Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Agata, Jana, Zuzi, Michelle - ďakujem za krásne povzbudzujúce komenty. Nasledujúca kapitola je venovaná Vám.
Zvláštne poďakovanie patrí Chavy, ktorá je mojím osobným provokatérom, udržujúcim moje lenivé bunky v akej takej činnosti.
Ako rad by som celú poviedku prepísala, ale čo už. Jednak by to chcelo nadľudskú trpezlivosť a po druhé som sľúbila, že to robiť nebudem.
Vážim si Vašej vernosti ♥
nad
***************************************

Hermiona sa zožierala výčitkami.

Už sa stávalo pravidlom, že v  takejto situácii chodila hore – dole po byte a  viedla vnútorný dialóg sama so sebou. Nábytok zatiaľ jej spytovaniu svedomia odolával bez zbytočného poletovania priestorom.

Myšlienky jej prelietali zo spomienok na Rona k Severusovi. Pár rokov prežitých s Ronom začínalo blednúť.

Ako to, že sa mu nevie ubrániť?

Ako to, že sa mu nechce ubrániť!

On ju pokojne pobozká a ona?

„To je na zbláznenie!“ prstami si trela spánky, v zúfalom snažení dospieť k odpovediam.

Nepomohlo, ani keď si oprela čelo o chladné okenné sklo.

Chvíľu pozorovala ruch na nádvorí hradu, ale vtieravé otázky jej nechceli dať pokoj.

Znovu mala pred očami okamihy v riaditeľni.

Ako si vysvetliť Snapeove zmeny správania! V jednu chvíľu ju objíma a vzápätí odstrkuje. Zahráva sa s ňou? Nemá dosť iných priateliek, ochotných k...

 

Hermiona spamätaj sa, je to Severus Snape!

 

Áno, veď práve, Severus Snape, neuveriteľne inteligentný a  charizmatický...

A  dosť, lebo ak si ešte začnem jeho iniciály maľovať po okrajoch denníka, začnem pochybovať o  svojom zdravom rozume! ... a denník si aj tak nepíšem!

Dievča brzdi! To, že máme spoločný, ten malý problém, neznamená, že veľký Severus Snape, si čokoľvek začne so Slečnou ja som všetko čítala!

 

Striaslo ju. Živo si vybavila jeho pohľad - plný pohŕdania. Keď bola študentka, akurát ju zamrzelo, že znevažuje jej túžbu po vedomostiach, teraz spomienky vrážali do jej srdca nôž.

Žeby to všetko mala na svedomí jej neovládateľná mágia? Ale Severus Snape nie je z tých, čo by sa dali ľahko manipulovať!

„A prečo neustále riešim jedno a to isté!“ Hermiona si takmer dupla nohou, ale v poslednej chvíli si to rozmyslela. Ktovie čo by v tomto rozpoložení mohla vyviesť ďalšou, nechcene vyvolanou, vlnou mágie.

Navyše, študenti sa jej boja! Aká irónia, počuť to z úst najväčšieho postrachu školy!

 

Svoj byt mala už dávno premeraný krížom krážom nervóznymi krokmi. Táto, inak neužitočná činnosť, ju aspoň trochu dokázala upokojiť. Do každého kroku vložila kúsok frustrácie, z neschopnosti vyriešiť si život k spokojnosti. Keď už cestičky v koberci vydupala dostatočne dôkladne, rezignovane sa zložila do kresla. Zaklonila hlavu a začala zvažovať, čo by jej pomohlo viac. Zúriť, alebo plakať?

Z myšlienok ju vyrušilo zaklopanie na dvere. Žeby ?

 

„Hermiona, si tam?“ spoznala Nevillov hlas.

 

„Áno, poď ďalej,“ potlačila pokušenie otvoriť dvere bez prútika. Vstala a Nevillovi otvorila sama.

Stál pred dverami, za ruku držal novú profesorku Mytológie a žiaril ako samotná hviezdna obloha.

„Môžeme obaja?“ spýtal sa. Hermiona sa musela, napriek svojim chmúrnym myšlienkam, usmiať.

 

„Pravdaže, poďte a sadnite si.“ Pozrela sa na Anikku. Vedľa vysokého Nevilla vyzerala, akoby ešte patrila medzi študentov. Líca jej horeli a  usmievala sa rovnako šťastne ako Neville.

V Nevillovi sa na moment prebudilo jeho druhé, dávnejšie ja. Nijako sa nemal k  tomu, aby urobil niečo tak jednoduché a navzájom predstavil Hermionu a  Anikku.

Hermiona usúdila, že zoznámenie je na nej.

 

„Už sme sa videli, ale... vitaj v  škole, som Hermiona Weasleyová.“ Anikka si musela doslova vytrhnúť ruku z  Nevillovho zovretia, aby si ju mohla podať s Hermionou.

 

„Ďakujem! Áno, videli. A aj Neville o  tebe rozpráva. Som Anikka Majken,“ otočila hlavu od  Hermiony a  pozrela na Nevilla pohľadom zaľúbencov.

 

„Fajn dievčatá! Moje dve obľúbené dámy som zoznámil,“ pripísal si neexistujúce zásluhy Neville. Kým sa posadili do ponúkaných kresiel, stihol si popri všehovoriacom pohľade do Anikkiných očí opäť uzurpovať jej ruku pre seba. Potom si konečne spomenul, na čo vlastne prišiel za Hermionou.

 

„Hermiona, prezraď mi prosím, čo je pravdy na tom, že máš na svedomí mínusový stav bodov Slizolinu?“ zmohol sa prekvapivo, po úvodnom zaváhaní, na súvislú otázku.

 

„No...“ Hermiona hľadala vhodné slová, „neviem čo sa ti presne donieslo rokfortskými tam-tamami, ale asi všetko.“ pokrčila plecia.

 

„Páni!“ zdvihol obočie Neville a  musel sa oprieť, „čo také vyviedli, že si ich spútala? A  životopis Flamella? O ou!“ neveriaco pokrútil hlavou.

 

Hermiona pretočila oči dohora. Ak jej ešte niekto spomenie Flamella, použije na neho dáku veľmi škaredú kliatbu! Ale donútila sa odpovedať normálne.

„Usporiadali duel, čistá krv verzus muklovia. A  brali to dosť vážne!“ zhrnula udalosť do pár slov.

Neville na ňu chvíľu skúmavo pozeral. Pochopil, že po spôsobe akým zahynul Ron a  po všetkom, čo prežili počas boja proti Voldemortovi, jej reakcia bola viac ako primeraná.

„A Snape ťa nenasekal do elixíru? Musel zúriť! Aj keď už nie je riaditeľom fakulty, ublížila si jeho miláčikom,“ poznamenal.

 

Hermione poskočilo srdce. Čo s ňou Snape urobil, malo ďaleko od zúrivosti.

„Nie,“ vyletelo z  nej rýchlo, „poskytol mi svoj krb, aby som sa mohla o  tom porozprávať z  Harrym.“

 

Neville pokrčil čelo a  uistil sa, že stále zviera Anikkinu ruku. Tá ich zatiaľ len ticho počúvala.

„Dobrovoľne ti poskytol krb?“ nechápal.

 

Hermiona prikývla.

 

„Čo je na tom čudné?“ konečne sa ozvala aj Anikka. Dobre si všimla pri zahajovacej večeri pohľady, ktoré riaditeľ Snape upieral na Hermionu. Je to vari jasné iba jej?

 

Neville sa k nej otočil a vysvetľujúco preriekol, „no vieš, náš pán riaditeľ si rád od každého udržuje patričný odstup a aby urobil niečo dobrovoľne? A aby ho nerozhádzali ani stratené body?“ povedal zas smerom k  Hermione.

 

Anikka si radšej zahryzla do jazyka. Nemá každý také šťastie, ako ona s Nevillom. Podvedome stlačila jeho ruku a až sa jej srdce išlo zblázniť z nádherného pocitu, keď na jej nenápadný pohyb, okamžite zareagoval roztopašným žmurknutím. Keď sa zbadali po prvý raz na zahajovacej večeri, akosi vedeli, že sú jeden pre druhého stvorení. Načo sa okrádať o  čas, nepriznaním si očividných faktov?

 

„Ani nie,“ pípla Hermiona. Nemôže im predsa rozprávať o  malom probléme, ktorý majú zo Severusom spoločný. Ešte nie.

 

„Žeby Snape, nebol dosť Snape?“ zafilozofoval si Neville. Chvíľu skúmavo pozeral na zarazenú Hermionu. Prešiel pohľadom na Anikku a  o pár sekúnd vyzeral zarazený on. Niečo si práve uvedomil. Za ten rok, čo učil na Rokforte, vídaval Severusa Snapa dosť často. Verný svojej povesti, študentov sekíroval s aroganciou jemu vlastnou a kolegom sa tvrdohlavo vyhýbal. Zakladal si na svojej samote, ale predsa o  ňom kolovalo pár šuškavých klebiet o  tom, ako unikal pred prejavmi náklonnosti istej kandidátky na pomocnú ošetrovateľku.

Ako ošetrovateľka nemala šancu. Minerva samozrejme požadovala patričné vzdelanie, čo vraj táto slečna nemala a  či sa jej nakoniec podarilo uhnať profesora elixírov, nikto nevedel.

Opakovane bola v  Rokfortskej škole žiadať o  miesto a  dokonca sa  našlo aj pár svedkov, ktorí videli, ako Severus Snape odťahuje od seba jej ruky a  dôrazne ju vyzýva, aby odišla a  nevracala sa. Nepochopiteľná predstava!

Len Severusova povesť Smrťožrúta zabránila tomu, aby sa tieto klebety nerozšírili príliš ďaleko, domaľované o nechutné podrobnosti.

Toto všetko by možno Neville prešiel bez povšimnutia, keby tá zmieňovaná slečna nebola metamorfomagička so zvláštnou záľubou premieňať sa tak, aby sa čo najviac podobala na Hermionu. Vedeli o  tom mnohí a videli v  tom niečo ako poctu hrdinke, vďaka ktorej bol porazený Ten-čo-si-to-zaslúžil. Ako sa to len volala! Cassia?

Teraz to začalo dávať Nevillovi iný zmysel. Žeby Snape? Snape!? Nie! Nemožné!

Pozrel sa na Hermionu, ktorá sa medzitým začala rozprávať s  Anikkou o  krajine na Severe, odkiaľ pochádzala a  snažil sa dať si dohromady dve a  dve. Prečo by inak Snape súhlasil, že Hermiona bude učiť? Ale Hermiona je výborná čarodejnica, koho iného by mal prijať?

A  Hermiona...?

Čo si pamätal, Hermiona mala vždy tendencie Snapa brániť pred slovnými útokmi Rona, Harryho, či hocikoho. Ale Hermiona bojovala aj za práva domácich škriatkov!

A  bola vydatá za Rona! Nie, že by rozumel práve tejto kombinácii osobností.

Ron s  nevyspytateľne výbušnou povahou, ktorú presne vystihovala farba jeho ohnivých vlasov, naproti logickej, vysoko inteligentnej Hermione.

To budú tie pritiahnuté protiklady!

Rád by tomu prišiel na koreň, ale nevedel čo by sa mal vlastne Hermiony opýtať.

Čakať, že snáď Snape prijme pozvanie na čaj o  piatej, kde si vyleje srdce, to bolo ešte menej pravdepodobné, ako že si oblečie habit vo farbách Chrabromilu.

Musel nechať svoju zvedavosť neukojenú a  dúfať, že čas prinesie odpovede.

 

Dievčatá sa nachvíľu odmlčali, tak rýchlo využil chvíľu ticha na otázku.

 

„Hermiona, čo ti povedal Harry?“

 

Obe sa na neho udivene pozreli.

 

„Neville, kade lietaš, veď to Hermiona práve povedala!“ prvá zareagovala Anikka.

Jemne mu zaťapkala po ramene, aby sa prebral.

 

„Emh... len tak som sa zamyslel, pri pohľade na moje dámy, ako si rozumejú,“ tak-tak zo seba vysúkal výhovorku Neville. A  na dôvažok pridal široký úsmev.

 

Hermione na okamih pripomenul starého Nevilla. Zhovievavo sa usmiala a  zopakovala obsah svojho rozhovoru s  Harrym.

 

„Popísala som mu ten duel a  poprosila ho, aby sa pozreli na rodinu Demetria Thicknessa. Sľúbil mi to,“ Hermiona si podrobnosti pozretia sa na rodinu Thickness, nechala pre seba. Anikka bola síce milá, ale vlastne ju nepoznala. Koniec koncov, ako bývalá aurorka, inak ani konať nemohla, než že takúto nepríjemnú príhodu spomenie Harrymu.

 

Neville s  Anikkou sa po chvíli s  Hermionou rozlúčili. Nezdržovala ich. Zahĺbená vo vlastnom búrkovom mračne pocitov, zle znášala ich prejavy náklonnosti. Nie, nezávidela im, len si hlbšie uvedomovala vlastnú samotu. Alebo opustenosť? Začala sa poriadne prepadať do sebaľútosti. Žeby zvíťazil plač?

Keď na jej okne zašramotila poštová sova a  vytrhla ju z  myšlienok, zľakla sa. Myklo ňou a  zo stolíka vedľa postele spadla na podlahu jej a  Ronova spoločná fotografia. Ľútostivo na ňu pozrela, ale nezdvihla ju. Nechcela sa jej teraz dotýkať a  tak trošku bola rada, že nemusí Ronovi hľadieť do očí. Snímku urobili pár týždňov po svadbe. Boli na nej v tesnom objatí, obaja sa striedavo široko usmievali do objektívu a  zamilovane pozerali jeden na druhého.

Teraz ležala spadnutá obrázkom dole. Koľká symbolika ich vzťahu!

Sova za oknom sa pripomenula ďalším hlasným zašramotením.

„Veď idem,“ vzdychla Hermiona a  s  nevôľou sa zodvihla z kresla, aby mohla nedočkavú sovu vpustiť dnu.

Nasypala jej do misky odmenu a  vzala do rúk zásielku. Bolo to staré číslo Denného Proroka. Na titulnej strane sa usmievala maličká Lilly Potterová, ale tentoraz jej Hermiona nevenovala žiadnu pozornosť. Pripnutý lístok sotva preletela pohľadom.

 

žená pani Weasleyová, je nám ľúto, že ste nezohnali toto mimoriadne číslo Denného Proroka. Na Vašu zdvorilú žiadosť Vám posielame jeden výtlačok z  nášho archívu.

S   úctivým pozdravom vrchný archivár DP.

PS.: Lilly Potterová je skutočne rozkošné dieťa.

 

Otočila noviny na zadnú stranu a  vyhľadala článok, ktorý ju zaujímal. Preskočila úvod popisujúci okolnosti nálezu tela mladej metamorfomagičky a  prešla rovno k  textu, ktorý bol v  jej výtlačku odtrhnutý.

 

 

...ZNÁMU TÝM, ŽE KRÁTKY ČAS ŽILA V  ROKVILLE, BLÍZKO ROKFORTU A   JEJ ZÁĽUBOU BOLO NAPODOBŇOVAŤ HRDINKU, SPOLUBOJOVNÍČKU CHLAPCA ČO PREŽIL, HERMIONU GRANGEROVÚ.

MENEJ ZNÁMY BOL JEJ NESKRÝVANÝ OBDIV K   BÝVALÉMU SMRŤOŽRÚTOVI, TERAZ RIADITEĽOVI ROKFORTSKEJ ŠKOLY ČAROV A  KÚZIEL, SEVERUSOVI SNAPOVI.

CALLISTA CREIGHTON SA OPAKOVANE POKÚŠALA V   SPOMÍNANEJ ŠKOLE ZÍSKAŤ MIESTO POMOCNEJ OŠETROVATEĽKY.

PREČO NEUSPELA?

STALA SA V  ŠIKMEJ ULIČKE OBEŤOU NÁHODNEJ POTÝČKY?

VYBAVOVANIA SI ÚČTOV?

BOLA JEJ OSUDNÁ PODOBA S  HRDINKOU?

ALEBO NÁM ZMYSEL JEJ SMRTI OSTANE NAVŽDY ZAHALENÝ?

 

 

Callista Creighton. Hermiona sa musela posadiť. Ruky mala ľadové a  srdce jej búchalo v  zrýchlenom rytme nad náhlym poznaním. Až teraz si uvedomila, že vtedy, v  Šikmej uličke unikla smrti. Na prítomnosť smrteľného ohrozenia bola z  vojny zvyknutá, ale teraz zahynul niekto preto, že si ju splietli s  ňou. Bola zodpovedná za jej smrť?

Dôvody, prečo by ju chcel niekto vidieť mŕtvu, jej boli jasné. Azkabanské múry museli byť naskrz nasiaknuté zvukom jej mena.

Len vedieť, kto za tým stojí.

Ostatné informácie týkajúce sa faktu, že Callista bola zrejme viac ako naklonená Snapovi, prešla triezvo. Viac menej.

Bolo zrejmé, že Myrta hovorila o  nej. Preto si ju vtedy v noci pomýlila. Prečo sa ale Callista snažila podobať na ňu aj keď išla žiadať o  prácu? Prečo si myslela, že jej to pomôže? Dúfala snáď, že Snapa obmäkčí pohľad na podobu hrdinky a excelentnej študentky?

Veď som bola najlepšia v  ročníku! Utvrdila sa v hodnotení seba samej Hermiona.

Aj keď Snape to sotva takto videl!

Milovala ho, on ju nemiloval, spomenula si na Myrtine slová. Callista bola do Snapa zamilovaná. On do nej zjavne nie!

Ale moja podoba? Ako prišla na niečo také?

 

„Callista, to si teda Snapa nepoznala!“ trpko sa zasmiala, „mala si na sebe vziať podobu Malfoya!“

 

To jej pripomenulo Dracov príchod k  Harrymu. Mala by ho ísť navštíviť na ošetrovňu ministerstva. Harry jej v  krbe stihol povedať, že Draco Malfoy je dezorientovaný a  nepokojný. Jeho stav sa nijako nezlepšoval, od vtedy ako k  nemu prišiel. Poskytol mu pár informácií a  úplne sa zložil.

Hermiona Dracovi nikdy príliš nedôverovala, no teraz k  nemu cítila akúsi ľútosť.

Niečo sa začínalo diať a  ona musí prísť na to čo. Ronova smrť bola privysoká daň za to, že si nedokázali všimnúť hroziace nebezpečenstvo.

23.09.2016 18:26:40
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one