Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Michelle a agate.
Za verné čítanie a komentovanie ;-)
*************************************************************

 

Začiatok školského roka nastal.

Hermiona si predierala cestu do Veľkej siene, pomedzi pobehujúcich študentov. Nadšene do seba strkali a výskali. Bolo ich skutočne viac, ako si pamätala zo svojich školských rokov.

Vo Veľkej sieni zdvihla hlavu k začarovanému stropu. Dnešný večer bola obloha nádherne hviezdnatá. Stovky poletujúcich sviečok ten dojem ešte umocňovali. Po bokoch nad fakultnými stolmi viseli vlajky príslušných farieb. Bola by tam stála a nechala sa unášať nostalgiou, keby tesne okolo nej neprebehla hlučná skupinka, pravdepodobne tretiakov, z Bystrohlavu.

„Pán profesor,“ kričal jeden z nich, mávajúc pri tom akousi knihou. Snažili sa dobehnúť k vysokému urastenému profesorovi s tmavými dlhšími vlasmi. Hermiona ho okamžite zaradila medzi prírastky rozšíreného profesorského zboru a chystala sa vykročiť smerom k stolom.

„Profesor Longbottom, počkajte!“ zakričal zas chlapec s knihou. Konečne ho dobehol a profesor sa otočil.

„Profesor Longbottom, otec vám posiela nový výtlačok knihy, ktorú ste si objednali,“ podal mu ju celý nadšený.

„Ďakujem vám, pán Adams. Áno, čakal som na ňu. Vplyv luny na silu mágie nočných bylín! Pošlem otcovi sovu.“ Šťastný chlapec prikývol a odbehol za priateľmi, viditeľne potešený, že svojmu obľúbenému profesorovi urobil službu.

Hermiona ostala stáť v polovici kroku. Neveriaco pozerala na „neznámeho“ profesora.

„Neville? Neville!“ rozbehla sa k nemu. Menovaný zdvihol oči a celý sa rozžiaril.

„Hermiona!“

Padli si do náručia. Hermiona Nevilla nevidela od skúšok na ministerstve. Zrazu si všimli užasnuté pohľady študentov okolo.

„Profesorka Weasleyová!“ zahral Neville vážneho, „Smiem vás odprevadiť k stolu?“

„Samozrejme, profesor Longbottom!“ zavesila sa do ponúknutého ramena. Hermiona sa nevedela vynadívať, ako z malého ustráchaného Nevilla vyrástol tento sebavedomý a bezo sporu príťažlivý muž. Po jeho detsky bucľatej tvári nebolo ani pamiatky. Pozerala na jeho výrazne rezané črty tváre. A nielen ona. Nejedna študentka ju prepálila závistlivým pohľadom, pretože kráčala v jeho spoločnosti.

Keď jej Neville odsúval stoličku, stihol jej pošepnúť, nech po slávnosti neodchádza.

 

Nevilla rovnako prepálil pohľadom pár očí. Severus, zachovávajúc kamennú tvár, vo vnútri soptil.

Všimol si ich objatie i Hermionin šťastný pohľad a začínal mať pocit, že jeho najhoršie obavy sa napĺňajú.

Konečne dorazil Hagrid s prvákmi. Ako každý rok, boli premočení, špinaví a... nadšení.

Minerva McGonagallová povstala, prichádzajúcu skupinu osušila kúzlom a potom hlasno zatlieskala. Sála sa utíšila.

„Milí študenti,“ začala, „určite už väčšina z vás vie, že novým riaditeľom školy sa stal profesor Severus Snape,“ pokynula rukou jeho smerom a sálou to zašumelo.

 

„S jeho láskavým dovolením,“ Severus pretočil oči, „vás tu v mene celého profesorského zboru vítam a kým začne ceremónia triedenia, mám pre vás pár noviniek,“ pozrela sa na Hermionu a pokračovala, „vašou novou profesorkou Obrany proti čiernej mágii, bude pani Hermiona Weasleyová!“

Tentoraz sálou zaznel potlesk a od chabromilského stola dokonca nadšené výkriky. Hermiona sa nadvihla na stoličke a sklonila hlavu. Minerva, spokojne čakala kým jasanie doznie. Potom pokračovala.

„Tento rok sme sa rozhodli zaradiť do vyučovania hodiny severskej histórie a mytológie, aby ste lepšie spoznali krajiny, odkiaľ pochádzajú niektorí vaši spolužiaci.“ Tento oznam už nevyvolalo takú vlnu nadšenia.

„Vítam medzi nami profesorku Mytológie severu, slečnu Anikku Majken!“ Po jej slovách sa postavila drobná usmiata blondínka. Z radov študentov sa opäť ozval potlesk.

Hermiona sa pomaly začínala nudiť. K jej šťastiu sa jej darilo nevyvolať žiadne nechcené kúzlo. Vyhľadala očami Nevilla. Ten hypnotizoval pohľadom Anikku Majken. Bolo jej jasné, že Neville sa práve stratil niekde v Anikkiných modrých očiach. Minerva hovorila ďalej.

„Máme tu aj každoročné upozornenie, nevchádzať do Zakázaného lesa,“ ukončila.

„Môžeme prejsť k triediacemu klobúku. Ani tento rok sa nám ho nepodarilo presvedčiť, aby zaspieval pieseň, ako to bývalo zvykom počas dlhej histórie školy. Poškodenia, ktoré utrpel vo vojne Veď-viete-s-kým, na ňom zanechali svoje stopy,“ Minerva láskyplne pohladila klobúk po širokej krempe, akoby to bol živý tvor. „Prosím prvákov, ktorých meno prečítam, aby pristúpili ku mne!“

 

Prváci prichádzali a odchádzali. Zapĺňali prázdne miesta pri fakultných stoloch, kde sa striedavo výskalo, podľa toho kam klobúk koho poslal.

Onedlho už posledný prvák sedel na svojom mieste.

 

„Výborne,“ Minerva zobrala do náručia triediaci klobúk, „môžem vám len popriať dobrú chuť a pripomenúť prefektom, že po večeri si odvedú svoje fakulty do spální.“

 

Na stoloch sa objavilo jedlo a atmosféra sa uvoľnila. Nad hlavami hodujúcich sa preháňali starí známi duchovia a Hermiona začínala veriť, že návrat na Rokfort bol dobrý nápad.

Nenápadne pozrela na Severusa. Očividne v tom huriavku trpel. Vyzeral, že potrebuje žalúdočné kvapky. Jedlo pred ním ležalo nedotknuté, len v ruke držal pohár čistej vody. Ako riaditeľ to tu musel odsedieť do konca. Skoro jej ho bolo ľúto.

 

Konečne posledný študent opustil Veľkú sálu. Väčšina profesorov sa tiež pobrala do svojich bytov. Hermiona čakala na Nevilla. Niečo hovoril zapýrenej Anikke, pobozkal jej ruku a rozlúčil sa s ňou.

 

„Tak a som tu,“ prisadol si k Hermione, „rozprávaj.“

„Ja... neviem, čo by som ti povedala,“ Hermiona smutne zvesila plecia, „Ron...“ nedokončila.

„Ach prepáč! Áno, viem o Ronovi, je mi to ľúto, bol to dobrý kamarát,“ vzdychol Neville úprimne.

„Ďakujem Neville. Ale radšej rozprávaj ty. Veľmi si sa zmenil, ani som ťa nespoznala.“

 

„No, študoval som v Európe silu bylín a ich vplyv na čarodejníkov. Tam si ma mala vidieť! Mesiace sme boli odrezaní od sveta, len s vedomcami, čo nás učili. Boli sme zarastení, ako trollovia! A potom som sa dozvedel, že v Rokforte hľadajú druhého profesora herbológie. Ani Minerva ma najskôr nespoznala. Mala šok, keď zistila, že som to ja!“ zasmial sa Neville, „no a toto je môj druhý profesorský rok.“

 

„Neville, pamätám si, že ty si mal vždy zo Snapea strach a teraz, keď je tu riaditeľ...“ pozrela na neho Hermiona a v duchu sa jej jasne vybavila podoba Nevillovho prízraku.

 

„Vieš, Hermiona, ja som asi jediný, kto je Voldemortovi za niečo vďačný,“ vyslovil jeho meno, akoby to bol len jednoduchý názov, „keď som sa dokázal postaviť jemu, Snape už pre mňa nemôže byť hrozba. Aj on je len človek, ako ja,“ povedal pokrčiac plecami.

 

„Och, Neville, tak toto je skutočne zvláštna predstava,“ pokrútila hlavou Hermiona a zívla. Pamätala sa až priveľmi dobre na predlhé minúty, keď si všetci mysleli, že Harry je mŕtvy. Neville sa vysmial Voldemortovi priamo do očí a odmietol jeho ponuku vstúpiť medzi Smrťožrútov.

 

„Hermiona, zdržujem ťa a ty si očividne unavená,“ povedal Nevill a vstal zo stoličky.

 

„Dovolíte, profesorka Weasleyová,“ šibalsky sa na ňu usmial, „odprevadím vás!“

 

„Bude mi cťou, profesor Longbottom!“ postavila sa k nemu a zas sa mu zavesila do ponúknutého ramena. Pred jej dverami sa k nej naklonil a pobozkal ju na čelo.

 

„Dobrú noc, Hermiona!“

 

„Dobrú noc, Neville,“ objala ho, „som rada, že som ťa tu stretla. Priateľov nikdy nie je dosť.“

 

Nevill sa usmial a zo slovami, „aj ja som rád, Hermiona,“ sa otočil a odišiel.

 

Hermiona pocítila náhlu túžbu po objatí. Nie Nevillovom, ten bol pre ňu ako brat. A navyše, všimla si, ako pozeral na Anikku. Ten už bol pre ostatné stratený.

Bola presvedčená, že táto túžba sa jej splní tak akurát v snoch. Zatvorila za sebou dvere. Ani náhodou si nevšimla, že z opačného konca chodby, jej rozlúčku z Nevillom sledoval ešte niekto tretí.

 

Severus nemal pokoj. Videl, ako nadšene sa tvárila, keď zbadala Longbottoma. Merlin, prečo? Najskôr Weasley, teraz Longbottom! Kto ešte? Goyle? Ani za ten rok, čo bol nútený trpieť Longbottoma ako kolegu, mu pri pohľade naň, nevybledli v mysli tie vybuchnuté a roztavené kotlíky. Áno, herbológiu ovládal slušne (povedzme), ale keby vedel, kam položí tie svoje špinavé ruky, v rozhovoroch s Minervou by sa väčšmi snažil presadiť jeho prepustenie. Minerva bola neústupná.

Mohol by ho prepustiť teraz, je riaditeľ!

Príliš infantilné! A navyše, je vysoko nepravdepodobné, že by okamžite našiel náhradného profesora herbológie.

Teraz sa snažil rozchodiť zúrivosť (nie, v žiadnom prípade by nežiarlil) chôdzou po chodbách, maskujúc ju ako dozor.

Proti jeho vôli (proti?), ho nohy zaviedli do blízkosti chrabromilskej klubovne. Z diaľky videl ich objatie. Keby sa nevedel tak skvelo ovládať...

„Longbottom,“ zašomral hrozivo do ticha chodby, „zostalo by z vás menej, ako z roztaveného kotlíka!“

19.08.2016 00:05:18
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one