včera to bolo po prvý raz, kedy sa jej dotkli.

Celú dobu, čo pátrali po Smrťožrútoch, sa snažili odosobniť. Potlačiť emócie a nepodliehať  osobným spomienkam, plných zármutku.
Našťastie, vždy sa našlo dosť svedkov na dokázanie viny, či neviny a nemuseli zasadať do lavice svedkov sami.  
Stali sa povestnými svojou urputnosťou, s ktorou doťahovali svoje prípady do konca a ich mená sa v Azkabane skloňovali vo všetkých pádoch v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu.

 

Teraz opäť usadli k svojim stolom, aby vyhodnotili všetko nové. Každú chvíľu k nim prilietali cez okno sovy s poštou a tak ostávali okenné krídla neustále otvorené.
Všetky zásielky padali rovno do začarovanej truhlice. Denne sa v pošte objavila hnojová bomba, vrešťadlo, alebo iná zákerná lahôdka.  Kúzla v truhlici sa spoľahlivo postarali, aby sa Hermione a Ronovi dostali na stôl len bezpečné listy.

 

Hermiona odrazu zdvihla zrak na obrovskú začarovanú mapu Anglicka.

Tam, kde sa čarovalo proti zákonom, alebo sa nebodaj použila čierna mágia, začali blikať maličké svetielka. Ak neplnoletý čarodejník čaroval mimo školu, svetielko bolo biele. Čierna mágia sfarbila svetielko na červeno. Teraz celá mapa preblikávala na rubínovo.

 

„Ron!" zamrkala očami, „pozri sa na to," zdvihla prst smerom k mape.

„Čo je to?" nechápavo zakrútil hlavou.

„To som ešte nevidela!" Hermiona vytiahla z vrecka mincu, pomocou ktorej boli v kontakte všetci aurori, ich pomocníci a dobrovoľné hliadky. Poslala im správu a vyžiadala si hlásenia.

 

Kým si Ron, s nosom takmer nalepený na mape, striedavo približoval jednotlivé oblasti, Hermiona prijímala a čítala odpovede. Čim viac ich prichádzalo, tým bola zmätenejšia.

 

„Hermiona, čo pre Merlina sa deje?" nevydržal ťaživé ticho Ron, pre istotu pevnejšie stisol prútik a otočil sa k dverám.

„Nerozumiem, neviem ako... ale vyzerá to, že sa nedeje vôbec nič, až na mapu, ktorá bliká ako na Vianoce."

„Niekto ju začaroval?" rozhodil rukami Ron.

„Nie, nemyslím si. Niečo sa deje tam, vonku," opísala rukou kruh smerom k mape. Jej pocit niečoho nekonkrétneho sa zväčšoval. Ron vždy konal emotívne a keď bol niečomu na stope držal sa toho celou silou, ona počúvala viac svoju intuíciu, niekedy takmer až predtuchy. Sybilla Trelawneyová by asi omdlela, keby vedela, že práve Hermiona sa nechá viesť predtuchami.

 

Vtom plamene v krbe nabrali na intenzite. Bol to zabezpečený krb, ale podivné správanie mapy donútilo Hermionu bleskovo vytiahnuť prútik a namieriť ho na osobu, vychádzajúcu z krbu.

„Harry!" sklopil prútik Ron. Hermiona svoj zasunula do rukávu a sledovala ako si Harry oprašuje od sadzí svoj ministerský habit.

„Ahoj," povedal, postaviac sa k blikajúcej mape, „vidím, už viete, že sa niečo deje."

„Harry, ale len na mape," Hermiona bezradne pokrčila plecami, „naši informátori a aurori tam vonku, nezistili vôbec nič!".

„A to nie je všetko," pokračoval Harry, „Ron, môžeš prosím ťa priblížiť moju kanceláriu?"

Ron urobil, o čo ho Harry požiadal a vzápätí uskočil od mapy, zdesený tým, čo uvidel.

„Áno," ozval sa Harry, „celá svieti tmavou červenou. A tak to bolo po celý čas, čo som sedel na svojej stoličke. Celkom sám!"

Hermiona si nervózne klopkala prstom po perách.

„Ale to znamená," vykríkol Ron, „že si sa pridal na stranu zla!"

„Nezmysel!" prevrátila očami Hermiona, „bude za tým niečo iné. Niekto, alebo niečo, sa nás snaží popliesť."

„Tiež mám ten názor," prikývol Harry, „dlho nebola o žiadnom Smrťožrútovi ani len zmienka. Ale posledných pár dní sa mi do uší dostávali zvláštne informácie. Muklovia, ktorí sa správali ako pod imperiusom, ale keď sme ich vyšetrovali, nenašli sme žiadne stopy čiernej mágie. Vôbec žiadnej mágie!"

„Prečo nám nikto nehlásil problém?" spýtala sa Hermiona.

„Čo robili tí muklovia?" povedal súčasne Ron. Obaja pozreli na Harryho a čakali vysvetlenie.

„Veď hovorím, žiadne stopy mágie. Iba muklovia sa chovali ako šialenci. Z ničoho nič sa začali biť rovno na ulici ale zrazu, ako začali, tak rýchlo aj skončili a nevedeli si na nič spomenúť. Nadrogovaní neboli," otočil sa k Hermione. Vedel, že vyrastala medzi muklami a rovnako to napadlo aj jemu.

„Pozrite," ozval sa Ron, „mapa je už zas v poriadku."

Svetielka zhasli. Mapa sa správala ako každý bežný deň, len kde-tu preblikalo slabučké biele svetielko, dôkaz toho, že sa kdesi práve nejaký neplnoletý čarodejník pokúša čarovať. Ale to bola práca pre iné oddelenie.

„Mimochodom," ozval sa Harry, „neviem či je práve vhodná chvíľa, ale dnes v noci Ginny porodila našu dcéru. Obe sú v poriadku," trochu sa začervenal a jeho tvár zalial ten najšťastnejší úsmev.

„Harry..." zašepkala dojato Hermiona, „na dobré správy nikdy nie je nevhodná chvíľa."

„Páni!" zvolal nadšený Ron. „Ja som dvojnásobný strýko!" Vrhol sa na Harryho a dusil ho v objatí. „Malý James má sestričku!"

Hermiona sa k nemu pridala, objala Harryho z druhej strany a v očiach už mala obrovské slzy.

„Ako sa volá maličká?" opýtala sa ticho, aj keď už tušila odpoveď.

„Chceli sme Molly, po mame Weaslyovej, ale ona vyhlásila, že jedna Molly v rodine stačí. Lepšia bude Lilly."

„Lilly je krásne meno," Hermione tiekli slzy prúdom, „Harry, nemal by si byť radšej pri svojej rodine?" Ron konečne pustil Harryho a objal Hermionu.

„Pôjdem, len som chcel byť s vami,  porozprávať sa o tom, čo sa deje." Zberal sa na odchod, keď si mapa opäť vyžiadala pozornosť. Kdesi na okraji Londýna sa rozsvietilo ružové svetlo.

„Žeby čarodejnícki puberťáci zas prefarbovali autá?" vzdychla Hermiona.   

„Nie, toto nie je na ceste," priblížil si mapu Ron, „vyzerá to na park. Asi sa niekto zabáva na účet muklov."

„Pôjdeme to preveriť," otočila sa Hermiona k Harrymu, „choď krbom rovno za Ginny a my sa premiestnime do toho parku. Možno nechávajú iba levitovať lavičky!"

„Začali prázdniny a ako každý rok, mladí čarodejníci sa od radosti nevedia vpratať do kože. Ale potom mi poviete, čo to bolo s tými autami."

Harry už stál pred krbom, pripravený doň vhodiť prášok, keď sa ešte otočil, „Samozrejme, večer vás s Ginny čakáme," vstúpiac do plameňov, zmizol.

Ron s Hermionou si na mape skontrolovali súradnice a potom sa z dvojitým puff premiestnili.

 

 

01.11.2013 23:21:07
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one