Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Štrnásta 2/2 kapitola k VSKM

U Wixie lietajú škótske striky, ja nechám lietať jednu šibnutú. A nie, netešte sa, ja Vám tu poletovať nebudem.
Čo dodať? Snáď si po dlhej pauze spomeniete na predošlý dej...
betaread neprebehol, záver je ešte celkom horúci, čerstvo dopísaný.
Prajem pekné čítanie



Narcissa siahla do rukáva habitu a vytiahla štíhly prútik. Mávla ním smerom k oknám a zvonku sa začali pribuchovať okenice. Závesy sa našuchorili a utesnili i najmenšiu štrbinku, ktorou by ešte mohlo dnu prúdiť svetlo. Oheň v krbe zaplápolal, zmohutnel a zalial miestnosť svojou žiarou.

„To by sme mali,“ spokojne zhodnotila Narcissa.

Hermiona ju pozorovala mlčky. Odpovede, ktoré dostala doteraz, jej zvádzali myšlienky iba k jedinému výsledku. Narcissa chce privolať Bellinho ducha. Preto zatemnila okná. Pripravovala si niečo ako klietku, v ktorej ducha podrží. Ale čím ho chce podržať?

Nadchádzajúca chvíľa mala priniesť vysvetlenie.

Narcissa elegantne vstala z pohovky a podišla k písaciemu stolíku. Otvorila skrinku na stolíkom a vytiahla z neho svetlozelenú misku.

„Slečna Grangerová,“ oslovila odrazu Hermionu, „môžete prosím odstrániť zo stola tie zbytočnosti?“

Čajová kanvica a šálky, degradované na haraburdy skončili na chodbe. Narcissa zatiaľ stála a držala misku v oboch dlaniach.

Obradne ju položila doprostred okrúhleho stolíka, vzala zas prútik a kus látky, ktorý priniesla Thibea, zdvihla do vzduchu. Vo vzduchu sa rozvinula dlhá čierna rukavica bez prstov, módny doplnok, ktorý Bellatrix s obľubou nosievala.

 Skrúcala sa pred Narcissou ako mladé háďa, protestovala proti zaobchádzaniu, no napokon bezmocne skončila v zelenej jadeitovej miske.

Narcissa zas podišla k písaciemu stolíku a siahla po podlhovastom zamatovom púzdre a opatrne z neho vytiahla obsidiánovú obradnú dýku.

„Máte na krku prívesok z kryštálu,“ oslovila Hermionu a nespustiac oči z dýky, prešla prstom po čepeli. Bola mimoriadne ostrá. Na konci ukazováka sa jej zaperlila kvapôčka krvi, „To je dobrá ochrana, ale predsa len, je to málo.“ Nesúhlasne pokrčila čelo. Švihla prútikom a privolala si plátené vrecko, veľké ako mužská päsť.

Hermiona nestačila otvárať oči. Zvažovala, čo ju udivuje viac, či Narcissina ochota pomáhať, alebo jej neomylné pohyby.

 „Prívesok je od Rendyho Fanvina,“ uchopila číry kamienok do dlane.

„Rendy...“ zahmkala Narcissa a odkrútila z vrecúška hrubú šnúrku. Potom ho naklonila a plynulými ťahmi začala na zem okolo stolíka nasýpať pravidelné čiary.

„Odkiaľ toto všetko viete?“ nedalo Hermione.

Narcissa zastala a nechápavo zdvihla oči.

„Vás matka nenaučila zariekať?“ vyslovila, no vzápätí sa zháčila, „Isteže, ste mukelka.“

„Prečo nás to neučili v škole?“ pokračovala Hermiona.

„Pretože školská rada klasifikovala zariekanie ako čiernu mágiu!“ vyprskla Narcissa a pokračovala v sypaní, kým nebol stolík obrúbený tenkou, ale neprerušovanou čiarou, znázorňujúcou pentagram.

„Skvelé!“ zhodnotila Narcissa výsledok, „Slečna Grangerová, pokladám vás za osobu, schopnú pochopiť i naznačené, no pre vašu bezpečnosť, poviem svoje varovanie otvorene. Ak je vám život milý, budete počas rituálu sedieť na mieste a neodvážite sa ani zhlboka nadýchnuť. Neurobíte nič, čo by mohlo narušiť celistvosť pentagramu. Čokoľvek, čo by len zvírilo vzduch! Rozumiete?“

„Rozumiem, ale...“ odkývla Hermiona s nedopovedanou námietkou na jazyku.

„Žiadne zbytočné otázky!“ zarazila ju panovačne Narcissa, „všetko sa dozviete.“

 

Hermiona zmĺkla. Hoci na jazyku cítila hemženie rôznorodých otázok, musela pristúpiť na Narcissine podmienky. A dúfať, že podivný deň skončí dobre.

 

Miestnosť potemnela. Oheň zhasínal a Narcissa po jednej zapálila sedem zelených sviečok. Vzduch sa naplnil vôňou bylín, ktoré Hermiona nedokázala identifikovať. Rozpoznala tymián, možno snáď sušený kvet mandragory, ale zmes bola príliš rôznorodá a Hermiona zmätená, aby s istotou pomenovala jednotlivé zložky.

Neodvážila sa ani pohnúť, k pohovke sa lepila silou vôle a fascinovane pozorovala pani Malfoy manoru. Pripomínala jej kňažku, ktorá sa chystá vykonávať tajomný rituál, ale zas tak ďaleko od pravdy nebola.

 

Narcisa zdvihla ruky do výšky očí a pravou si porozopínala drobné perleťové gombičky na bielej manžete hodvábnej blúzky, vykúkajúcej spod habitu.

 

Hermiona sťažka potlačila zhíknutie, keď Narcissa zas siahla po obsidiánovej dýke a zľahka ňou prešla po jemnej pokožke zápästia. I v prítmí videla tenučký potôčik krvi, prýštiaci z rany a po kvapkách kanúci do jadeitovej misky.

Rana sa zacelila a v ten moment už Narcissa upadla do stavu ľahkého tranzu. Chvejúce sa viečka prekryli zrenice a spomedzi pier jej unikali slová dávneho zariekania.

Hermiona spoznala starú angličtinu, prepletenú slovami neznámeho pôvodu. Monotóna melódia opakujúcich sa slov jej naháňala husiu kožu. Pevne stisla v prstoch svoj prívesok a sústredila sa na jeho ochrannú silu.

Rendy veril v jeho účinky, dokonca i Narcissa uznanlivo prikývla, no Hermiona doposiaľ pociťovala skôr skepsu. Aké bolo jej prekvapenie, keď ju maličký kúsok priezračného minerálu začal v prstoch hriať. Premerala si ho neveriacim pohľadom, ale na oko sa na ňom nezmenilo vôbec nič. Iba príjemne hrial.

Narcissa zintenzívnila zariekanie. Súčasne podvihla prútik a opísala niekoľko slučiek nad miskou z jadeitu. Pri poslednej sa rukavica v miske zavlnila a začal z nej stúpať prúžok dymu.

Najskôr bol len ako tenučká a polopriehľadná stuha, no postupne sa stával takmer hmatateľný a divoký. Víril v priestore ohraničenom pentagramom, skúmal obmedzenia a dookola narážal do pomyselných stien, hľadajúc štrbinku pre únik.

Narcisa stíchla. Otvorila oči a s nevôľou pozorovala šialenú snahu o útek.

„Dosť!“ skríkla náhle a švihla prútikom.

Dymová stužka zamrzla v pohybe a presunula sa jedno miesto, priamo pred Narcissu.

„Nikdy si nemala móresy, Bellatrix!“ zahundrala vyčítavo smerom k zhluku dymu a na Hermionino prekvapenie, začala sa amorfná spletenina formovať do podoby tej, ktorú Narcissa privolala.

„Cissa,“ vyriekla polopriesvitná Bellatrix a znelo to, akoby niekto trhal staré noviny, „vari sa ti nezacnelo?“ Škrípavo sa rozosmiala, pobavená vlastným chápaním slov.

„Drahá sestra,“ v Narcissinej tvári sa nepohol ani sval, „ako môžeš pochybovať?“

„Zacnelo?“ Bellatrix sa zdala na moment zaskočená, no rozpaky rýchlo zahnala vysokým smiechom. Naraz prestala, akoby uťal a zamračene sa rozhliadla okolo seba. „Pripútala si ma, sestra! Čo odo mňa chceš?“

„Divokú šelmu je dobré držať na reťazi,“ odsekla Narcissa.

„Och áno, šelma,“ falošne zapriadla Bellatrix, „potom ma nesmieš obviňovať, že niekto dal prednosť šelme, pred ľadovou kráľovnou!“

Narcissa zaťala zuby. Hrudník sa jej pár krát prudko nadvihol, no ovládla svoje emócie.

„Nelichoť si toľko!“ vrhla na sestru mrazivý pohľad, „nikdy si pre nikoho nebola nič viac, ako lacná predajná...“

„Dosť!“ zjačala Bellatrix a pritlačila si dlane na uši, „Temný pán ma miloval!“ zamraučala.

„Ten nemiloval nikoho!“ pohŕdavo vyhlásila Narcissa, „Som presvedčená, že nenávidel i samého seba!“

„Si hlupaňa!“ Bellin hlas sa vyšplhal do bolestivých výšok. „Iba mi závidíš, že som mala každého muža, ktorého som chcela!“

„Mala si každého, ktorý potreboval štetku!“ šprihla nahnevane Cissa.

Bellatrix sa nadychovala k protestu, no odrazu jej oči zasvietili poznaním.

„Ach tak!“ kývla, „vieš o aférke svojho dokonalého manželíčka, ktorý vôbec nebol dokonalý!“

„Ako si mohla! Vlastnej sestre!“ riekla Narcissa mrazivým šepotom.

„Nebuď taká puritánka, vždy som ho vrátila celého a v rámci možností nepoškodeného,“ Bellatrix venovala sestre úškľabok, ktorý by sa s nutnou dávkou fantázie dal považovať za náznak úsmevu, „a spokojného, sestrička!“

„Mlč už!“ okríkla ju Cissa, „že si nechutná štetka, to som vedela dávno a je mi to vlastne jedno, ale že si dokázala zradiť vlastnú rodinu, to ti odpustiť nedokážem.“

„Rodinu,“ Bellatrix s odporom skrivila pery, „niekto musel vykydať hnoj, sestrička! Buď rada, že som ušetrila tvoje belostné ručičky!“

„Si šialená!“

Bellatrix stiahla pery do maličkého o, akoby bola zaskočená sestriným vyhlásením, ale vzápätí sa rozosmiala. Nahlas a s plných pľúc, prenikavo, až  Hermione zovrelo vnútro.

 

Sedela na pohovke a neodvážila sa pohnúť. Vídať dennodenne sira Nicholasa, poletovať po hrade, alebo Zloducha, plížiaceho sa tmavými zákutiami v škodoradostnom zámere niekoho poriadne dopáliť, bolo akési prirodzené. Duchovia a prízraky patriace k hradu, no vo svojej podstate neškodné. No cítiť a vidieť prítomnosť Voldemortovej najvernejšej a najpotrhlejšej služobníčky, to už bola vyššia hra.  

Obdivovala Narcissu, že oproti Bellatrix stojí pokojne, so vztýčenou hlavou a dokáže s ňou komunikovať.

 

Smiech utíchol a služobnica Temného pána sa spýtavo zahľadela na sestru.

„Som šialená,“ pyšne podvihla bradu, „Temný pán vedel oceniť dobré vlastnosti!“

 

„Čo si urobila Siriusovi?“ položila Narcissa priamu otázku.

„Potrestala som ho,“ vyletelo z Bellatrix, „Prečo ťa zaujíma to zradcovské šteňa?“ dodala už pomalšie.

„Bol to náš bratranec a krv nie je voda!“

Bellatrix sa uškrnula. Teatrálne spľasla rukami pred sebou a pokrútila hlavou.

„Zabudli ste na maličkého Siriusíka? Ani pes po ňom neštekne?“

„Bellatrix!“ okríkla sestru Narcissa, „Kam si ho poslala oblúkom smrti?“

 

Hermiona i v slabom mihote sviečok videla, ako sa Bellatrix preľakla. Pritlačila si obe dlane k ústam, aby prekryla plynúce slová.

„Preklínam ťa, sestra!“ osopila sa na Narcissu a zmenila sa späť na dymovú špirálu.

„Nič nové, sestra,“ zašomrala si Cissa popod nos a vzala do prstov obsidiánovú dýku. Odhalila zápästie a na rukavicu v jadeitovej miske nechala skanúť pár ďalších kvapiek krvi.

Dymová čiara zrýchlila pohyb, prudko narážala do stien, vytýčených pentagramom, no uniknúť nemohla.

„Bellatrix!“ oslovila ju rázne Narcissa a v ten moment sa vznášala pred ňou. Polopriehľadná a značne nazlostená, ale krvné puto ju držalo spoľahlivo.

„Nič ti nepoviem,“ sipela chrapľavo.

„Nemáš inú možnosť,“ tentoraz sa uškrnula Narcissa a Bellatrix sa čoraz viac mračila, „pýtam sa ešte raz a chcem odpoveď, kam si poslala Siriusa oblúkom smrti?“

Bellatrix vykrútila pery a po chvíli premáhania z nich vypustila tiché zašomranie.

„Presne do jeho centra.“

„Čo je v centre oblúku smrti?“ nespokojne nakrčila nos Narcissa.

„Chceš to ísť zistiť osobne?“ lenivo sa natiahla Bellatrix a ďobla prstom do vzduchu, mávajúc ním ako prútikom.

„Ty to nevieš!“

„Tí čo ním prešli, mi zabudli poslať sovu,“ uchechtla sa Bellatrix.

„Prečo si ho teda vytvorila?“ nevzdávala sa Narcissa. Na jednu otázku je možné odpovedať mnoho spôsobmi, aby bola povedaná pravda.

Belline ústa sa skrútili, bojovala s nutkaním, no nakoniec musela vysloviť odpoveď.

„Bavilo ma byť nočnou morou!“

 

„Čo presne mal spôsobiť pád do oblúku?“ spresnila Narcissa.

 

„Nočná mora, najhoršia nočná mora...“ mrmlala dookola Bellatrix.

 

 

Hermione tŕplo celé telo, no neodvažovala sa nájsť si pohodlnejšiu polohu. V dlani zvierala hrejúci prívesok a čakala na každé slovo pochabej Bellatrix. Dosiaľ boli je reči chaotické, ostatne, ako aj za života.

Nočná mora! Pod vplyvom Narcissinho zariekania musela vždy odpovedať pravdu. Pád do oblúku spôsobil nočnú moru. Ale Sirius bol uväznený v bielom prázdne, odrezaný od vonkajšieho sveta...

No jasné!  Zajasala v duchu Hermiona. Bol tam sám! Celkom zabudnutý! Narcissa si ani nevedela spomenúť na jeho existenciu, Harry ho chvíľu hľadal, ale keď sa mu narodili deti, mladšiemu synovi dal meno po riaditeľoch školy, namiesto toho, aby ho pomenoval po zbožňovanom krstnom. On naň zabudol!

To bolo tou nočnou morou Siriusa! Že bude nepotrebný a zabudnutý! Pamätala si, že bol nervózny a podráždený, keď sa musel skrývať a nesmel sa zúčastniť žiadnej akcie. Chcel pomáhať a nemohol.

„Mám to!“ radostne si zašepkala celkom potichu, celom zabudnúc, že nemala vydať ani hlások.

No bolo neskoro.

 

Obe sestry Blackové na ňu upreli pohľad.

Narcissa pohoršujúci, Bellatrix prekvapený.

 

„Čo to tu máme?“ premiestnila sa na okraj pentagramovej steny, najbližšie ako mohla k Hermione. Potom vyčítavo zatiahla smerom k sestre, „Ty sa bratríčkuješ so špinavými muklovskými šmejdkami?“

 

Hermione sa zdvihla žlč, nadychovala sa k brisknej odpovedi, no včas zachytila Narcissin pohľad, ktorým jej naznačovala, aby mlčala.

 

„Stíchni, sestra!“ okríkla Bellatrix, no bez odozvy. Začala kvíliac poletovať vo vnútri klietky, až sa okolo nej začal tvoriť vzdušný vír.

„Ako si mohla!“ jačala na Narcissu, „Temný pán ťa potrestá!“ Zrýchľovala krúženie, vír zosilňoval a začínal do seba strhávať kryštáliky soli, tvoriacej hranice. Pentagram slabol. „Potrestá!“

 

Tesne predtým, ako sa jedna jeho strana celkom rozpadla, Narcissa vzala zelenú sviečku a zapálila rukavicu v jadeitovej miske. Tá okamžite vzbĺkla a Bellatrix s miznúcou hmotou čiernej látky priesvitnela.

„Ak by ťa to náhodou zaujímalo, sestra,“ riekla nevzrušene Narcissa, „Temný pán je po smrti. Definitívnej!“

Bellatrix otvorila ústa a šokovane zo seba dostala bolestný výkrik.

Slabnúce nie sa stratilo spolu s ňou.

 

Oheň sa opäť rozhorel a nebyť rozmazanej soli na koberci, miestnosť vypadala celkom normálne.

 

„Slečna Grangerová,“ Narcissa ohrnula hornú peru, „myslela som si, že v sebe máte viac sebakázne.“

„Prepáčte, ale nevyzerala, že by bola ochotná prezradiť viac, navyše, mne to zmysel dalo,“ odpovedala spokojne Hermiona.

 

„Nuž ak myslíte,“ pokrčila plecia pani domu, „druhý pokus už nebude.“

 

„Tento vyšiel dobre, s ohľadom na okolnosti. Ako sa vám poďakujem?“

 

„Nuž, niečo by som mala,“ usmiala sa Narcissa záhadne.

 

„Hovorte.“

 

„Malfoy Manor by potreboval vrátiť niekdajší lesk.“

 

„Mám vám tu upratať?“ zdesila sa Hermiona predstavou a v duchu už počítala, koľko izieb môže mať rozľahlý dom. Iste viac, ako by sa jej páčilo.

 

„Nezmysel!“ prevrátila oči Narcissa, „Spomínali ste Rendyho Fanvina. Priveďte mi ho!“ dodala panovačne.

 

„Rendyho?“ zaskočená požiadavkou sa chcela Hermiona zasmiať, ale potom si vybavila ošumelý vzhľad Manoru, „To je najmenej, čo môžem urobiť!“

 

 


ooOoo

 

 

Keď sa večer Hermiona pohodlne usadila v knihovni domu na Grimauldovom námestí, hriala ju nádej. Pred sebou mala kôpku kníh, ktoré si bola vypožičať v univerzitnej knižnici a žasla, že v bežnej, ľudskej knižnici našla presne to, čo potrebovala.

Vzala do ruky ceruzku a obyčajný kalendár a porovnávala dátumy s textami v útlej knihe. A čím ďalej pátrala a čítala, vyzerala spokojnejšia.

14.06.2012 19:52:06
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one