Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Tipovali ste správne :D
Tajomný neznámy je Sirius.
Ospravedlňujem sa tým, ktoré čakali Mistra, ale veď aj na neho príde rad, aj keď v inej poviedke. :D
Tým, čo Siriusa "môžu", prajem príjemné čítanie.


 


 

 

„Hermiona!“ prekvapene vyhŕkol Harry. Chvíľu mu trvalo, kým vykročil k priateľke, oprašujúcej zo seba prach z cesty letaxom.

„Ahoj Harry,“ usmiala sa váhavo.

„Vyzeráš lepšie,“ snažil sa prelomiť rozpaky Harry, „je to naozaj lepšie?“

Hermiona iba pokrčila plecia a zahryzla si do spodnej pery. Harry si ju skúmavo premeriaval a preto rýchlo prikývla, aby mu domnienku potvrdila. Čo mu vlastne mala povedať? Že posledné dva dni si na Rona takmer nespomenula, pretože naháňa po dome prízrak?

Prešiel týždeň od toho zvláštneho zážitku v knihovni, kedy zbadala Siriusa Blacka. Aspoň o tom bola presvedčená, že to bol on. Neustále sa ubezpečovala, že sa celkom nepomiatla, pretože pri každom mihnutí tieňa sa obzerala, či ho náhodou zas neuvidí. Ale ostalo iba pri tom jedinom raze.

„Ale áno, Harry,“ vyslovila napokon i nahlas. Bola si istá, že Harry, ako typický chlap, vezme jej odpoveď ako jediné a nebude sa ju snažiť analyzovať, „kde je Ginny a deti?“ zahovorila.

Harry sa uľahčene zasmial, „Sú v jedálni. Ginny sa snaží naučiť Jamesa jesť lyžicou, ale on by sa najradšej opakoval po Alovi a pil mlieko z fľaše,“ uškrnul sa a  vyzeral, že mu skutočne odľahlo.

Pokynul Hermione a nechal ju kráčať chodbou ako prvú.

 

      V jedálni bol nezvyklý pokoj. Hermiona si pamätala, že malý James s Alom dokázali narobiť neuveriteľný hluk, kdekoľvek sa nachádzali spolu. James však sedel za stolom celkom mlčky. Ruky mal zovreté v päste a položené na kolenách, pred ním levitovala začarovaná lyžica, naložená krupicovou kašou, ale James mal ústa pevne zovreté.

Al spokojne sedel Ginny na kolenách pridržiaval si rúčkami fľašku s bielym obsahom a hltavo z nej ťahal obsah.

„Vitaj Hermiona!“ zdvihla Ginny hlavu od svojich synov.

James skrútil pusinku, chcel rovnako privítať obľúbenú tetu, ale skoro si to rozmyslel. Hneď, ako by otvoril ústa, lyžica by mu do nich naložila porciu kaše a to nechcel.

„James, aká je to len škoda,“ usmiala sa Hermiona lišiacky, „a ja som ti doniesla čokoládové žabky s celkom novými kartičkami. To ich budem musieť vziať späť.“

James sa ľútostivo zahľadel na tetine ruky, potom na lyžicu s kašou a zvraštil čelo. Ešte raz sa pozrel na Hermionu, rezignovane vzdychol a pootvoril ústa. Lyžica sa dala do práce a zanedlho bol tanier prázdny.

„Aj to je spôsob,“ kývla plecom Ginny a odložila prázdnu Alovu fľašku na stôl, „je strašne tvrdohlavý, netuším po kom to má!“

„Po mne nie,“ uškrnul sa Harry alibisticky.

„Teta Helmi,“ pribehol k Hermione ľsťou nakŕmený James, „a budeš na kalticke konecne ty?“

„Ja neviem, musíš to zistiť sám,“ podala mu dve škatuľky s čokoládovými žabkami. James nedočkavo otvoril obal, žabku si bleskurýchle napchal do pusy a vytiahol prvú kartičku.

„Zasa Helly Pottel!“ sklamane zahlásil a Hermione šklbalo kútikmi, „tých uz mám tólkoto,“ ukázal štyri zdvihnuté prsty. Zato po druhej zjedenej žabke a druhej objavenej kartičke sa mu na tvár vrátil úsmev, „Teta Helmi, mám ťa! Hulá!“

„Tak poď, ty zberateľ,“ zdvihla sa Ginny a oprela si o seba driemajúceho Ala, „pôjdem ich uložiť spať.“

„Pá, pá!“ zamávala Hermiona chlapcom. James si odbehol po pusu k Harrymu a poslušne odcupital za Ginny.

„Je to neuveriteľné šťastie, že ich máme,“ povzdychol si pyšne Harry a Hermiona mu musela prisvedčiť. Chlapci boli ako živé striebrá, dokázali uhnať celú armádu dospelých okolo seba, ale boli to slniečka, ktoré prežiarili celý dom.

„Harry,“ spomenula si odrazu Hermiona, „ďakujem za Nixy, je naozaj skvelá!“

„Naozaj nemáš za čo, Hermiona,“ zrozpačitel Harry a jeho líca dostali tmavší odtieň.

 

 

„Harry, myslíš že v dome na Grimmaudovom námestí sú nejakí duchovia?“ hlesla náhle Hermiona po chvíľke ticha.

„Myslím skôr, že uvrieskaný gobelín Walburgy  Blackovej, spoľahlivo odstrašil každého ducha, ktorý by sa chcel v dome usídliť,“

„Hmm, škoda.“

„Stojíš o spoločnosť ducha?“ nerozumel Harry.

„Sir Nicholas bol náhodou celkom dobrý spoločník na rozhovory,“ pokrčila Hermiona plecami.

„Hermiona, zabúdaš v akom dome bývaš?“ Harry sa zatváril zdesene. Nenávistný škrek Siriusovej matky si pamätal veľmi živo, „Nemyslím, že by si chcela žiť pod jednou strechou s duchom z rodu Blackov.

„Harry, ale aj Sirius bol Black,“ namietla nesmelo Hermiona.

„Sirius...“ Harry sa zamračil.

„Prepáč, Harry, nechcela som ti ho zas pripomínať.“

„Nič sa nedeje, naozaj,“ uisťoval Harry priateľku a dokonca sa svoje slová snažil potvrdiť úmevom.

„Mohol by byť v dome jeho duch?“ nadhodila Hermiona opatrne, ale zdalo sa, že nie dosť opatrne.

„Siriusov?“ prehovoril napokon, prižmúril oči.

„Nie, Merlinov!“ vybuchla Hermiona, ale stretla sa s nepochopením.

„Hm?“

„Prepáč, jasné že som myslela Siriusa!“

Harry mlčal. Posunul si okuliare na nose, i keď sa Hermione zdalo, že ich mal presne na svojom mieste. „Prečo ti na tom tak záleží?“ prehovoril po krátkej odmlke.

„Nezáleží,“ zahovárala náhlivo Hermmiona,  „iba mi napadlo, že by som sa aspoň mala s kým zhovárať.“

„Vieš, Hermiona, ja som raz Siriusa privolal späť,“ priznal Harry a opäť si posunul okuliare.

„Áno? A kedy?“ Harryho vyhlásenie ju zaujalo. Ak ho videl on, znamenalo by to, že ho mohla vidieť i ona sama. Možno jej teda vôbec nepreskočilo.

„Keď som zo zlatej strely vytiahol kameň oživenia,“ začal vysvetľovať Harry, „keď na mňa čakal posledný boj s Voldemortom a ja som veril, že musím umrieť, stáli pri mne moji rodičia a Sirius.“

„To som nevedela.“

„Nikomu som to nepovedal,“ privrel oči Harry, „mysleli by ste si, že som sa pominul na rozume.“

„Ja ti verím,“ Hermiona  mu položila ruku na plece.

„Ďakujem.“

„Si si istý, že Sirius je naozaj mŕtvy?“ šepla Hermiona.

„Neviem, asi áno,“ skonštatoval Harry

„Nik nevie, čo je za oblúkom smrti,“ pokúsila sa o námietku Hermiona.

„Žeby smrť?“ lakonicky vyhlásil Harry a podozrievavo sa na ňu zahľadel.

„To nevieš,“ pokrútila hlavou Hermiona.

„No ak som Siriusa privolal kameňom oživenia, asi áno,“ Harry nespúšťal oči z Hermiony.

„Videl si jeho telo?“ položila ďalšiu otázku.

„Nie,“ odvetil Harry. Bol viditeľne zvedavý, kam Hermiona mieri a zároveň sa obával o jej duševné zdravie.

„Tak ako môžeš tvrdiť, že je mŕtvy?“ vyšla s teóriou.

„Keby bol živý, myslíš si, že by sa ma nepokúsil vyhľadať? Hermiona, mnoho rokov som strávil živením nádeje, že spoza oblúku smrti je možnosť návratu,“ argumentoval Harry.

„Možno sa len odtiaľ nevie vrátiť,“ zhrnula Hermiona.

„Hermiona, si si istá, že si v poriadku?“

„Naznačuješ mi, Harry, že som sa zbláznila?“

„Nie! Len... Prosto sa o teba bojím.“

„Som v poriadku, iba nestojím o prítomnosť nikoho, kto by ma mohol sklamať.“

„Ron je blbec!“

„Je!“

 

„Ginny sa dlho nevracia, pôjdem pozrieť, či nepotrebuje pomoc,“ pomrvil sa Harry nervózne a vybral sa skontrolovať manželku a deti.

Hermiona vstala zo stoličky a  bezcieľne sa prechádzala po jedálni. Na zemi ležala Jamesova kartička z čokoládovej žabky. Zohla sa po ňu a musela sa zasmiať nad útrpným výrazom tváre, ktorý na kartičke predvádzal Harry. Otočila ju a prečítala si text na rubovej strane.

 

Harry James Potter – Chlapec, ktorý prežil a zachránil svet kúzelníkov pred temným čarodejom Voldemortom. Jeho najlepšími priateľmi sú Hermiona Jean Grangerová a Ron Bilius Weasley. Obaja mu v boji pomáhali. Boli známi pod menom : Zlaté trio.

 

      Hermionu striaslo. Ako ľahko možno osud človeka napchať do pár nič nehovoriacich viet. Spomienka na Rona jej náladu príliš nezdvihla, ale bola to len ďalšia z vecí, na ktoré by si mala zvyknúť. Že sa s Ronom rozišli, nezabráni ľuďom spomínať na minulosť, kde boli všetci traja spolu.


11.10.2011 21:41:20
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one