Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Ach... No čo už. Sľúbila som neprepisovať, len opravovať. Majte prosím zhovievavosť. Ďakujem. ;-)
********************************

Dnes mala Hermiona odučiť svoju prvú hodinu.

Kráčala po chodbe, v rukách nervózne zvierala brko a svoje starostlivo pripravené poznámky. Pokúsila sa uvoľnene usmiať, ale tvárové svaly odmietali poslušnosť svojej majiteľke. Kým sa odvážila položiť ruku na kľučku dverí, pár krát sa zhlboka nadýchla.

Trieda Bystrohlavu na ňu už čakala. Boli to len tretiaci, takže osobne si ju zo školy nepamätali. Väčšina ale od rodičov vedela, kto je Hermiona Grangerová.

Zvieralo jej hrdlo, keď prechádzala pomedzi lavice. Veď to bolo celkom nedávno, čo aj ona sedela na mieste svojich terajších žiakov.

„Dobrý deň, študenti,“ musela sa v duchu pousmiať, lebo ich tváre boli hádam ešte meravejšie, ako tá jej.

„Dobrý deň, pani profesorka,“ odpovedali zborovo, s malým zaváhaním, možno čakali, že bude viac drsná, s ohľadom na jej minulosť bojovníčky a aurorky.

Hermiona stála pri katedre, podrobená zvedavým očiam a chvíľu hľadala slová, ktorými by začala. Po krátkej odmlke odložila pergamen s poznámkami bokom a zdvihla hlavu.

 

V Bystrohlave bolo zaradených asi najviac študentov zo severu. Začala teda rozprávať o Voldemortovi od začiatku. O rokoch, keď ovládal životy iných. O zvrátenej filozofii čistoty krvi. O potrebe vedieť sa brániť pred čiernou mágiou.

 

Počúvali ju. Mladí čarodejníci viseli očami na perách svojej profesorky. Mnohí veľmi dobre poznali, aké to je zažívať pocit menejcennosti, kvôli zmiešanej rodine. Niektoré popisy udalostí z vojny už poznali, ale bolo iné počuť ich od niekoho, kto ich priamo prežil.

Hermiona sa nechala sa unášať vlastnými skúsenosťami, podloženými vedomosťami z kníh. Strach z návratu do Rokfortu, práve kvôli spomienkam, ktorým sa až doteraz úspešne vyhýbala, sa definitívne rozplynul.

Zažila pocit súkromného víťazstva keď zistila, že rozprávanie jej nerobí problém. Práve naopak.

 

Hodina skončila a po prestávke ju čakala ďalšia, šiestaci Chrabromilu a Slizolinu. Nikdy nevedela pochopiť význam premiešavania práve týchto dvoch fakúlt. Ale bol to zvyk tak starý, že skutočný dôvod by sa musel hľadať asi pri samotných zakladateľoch.

Zrejme chcel niekto dokázať, že tak odlišné povahy môžu existovať spolu.

Márne. Slizolin a Chrabromil stáli na opačných brehoch rozbujnenej rieky. Ako Severus Snape a ona.

 

Ale cez rieku možno postaviť most.

 

Už z chodby a spoza zatvorených dverí počula Hermiona nezvyklý hluk a tušila problém. Vytiahla prútik a prudko otvorila dvere. Uprostred proti sebe stáli dvaja študenti, každý z inej fakulty. Napriek absurdite situácie musela uznať, že celkom slušne odrážali protivníkove útočné kliatby. Okolostojaci po sebe nenávistne pokrikovali.

„Humusácke červy!“

„Voldemortovi pohrobkovia!“

„Špiny muklovské!“

„Hadí prisluhovači!“

 

Hermionou prebehli zimomriavky a viac nepotrebovala počuť a a ni vidieť. Hoci od jej príchodu prešli len sekundy, zdalo sa jej, akoby zamrzla v čase. Rozvášnení študenti jej pripomínali príliš veľa bolesti.

Vošla do triedy, no v zápale boja si ju nik nevšimol.

 

Bez námahy všetkých naraz odzbrojila neverbálnym kúzlom expelliarmus. Potom celú triedu spútala neviditeľnými putami a dvoch hlavných duelantov pripútala k sebe.

 

Študenti boli vydesení náhlym zásahom, ktorý, ako sa im zdalo, prišiel odnikiaľ.

Až keď rozzúrená Hermiona prešla od dverí ku katedre, levitujúc pred sebou kôpku prútikov, pochopili.

 

Hermiona v sebe cítila narastajúcu vlnu hnevu. Nie, teraz nesmiem! Zastonala v duchu.

Musela sa ovládnuť. Študenti videli, ako sa okolo nej mihoce vzduch. Takmer prestali dýchať, žiaden z nich poriadne nerozumel tomu čo vidí.

 

Hermiona nie, nesmieš im ublížiť! Celú myseľ sústredila len na jedno. Silou vôle sa pomaly dostávala pod kontrolu. Nádych, výdych... išlo to! Ďalšie malé víťazstvo, ale na radosť nebol čas.

 

„Čo ste si to tu dokazovali?“ zasyčala cez zuby a skákala pohľadom striedavo na obe fakulty.

Chrabromilčania mlčali, väčšinou so sklonenými hlavami.

Slizolinskí sa snažili pokrivenými úsmevmi maskovať poníženie.

 

„Povie mi niekto, čo sa to tu dialo?“ z jej tichého hlasu mali husiu kožu.

Pozrela na prvého z kraja a zopakovala otázku. Pochopila, že iba konkrétne oslovenie prinesie odpoveď.

„Prezradíte mi, čo spustilo vaše neodolateľné túžby navzájom sa pozabíjať?“

 

Chlapec k nej zdvihol oči, „Thickness urazil Browna...“ nadýchol sa a kým pokračoval, musel od nej odvrátiť zrak. Hermiona vedela, že by jej stačilo použiť legilimenciu a dozvedela by sa všetko. Nechcela to urobiť. Nemohla. Nechala ho nech sa potrápi a rozpráva sám.

 

„Povedal mu, že nemá... že je... podradný odpad... lebo... jeho mama je... mukel,“ dohabkal.

 

To snáď nie je možné, zaúpela v duchu Hermiona.

„Zas ten nezmysel s čistou krvou!“ privrela oči a pokrútila hlavou. Prechádzala sa pomedzi študentami a vychutnávala si pocit, ako na ňu zmätene pozerali.

„Mimochodom, ak ste zabudli, ja som tiež mukel a nemyslím, že by som to cítila ako handicap,“ zastala a pozerala do ich tvárí. „Voldemort bol tiež polovičný mukel,“ pokračovala, „ celý svoj život, alebo skôr pochybnú existenciu, sa snažil potlačiť všetko ľudské, čo v ňom bolo. A nakoniec to bola jeho najväčšia chyba. Bol to vyšinutý blázon a vy nie ste iní, ak ste sa nepoučili, čo prináša túžba po moci a čistej krvi.“

Hermiona zhlboka dýchala. Neprehnala som to? Potom si spomenula na Severusa Snapa.

Nie, rozhodne nie!

„A aby som si bola istá,“ pokračovala mrazivým tónom, „že vás nenapadnú podobné hlúposti, do budúcej hodiny mi detailne spíšete životopis Nicolasa Flamella. Samozrejme, Slizolinu strhávam sto bodov za neospravedlniteľný útok a Chrabromilu tridsať za to, že sa nechali tak hlúpo vyprovokovať. Spútaní ostanete do konca hodiny, rovnako aj vaše prútiky! Páni Thickness a Brown, sa budú hlásiť dnes po večeri u pána Filcha,“ tvárou jej prebehol úškľabok, „myslím, že niečo spomínal o slizotvorných červoch, ktorí sa uhniezdili v dievčenských toaletách na prízemí!“

Teraz som to prehnala!

Ešte raz ich všetkých preletela hroziacim pohľadom a radšej rýchlo z triedy odišla, kým by im nedala vyleštiť všetky Rokfortské okná vreckovkami.

Opäť si spomenula na Severusa. Skutočne, strhávanie bodov a udeľovanie trestov, je jedinečný spôsob, ako sa upokojiť a nadobudnúť istý pocit zadosťučinenia!

 

Ale teraz musela vyriešiť ďalší problém. Demetrius Thickness, ktorému práve nariadila školský trest, bol príbuzným Thicknessa, ktorý slúžil Voldemortovi a zahynul pri Veľkom poslednom boji. Ešte ako aurori mali s Ronom zmapované takzvané rizikové rody.

Bolo treba preveriť, či táto rodina nemá v súčasnosti akékoľvek podozrivé aktivity.

Toľkú zlobu nemôže mať chlapec z vlastnej hlavy.

Pošle Harrymu sovu. Bolo by to jednoduchšie a bezpečnejšie krbom, ale jediný krb, použiteľný pre styk s vonkajším svetom, bol v riaditeľni!

Bude musieť vstúpiť do jamy levovej a dúfať, že lev nebude doma.

Hoc s obavami, ale rozhodnutá, kráčala rovno do riaditeľne a zastavila sa až pred kamenným chrličom.

 

„Neschopní babráci,“ zašepkala heslo, ktoré počula od Minervy. Výrok typicky snapeovský, pomyslela si, no chrlič sa ani nepohol.

„Skvelé!“ vzdychla Hermiona nahlas, „zmenil ho! Čo teraz?“

 

„Čo tak skúsiť, rozzúrená fúria?“ ozval sa zrazu za ňou známy hlboký hlas. Zamrazilo ju.

Prudko sa otočila a takmer narazila do Severusa Snapa.

„Môžete mi prezradiť, kolegyňa, (konečne neutrálne oslovenie!), čo tu robíte? Nemali by ste mať práve hodinu?“ skrížil ruky na hrudi a prižmúril oči.

 

„Ja... hľadala som vás,“ improvizovala. Lev sa evidentne vrátil a ona horúčkovito zvažovala koľko mu toho povie. Možno... všetko?

„Potrebovala som hovoriť cez krb s Harrym.“

 

Jeho takmer pobavený pohľad ju zarazil. Naklonil sa tesne nad kamennú obludu, zamrmlal heslo a pokynul jej rukou, aby vošla prvá.

Keď sa za ním zavreli dvere riaditeľne, prešiel rovno k počítadlu bodov. Slizolinská fakulta bola v mínuse! Hermiona zažmurkala, toto naozaj prehnala!

 

Severus poklopal prstami po podstavci, na ktorom počítadlo stálo a urobil prudký obrat k Hermione. Habit okolo neho sa hrozivo zavlnil.

„Tak, drahá kolegyňa,“ začal s veľkou dávkou sarkazmu, „musím vám pogratulovať! Študenti po škole, telesné tresty, body v mínuse a to v prvý deň! Vy ste prekonali aj mňa!“ naznačil hlavou úklon, „ale na druhej strane, podarilo sa vám udržať mortalitu študentov na nule!“ jeho úškrn zmizol. Posadil sa do riaditeľského kresla a kým stihla Hermiona čokoľvek namietnuť, pokračoval, „Chcete oznámiť tento incident pánovi Potterovi?“ jeho hlas nadobudol vecný tón. Neveriaco na neho pozrela, skutočne prestal byť sarkastický?

 

„Myslím, že by to mal vedieť,“ povedala ticho. Hlas jej vypovedal službu. V ústach mala sucho a márne sa pokúšala prehltnúť. Severus si privolal pohár s vodou, ale do ruky jej ho prišiel podať sám.

 

„Vypite to.“ Siahla po pohári, ich prsty sa na moment stretli, končekmi jemne skĺzli po sebe.

Opäť príliš krátky dotyk.

Hermiona k poháru automaticky privoňala, kým sa poriadne napila. Severus sa cez to preniesol s ľahkým zahundraním.

 

„Otráviť vás je síce lákavé, ale momentálne nežiadúce,“ povytiahol obočie.

 

Zamračila sa na neho.

„Ako ste sa dozvedeli, čo sa stalo?“ končeky prstov ju neuveriteľne pálili.

 

„Zabúdate, že som riaditeľ tejto školy. Mám právo novej profesorke vykonať inšpekciu. Našiel som tam len hromadu spútaných študentov. Netuším, čo presne sa stalo, ale z toho mála, čo boli schopní zo seba dostať...“ uškrnul sa, „majú z vás strach, kolegyňa! Skutočne ste im dali spísať Flamellov životopis?“ Oboma kútikmi úst mu šklblo dohora. Tentoraz sa takmer zasmial.

 

„Och,“ vyšlo jej z úst a zviezla sa do najbližšieho kresla.

 

„Nemyslím, že by ste mali čokoľvek ľutovať, najmä nie tú bezočivú háveď! Rozhodne im to neublížilo. Nechcete radšej kontaktovať pána Pottera? Môj krb je cez zabezpečenie napojený aj na ministerstvo.“

 

Prikývla, vstala z kresla a vhodila do krbu za hrsť prášku, ležiaceho v plytkej miske na rímse.

Keď plamene zozeleneli, vložila do nich hlavu a nahlásila adresu Harryho kancelárie.

 

Severusovi sa naskytol úžasný pohľad na jej postavu sklonenú v ohni.

Počul, ako vysvetľuje Potterovi, čo sa stalo v učebni a jej podozrenia. Jeho inak analytický mozog, momentálne nefungoval. Čert zober Longbottoma! Bol by dal čokoľvek za to, opäť ju mať v náručí. Stál tesne za ňou a mučil sa predstavami.

 

Hermiona ukončila svoj rozhovor s Harrym, vytiahla hlavu z krbu, obrátila sa a chcela odísť. Ibaže jej elegantná otočka na päte skončila priamo na Severusovej hrudi. Zachytil ju. V duchu ďakoval Merlinovi, za náhodné nehody.

 

Zapotácala sa a stratila rovnováhu. Na sekundu ňou prešla panika. Čo to tu vystrája!?

 

Zovrel ju pevnejšie, aby jej poskytol oporu. Jednou rukou ju prichytil v páse, druhou vyššie, tesne pod ramenami.

 

Hermiona natiahla ruky, chcela sa vymaniť zo zovretia, ale nedokázala to. V hlave jej akýsi slabý hlások protestoval, ale až príliš dlho potláčané podvedomie bolo silnejšie. Dlane jej ochotne ostali na jeho hrudi. Zdvihla k nemu oči a čakala výsmech. Ale to čo zazrela, bolo mätúce.

Zvyčajne chladný pohľad bol plný niečoho nového. Rozbúchalo sa jej srdce. Morgana, moje sny sa plnia! On ma objíma!

 

Severus cítil jej zmätok. Nebránila sa jeho objatiu. Cítil splašený tlkot jej srdca. Bojí sa ho? Merlin, nie! Mal by ju pustiť, nesmie si robiť márne nádeje! Nie, ešte ju nemôže pustiť! Ešte chvíľu.

Jej ústa ho priťahovali. Na pere sa jej leskla kvapôčka vody. Musel to urobiť. Pomaly presúval ruku hore, po jej šiji.

 

Hermiona si nebola istá, čo znamená zmena v jeho pohľade. Severus bol predsa len muž a ona možno podcenila fakt, že s ním ostala osamote. Rozum jej kričal, aby sa prestala týrať, aby utiekla, lebo jej zlomí srdce okúsiť niečo, čo nikdy nemôže mať.
Umlčala ho. Bolo jej to v tejto chvíli jedno. Vdychovala jeho teplú vôňu a privrela oči. Rukou jej vošiel do vlasov. Ten elektrizujúci dotyk vnímala po celom tele. Keď zbadala, že sa k nej skláňa, takmer vzdychla očakávaním.

 

Jemne priložil svoje pery na jej. Kvapku vody rozotrel po hornej pere. Pohladil ústami dolnú peru a začal sa dobíjať dnu. Vtedy sa v ňom ozvalo svedomie. Čo to robím do Paroma? To nesmiem! Nesmiem jej ublížiť!

Jemne ju od seba odstrčil.

„Ehm... prepáčte pani Weasleyová,“ to meno ho vrátilo do reality, „toto sa nemalo stať. Mali by ste radšej odísť.“

 

Nie! Chcela skríknuť Hermiona. Pozrela na neho vyčítavo. Zas ma posiela preč! Čo je zle?

Prudko dýchala, hľadela do jeho tváre a čakala vysvetlenie.

 

Bolel ho jej ublížený pohľad. Zovrel ruky do pästí a odvrátil od nej oči.

 

Rozrušená Hermiona vybehla von. Musela sa čo najskôr dostať do svojho bytu.

Až tam si začala uvedomovať čo sa stalo. Priťahovala ho preto, že je žena, alebo preto, že je to práve ona? Zrazu sa jej vynorili školské roky, keď ju neustále zosmiešňoval. Slečna ja viem všetko! Vzduch okolo nej sa začal opäť chvieť.

Aspoň, že vo vlastnej komnate nemôže nikomu ublížiť. Je v bezpečí.

Tu sú pred ňou ostatní v bezpečí!

 

Severus stál pred krbom na rovnakom mieste, kde od seba odstrčil Hermionu. Čaro okamihu pominulo. Vo vnútri cítil obrovské prázdno.
Nie, takto je to lepšie
! Nemôže si ju k sebe pripútať. Je príliš mladá. Čo by už mohol pre ňu znamenať on?

Nevrlý profesor, ktorý jej nemá čo ponúknuť! Stála by o nič?

Mal by zájsť do svojho bytu. Whisky mu síce nepomôže zabudnúť, ale tú silnú túžbu a dotieravé myšlienky aspoň na chvíľu umlčí.

19.08.2016 22:39:03
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one