Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Štrnásta 1/2 kapitola k VSKM

Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj...

Vďaka Hynku! 
Webgarden trochu štrajkoval, ale zabrala na neho úplná klasika. Trochu vydierania a už šlape. Dokedy ale... 
Vďaka za krásne komentíky k predošlej kapitole a prvá polovica štrnástky je teda venovaná VÁM, srdcka moje. :D
Je celkom čerstvá a úplne bez betareadu.



 

Prešlo pár dní, no Sirius sa neobjavil, ani keď Hermiona nedokázala myslieť na nič iné, než aby bol s ňou. Nechcela sa poddávať splínu, ale v dome, kde narážala na spomienky, sa mu nedalo vyhnúť.

„Dosť, Hermiona!“ osopila sa na svoj sklesnutý obraz vo veľkom zrkadle, „Je čas konať!“

Od rozhovoru s Rendym sa pohrávala s myšlienkou na stretnutie s Narcissou Malfoyovou, ale zatiaľ nedokázala pobrať dosť odvahy.

Po Veľkej bitke o Rokfort o nej takmer nebolo počuť. Utiahla sa s rodinou na panstvo Malfoy Manor, ktoré im nevzali iba vďaka Narcisse a jej pomoci Harrymu.

Po pár rokoch Lucius podľahol akejsi chorobe, možno následkom jednej z kliatieb Voldemorta. Nikdy mu nedokázali priamu účasť na akciách Smrťožrútov, i keď nik nepochyboval, že tam bol. Čo už, o mŕtvych len dobre.

Narcissa vtedy darovala mnoho galeónov na pomoc vojnovým sirotám a nemocnici u Sv. Munga. Hoci sa tým v očiach verejnosti meno Malfoy neočistilo, bol to istý krok k zmiereniu.

Hermiona si spomínala, že sa Draco nedávno oženil. Vzal si Asteriu Greengrassovú, pomerne tichú tmavovlásku a žili kdesi v Európe. Ich fotografie vtedy obleteli všetky čarodejné denníky i magazíny a hoci sa o svadbu nezaujímala, nedala sa prehliadnuť. Vtierala sa do pozornosti naliehavejšie ako vrešťadlo.

Narcissa ostala bývať na Manore a vychádzala čoraz menej.

Málo informácií – rizikový vklad! Pomyslela si Hermiona, ale nemala čo stratiť.

 

Do krátkeho listu pre Narcissu sa snažila vtesnať čo najstručnejšie, ale hlavne zrozumiteľne, dôvod svojej  žiadosti o návštevu.

Ale ako napísať, že ju zaujíma Bellatrix a Siriusov duch? Keď už myslela, že konček brka rozhrýzla celkom nadarmo, napadla jej spásna myšlienka.

 

Azda bude stačiť, keď uvedie, že momentálne žije v dome Blackových a rada by s ňou prebrala určité skutočnosti, ktoré  po čase vyšli najavo.

 

Slovo od slova pravda a pritom na ňu Narcissa nepošle zriadencov od Munga, že sa celkom pomiatla.

 

Poštová sovička sa až chvela nedočkavosťou, keď jej Hermiona na nožičku priväzovala zrolovaný list. Nadšene húkla, obletela Hermione okolo hlavy a vyfrnkla pootvoreným oknom.

 

„A teraz čakať,“ vzdychla Hermiona a z náhleho popudu rozsvietila Tiffany lampu od Rendyho. Miestnosť zalialo zlatisté svetlo. Hermiona sa opatrne dotkla sklenenej vitráže tienidla. Bolo v nej niečo upokojujúceho. Posadila sa na pohovku a v mäkkom svetle si predstavovala, ako sovička letí krajinou a blíži sa k panstvu Malfoyovcov.

 

 

 

ooOoo

 

Sirius si nevedel predstaviť nič ponižujúcejšie. Strávil noc, či predpoludnie, s úžasnou ženou a po prebudení ho stihol trest horší ako ľadová sprcha. Zlomyseľne mu bol dopriaty letmý pohľad na spiacu Hermionu a potom... Vytriezvenie z mámivého záblesku nádeje na konečnú slobodu, bolo príliš kruté, aby ho dokázal uniesť.

Biele steny mu príliš odpovedí neposkytovali. Frustrovane kopol do toho niečoho, čo sa tvárilo ako stena. Vložil do úderu silu, ktorej bol schopný i s neistou pôdou pod nohami.

Akoby kopol do pružnej gumy. Reakcia bielej hmoty ho odrazila na náprotivnú stenu a nebyť rovnako mäkká ako všetko ostatné, poriadne by si narazil zadok. Takto utrpelo iba jeho ego. Zas!

Ideálna klietka pre blázna, akým nepochybne bol!

Čas mu výsmešne tiekol pomedzi prsty a on ho nedokázal odhadnúť. V jednu chvíľu sa mu zdalo, že to bolo iba pred okamihom, ako zvieral Hermionu v náruči, no vo chvíli ďalšej, boli jeho spomienky vyšednuté a sotva si vedel vybaviť niečo konkrétne.

Zbláznil sa už, alebo je to iba malá ochutnávka nadchádzajúceho?

Bude mu umožnené stretávať sa s Hermionou?

Nebolo by lepšie, viac ju nevidieť? Ona zabudne, možno si bude časom myslieť, že sa jej iba prisnil. A on sám si bude musieť zvyknúť, že život, tam niekde mimo, ide ďalej aj bez neho.

 

Nepotrebný!

Neužitočný!

Zbytočný!

 

Znelo mu hlavou dookola, ako hlasné kvapky vody, dopadajúce v mučivo rovnomernom rytme na plechovú parapetu.

 

Nepotrebný!

Neužitočný!

Zbytočný!

 

Zákerný verklík mlel svoju pesničku.

 

Hermiona  zabudne!  

 

Pridalo sa škodoradostné vyhlásenie a Sirius pocítil v hrudi obrovskú bolesť, ktorá nemala nič spoločné s fyzickou bolesťou.

Klesol na kolená a želal si umrieť naozaj.

 

ooOoo

 

 

 

Pootvoreným oknom vletela do miestnosti malá sovička. Na nôžke niesla rolku pergamenu, opatrenú zdobenou pečaťou a tvárila sa náležite sebaisto, že sa s poštou vrátila tak skoro.

No jej majiteľka si pokojne spala, nepohodlne skrútená na pohovke, zaliata smotanovo žltým svetlom z vitrážovej lampy.

Sovička krátko zahúkala a vzápätí pyšne otrčila nožičku prebúdzajúcej sa Hermione.

 

 

Sova bola späť! Navyše s odpoveďou!

Po únave či spánku, razom nebolo ani pamiatky. Hermiona sviežo vyskočila z pohovky, no kdesi vo vnútri ju bodol osteň pochybností.

„Nemáš čo stratiť, Hermiona!“ prehovorila sama k sebe nahlas a vzala od sovičky pergamen.

Srdce jej v hrudi bilo obavami. Rozlomila zelenkavú malfoyovskú pečať a na stolíku pred sebou rozvinula odpoveď.


 

 

 

Ctená slečna Grangerová,

Píšete o skutočnostiach, týkajúcich sa domu Blackov.

Žiaľ, Vaše oznámenie postráda konkrétny údaj

Ak ste si istá, že sú Vaše informácie hodné vypočutia,

zastavte sa zajtra o piatej.

                                     N.Black-Malfoy 

 

 

 


 

Hermionine oči sa rozžiarili zábleskom nádeje. Ale zároveň ju premkli obavy. Narcissa sa zmenila, ale nakoľko jej zmena bola iba divadlom pre okolitý svet? Pokiaľ siahalo skutočné presvedčenie?

Už zajtra sa bude mať možnosť presvedčiť na vlastnej koži o svetonázore Narcissy Malfoy. A mala z toho husiu kožu.

 

ooOoo

 

Hoci bol Mafoy Manor honosné a luxusné sídlo, Hermiona si ho v hlave uchovala ako pochmúrnu stavbu. Ale vtedy vo svojich útrobách ukrýval stvorenie, pre ktoré bola pochmúrnosť a beznádej charakterizujúcim synonymom.

Dnes už Voldemort nekazil svojou ohavnou prítomnosťou atmosféru rozľahlej budovy, no závan minulosti, akoby navždy uľpel na múroch, ktoré začínali zúfalo volať po renovácii.

Hermionu nepríjemne mrazilo za krkom. Premiestnila sa iba na hranicu pozemku Malfoy Manor, videlo sa jej netaktné, vhupnúť pred Narcissu a narušiť jej súkromie, hoci ju pozvala.

Váhavo kráčala chodníkom, vysypaným bielym štrkom a pri pohľade na približujúci sa dom, jej škripot kamienkov pod podrážkami vlastných topánok, znel desivo.

Pár hlbokých nádychov a naťahovala ruku po masívnom mosadznom klopadle v tvare dračej hlavy. Dvere sa otvorili skôr, ako sa ho vôbec stačila dotknúť. Za nimi stála staručká škriatka, oblečená v háčkovanom ohrievadle na kanvicu a tvárila sa hrdo, akoby bola paňou domu.

„Moja pani vás už očakáva,“ prehodila takmer vyčítavo a ustúpila pred Hermionou, „tadiaľ,“ pohodila hrčovitou rúčkou smerom k točitému schodišťu a nechala ju napospas vlastnej invencii.

Škriatka zmizla a Hermiona vykročila po širokých schodniciach. Ako zvonku, i zvnútra dom niesol známky opotrebenia, možno až zanedbania. Ťažké brokátové závesy bezmocne viseli z kovaných tyčí ako handry a hodvábne tapety pôsobili krehko, ako lístie ošľahnuté mrazom. Kryštálový luster, kedysi nepochybne dominanta vstupnej haly, ani nepripomínal niečo, čo by sa malo trblietať a blyšťať pri najmenšom dopade svetla.

Hermiona priam vnímala clivotu, ktorou bol dom nasiaknutý. Vystúpala na prvé poschodie, opatrne našľapujúc na zašlé drevo a rozhliadla sa.

Len jedny dvere boli pootvorené, usúdila, že práve cez ne sa dostane k panej domu.

„Len smelo,“ doľahol k nej kultivovaný hlas, ledva položila nohu na prah. V izbe vládlo prítmie, no keď si oči navykli na skúpe osvetlenie plameňmi z krbu, prekvapil ju útulne zariadený salónik. Písací stolík a nízka knihovnička pri stene oproti krbu, uprostred stolík a dve pohovky s dominantným kreslom, v ktorom sedela Narcissa.

Nevstala, ani keď Hermiona vošla dnu, len jej pokynula rukou, aby sa posadila na jednu z pohoviek.

„Dobrý podvečer,“  pozbierala odvahu, aby jej hlas znel vyrovnane a zahľadela sa panej Manoru do očí. Nemohla by tvrdiť, že Narcissa zostarla. Vypadala, v rozpore s domom, pestovane a upravene, ale mohlo to byť iba hrou milosrdného svetla plameňov. Každopádne, Narcissa sedela vzpriamene a v očiach mala stále iskru noblesy, ktorou bola povestná.

„Vskutku,“ kývla hlavou pani Manoru a doložila, „dobrý podvečer.“

Hermiona zneistela. Odrazu jej dôvod návštevy prišiel absurdný, čím iste aj bol, pre niekoho, kto nevedel viac. Ako však, 'to viac' podať Narcisse?

„Bývate teda,“ prerušila jej úvahy pani domu, „v sídle na Grimmauldovom námestí.“

„Áno,“ prikývla Hermiona, „Harry bol tak láskavý...“

„Nezmysel!“ vyslovila ostro Narcissa a tým definitívne prerušila formálny tón doterajšej konverzácie, „Pobyt v tej pochmúrnej barabizni, je príliš vzdialený akejkoľvek láskavosti!“

Hermiona vyjavene otvorila oči.

„Prerobila som ho,“ nesmelo pípla zaskočená dievčina.

Narcissa nonšalantne naklonila hlavu nabok. Zatvárila sa nechápavo.

„Zbúrali ste ho a postavili nanovo?“

„To nie...“ nerozumela Hermiona.

„Potom ste len zbytočne vyhodili peniaze,“ zhrnula Narcissa, neochotná ustúpiť.

„Rendy Fanvin odviedol dobrú prácu,“ pokúsila sa brániť priateľa.

„Rendy?“ Narcissa vypadala že zvažuje hodnotu dizajnéra, „Iba ak tak, ale nebrala by som výsledok ako trvalý stav.“

„Cítim sa v dome dobre,“ namietla Hermiona.

„S prizrakom tety Wallburgy? Nemožné! Nikdy som sa v jej prítomnosti necítila dobre, nerozumiem, ako jej syn dokázal tak dlho znášať jej náladovosť a panovačnosť!“ ostro vyhlásila Narcissa.

Hermiona sa neprestávala čudovať. Narcissa  sa správala celkom inak, ako si ju pamätala. Ak tých pár letmých stretnutí mohlo dať obraz o jej povahe. Ale spomenula Siriusa a tam zacítila príležitosť nadviazať na vypovedané.

„Dlho? Veď Sirius odišiel z domu ako šestnásť ročný.“

„Sirius?“ s nepochopením zopakovala Narcissa, „Hovorím o Regulovi. Sirius...“ zopakovala meno, akoby nevedela kam ho zaradiť.

„Sirius Black, Harryho krstný,“ prízvukovala Hermiona s údivom.

„Ach samozrejme, Sirius!“ Narcisse sa tvár rozžiarila poznaním, „Ako to, že som naň takmer zabudla? Bol to predsa môj bratanec!“

„Netušim,“ Hermiona sa rozhodla slovo 'divné' odsunúť bokom. Dnes si udivujúci prívlastok zaslúžilo toľko udalostí a vnemov, že sa zlievali do kompaktného celku divného dňa.

Narcissa zmĺkla. Viditeľne spracúvala fakt, že sa jej z mysle vyparila spomienka na príbuzného. Po chvíli si nezmyselne upravila prameň vlasov v dokonalom účese a vzhliadla k ticho čakajúcej Hermione.

„Slečna Grangerová,“ riekla, akoby sa nič nestalo, „nechceli ste mi niečo povedať?“

„Nuž...“ Hermione sa zadrhol hlas v hrdle. Bezradne sa nadýchla a nápad, navštíviť Narcissu Malfoy, sa jej už nezdal taký ohromný.

„Čokoľvek to bolo,“ povedala prekvapivo jemným hlasom Narcissa, „muselo to stáť za vaše odhodlanie, vkročiť na Malfoyovské pozemky. Odložte ostych bokom a hovorte. Napriek rečiam - nehryziem.“

Hlboký nádych a Hermiona sa rozhodla staviť nádej na jednu kartu.

„Nechcem aby ste o mne zmýšľali ako o duševne chorej, ale mám dôvod veriť, že váš bratranec, Sirius Black, v Oblúku smrti nezomrel.“

Narcissa podvihla obočie a pohľadom sa vpila do Hermioninej tváre.

„Žije?“ položila jednoduchú otázku.

„Nie v pravom zmysle slova,“ odpoveď na ňu, už taká jednoduchá nebola.

„Vysvetlite mi to,“ požiadala Narcissa a Hermiona márne pátrala v jej tóne hlasu, či gestách, či verí jej rozprávaniu, alebo sa iba nudí a bizarnou debatou si kráti dlhé popoludnie.

„Neviem popísať okolnosti, ale v jednu chvíľu je čosi ako duch, chvíľu je hmotný,“ pri slove hmotný sa mierne začervenala a dúfala, že Narcissu nenapadne nakuknúť jej do hlavy. Asi by bola v šoku, „objavuje sa a stráca, hovoril, že celú dobu pobýva na podivnom mieste, kde neplynie čas.“

„Zaujímavé,“ zdalo sa, že v Narcisse vzbudila minimálne zvedavosť, „aj teraz ho vidíte?“

„Nie, je spätý iba s domom.“

„Aha,“ zamyslela sa Narcissa, nespustiac z Hermiony zrak, „a čo chcete odo mňa?“

„Myslela som,“ zneistela Hermiona, „Bellatrix bola vaša sestra, poznali ste ju, tak možno...“

„Vy si zo mňa neuťahujete, vy to myslíte vážne!“ zarazila sa Narcissa.

„Samozrejme,“ ohradila sa Hermiona.

„Ostatne, čo by ste z toho mali...“ zamumlala si pre seba pani domu, „Prečo to robíte?“

„Chcem sa pokúsiť zlomiť kliatbu, ktorá ho púta,“ vysypala jedným dychom.

„Ušľachtilé, ale ja vás zrejme sklamem,“ Narcissa spustila ramená, „moja sestra bola záhadou i sama pre seba a jej kliatby boli zmäteným odrazom bigotne veriacej duše. Fanaticky ctila Temného pána a k jeho spokojnosti by odpravila kohokoľvek, akokoľvek.“

Hermiona cítila, ako ju opúšťa nádej. Upäla sa k svetielku sesterskej dôvernosti a ono vlastne žiadne nebolo. Postavila sa a chcela čím skôr odísť, kým ju nepremôžu slzy.

„Prepáčte, ďakujem za váš čas,“ drmolila a prešla k dverám.

 

„Počkajte!“ zastavil ju Narcissin rozhodný hlas. Otočila sa.

„Vedeli ste, slečna Grangerová, že váš priateľ, Harry Potter, je mojím druhostupňovým bratancom?“

„Nie,“ vydýchla Hermiona a znela takmer zdesene.

„Nikdy ste si poriadne nepozreli gobelín, s menami členov rodiny Blackov?“ Narcissino obočie sa nesúhlasne pokrčilo.

„Mnoho mien bolo vypálených,“ šepla Hermiona.

„No áno, pravda! Tetuška Wallburga poklesky neodpúšťala,“ kývla Narcissa, „nechcete sa zas posadiť, slečna Grangerová?“ Pokynula jej rukou.

No Hermiona stála vo dverách. Divný deň naberal čoraz podivnejšie odtiene.

„Len sa posaďte,“ nariadila Narcissa, „možno vám predsa len dokážem pomôcť.“

„Nechcem vás oberať o čas...“ vyslovila sklesnuto Hermiona. V duchu si nadávala za hlúpy nápad.

„Tak sa už posaďte,“ nariadila Narcissa, „jedno riešenie by som mala. Je čas na sesterský rozhovor!“ doložila záhadne a Hermione prebehla chrbtom husia koža.

„Thibea!“ zvolala Narcissa do priestoru a kým Hermiona mrkla okom, tiché lupnutie sprevádzalo primiestnenie známej škriatky v háčkovanom ohrievadle na čajovú kanvicu.

Stvorenie zastalo pred paňou domu a zbožne vyvalilo okále.

„Thibea, pamätáš si Bellu?“ spýtala sa Narcissa.

Škriatkina zbožná úcta v mihu zhasla.

„Pani nemôže nútiť Thibeu slúžiť pani Belle, pani Bella je mŕtva,“ škriatka sa vyľakane obzerala okolo seba, „Thibea je zlá, Thibea odvráva a za to si pôjde posedieť do studenej pivnice...“

„Nikam nepôjdeš!“ zarazila je Narcissa skôr, než by skutočne zmizla, „Ani slúžiť Belle nepôjdeš. Chcem aby si prehľadala veci pána domu a našla mi niečo, čo patrilo mojej sestre Bellatrix.“

„Veci pána domu...“ škriatke viditeľne odľahlo, no predsa sa trochu ošívala. Hodila očkom na mlčiacu Hermionu a zas na svoju pani.

„Áno, Thibea,“ prízvukovala Narcissa, „počula si celkom dobre. Všetci ste si mysleli, že som celkom hlúpa a o aférke svojho manžela a drahej sestry som nevedela! Choď už a dones niečo, čo neurazí môj cit pre slušnosť!“

Škriatka zmizla, ledva čo Narcissa dopovedala posledné písmeno rozkazu.

„Nedivte sa, slečna Grangerová,“ oslovila zarazenú Hermionu, „aristokrati nikdy nemali patent na vernosť:“

„To asi nemá nik,“ povzdychla Hermiona a v duchu poslala pár myšlienok na adresu Rona.

„Pravda,“ prisvedčila Narcissa. Spod privretých oči sa zadívala na Hermionu, no nepýtala sa na nič.

„Smiem vedieť, čo chcete robiť?“  trochu skepticky vyslovila Hermiona, ale v kútiku duše znovu pocítila nádej.

„Nepredbiehajte, slečna Grangerová,“ Narcissine ústa sa zvlnili v záhadnom úsmeve, „počkáme na návrat Thibey. Ale ako ju poznám, nebude to trvať dlho. Dáte si zatiaľ ibištekový čaj?“

Pani Malfoy Manoru nečakala na Hermionin súhlas, natiahla sa po krehko vypadajúcom čajníku a naliala do šálok pariacu sa tekutinu. Sotva sa končekmi prstov dotkla uška konvičky s mliekom, Thibea bola späť. V kostnatej rúčke žmolila kus tmavej látky a štítivo naň zazerala.

„Thibea našla, čo pani potrebuje,“ s tichým šomraním podávala vec Narcisse, zbavujúc sa bremena predmetu patriaceho neobľúbenej osobe.

„Dobre, Thibea, polož to na stolík a môžeš ísť,“ nariadila Narcissa. Sotva natiahla hlavu, aby sa pozrela, čo to vlastne škriatka našla.

„Načo to všetko?“ odvážila sa opýtať Hermiona.

„Ako som povedala, slečna Grangerová,“ Narcissa hrdo vysunula bradu a nepatrne, len koľko sa sluší na dámu v jej postavení, ohrnula hornú peru, „je čas, na sesterský rozhovor!“


02.05.2012 00:32:04
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one