Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
„Ronald Weasley! Ak si sa zbabelo schoval niekde v dome, okamžite vylez!“ hlas Molly Weasleyovej sa niesol Brlohom a prenikal až do posledných zabudnutých komôrok na odkladanie haraburdia. Melódia hlasu zosilnená Sonorom, rozochvievala prach na prapodivných lustroch a v malých chuchvalcoch ho strhávala na hojdavý pád na podlahu.
„Občas treba urobiť poriadok radikálne,“ zamumlala si Molly už len pre seba a sfúkla z nosa vločku prachu.
Druhá vločka prachu jej sadla na líce a premiešala sa so slzami, ktoré ešte stále tiekli z očí matky, ktorá sa bála o svoje dieťa.
Molly bola po nečakane prebdenej noci unavená, ale nával rôznych pocitov jej nedovolil uložiť sa na lôžko a dospať zameškané.
Sadla si preto na kuchynskú stoličku, privolala si bafajúcu kanvicu a hojne si naliala horúcej kávy.
Žmurkala na rodinné hodiny a uistila sa, že členovia o ktorých prítomnosť stála, sú ešte stále pod strechou Brlohu.
V dome bolo ticho, preto si ešte raz zosilnila hlas kúzlom a zopakovala výzvu, adresovanú Ronovi.
Chvíľu sa nedialo vôbec nič, ale jej ucho, rokmi naučené identifikovať každé zavŕzganie domu, rozoznalo, že sa otvárajú viaceré dvere.
Uchlipla si maličký dúšok kávy, utrela vlhké líca do vreckovky a čakala.

-------------------


 

Charlie vpletal prsty do kučeravých vlasov Hermiony. Zas a znova jej kradol bozky a tuho objímal, akoby sa bál, že mu zmizne.
Hlas matky, ktorý sa rozlial celým domom ako prílivová vlna, definitívne ukončil príjemné chvíľky.

„Čo sa deje?“ pokrčila čelo Hermiona.
Obaja ako na povel vyskočili z postele. Čaro okamihu uplynulo, ale obaja zreteľne cítili, že niečo oveľa väčšie sa iba začína.
Hermiona si s rozvahou urovnávala pokrčené oblečenie, v ktorom spala. Rozhodla sa, že nemá zmysel hľadať iné. Nohavice vyžehlila kúzlom a bola pripravená zísť do kuchyne.
„Ktovie,“ neurčito rozhodil ruky Charlie a siahol na hromadu vedľa svojho cestovného vaku, po čistom tričku. Pred očami sa mu vybavil obraz chodby, ktorý videl v noci. Niečo sa stalo a pravdepodobne o pár minút zistia čo.
„Mia,“ Charlie položil ruku na plece Hermiony a zastavil ju tesne predtým, ako otvorila dvere izby, „toto celé je nanajvýš prapodivná situácia. Myslíš, že sme pripravení postaviť ostatných pred hotovú vec?“
Hermiona sa natiahla na špičky a vtlačila bozk Charliemu na nos.
„Máš pravdu, prapodivná situácia,“ pritakala a zvážnela, „ak dovolíš, najskôr sa porozprávam s Ronom.“
„Dobrý nápad!“ kývol hlavou Charlie, „ale narovinu ti hovorím, nechcem tajiť že si sa u mňa schovala,“ povedal rozhodne a v duchu si dodal, že sa bude snažiť byť tomu rozhovoru nablízku. Pre istotu.
„V poriadku, ani ja to nechcem tajiť,“ vydýchla Hermiona, usmiala sa a vykročila.

-------

Molly zdvihla ospalé oči od hrnčeka s kávou. Prísne sledovala šuchtavý príchod svojho najmladšieho syna. Bol viditeľne nesvoj, ale ona mu nič neplánovala uľahčovať. Kývla mu bradou, aby sa posadil a poslala mu kanvicu s kávou. Obslúžiť sa už musel sám.
Keď sa ozvali ďalšie kroky, Ron vyskočil zo stoličky ako uštipnutý. Jeho práve naliaty hrnček s kávou sa prevrátil, káva sa rozprskla a nebyť pohotového zásahu Molly, Ron by skončil popálený a hrnček rozbitý.
Ako výčitka pred ním levitoval poloprázdny a bránil mu rozbehnúť sa smerom k Hermione, vchádzajúcej do dverí kuchyne.

„Ron! Okamžite si sadni späť!“ zvolala Molly ostro a prútikom likvidovala následky nehody.

„Hermiona! Kde si bola?“ zároveň s matkou, vykríkol i Ron. Zhlboka sa nadychoval a chcel niečo povedať, ale v tom momente vošiel do dverí aj Charlie.
„Charlie!“ Ron sa posadil a trochu skrotol, „nevedel som, že si doma.“
„Zato ja o tvojej prítomnosti viem viac, ako by som chcel, braček,“ preniesol Charlie, ale v jeho tvári nebola ani známka šibalstva, ktoré by Ron normálne očakával.

Hermiona pozerela striedavo na oboch. Narážke nerozumela.

„Ehm..“ Ron siahol do vzduchu po hrnčeku s kávou, položil ho pred seba a študoval jeho obsah. On Charlieho narážke rozumel až pridobre. V noci sa mnohé zomlelo prirýchlo. Nespal potom vo svojej izbe. Bol zmätený, že nedokázal nájsť Hermionu, bol zmätený sám zo seba a z toho, čo vykonal.
Keď večer vybehol na poschodie domu, snažil sa nájsť Hermionu. Musela mu predsa vysvetliť, čo je zlé na jeho skvelom pláne, ktorý vymyslel pre nich a ich budúcnosť. Natrápil sa pri projektovaní perfektného domu, pri hľadaní pozemku blízko rodného Brlohu. Do bodky premyslel zariadenie domu. Kuchyňu chcel zariadiť presne podľa kuchyne svojej matky, aby mala Hermiona podmienky na varenie a starostlivosť o deti.


Na poschodí ju ale nenašiel. V jeho izbe nebola a nenašiel tam ani jej tašku. Pochytila ho zlosť. Otváral dvere za dverami, no niektoré boli zrejme začarované zámkom, nešli otvoriť.
Vtedy zakopol o ten hlúpy stolík. Natiahol sa na dlážke, poriadne si udrel lakeť a jeho zlosť nabrala na rýchlosti. Stolík si ako prvý odniesol jeho hnev. Po ňom druhý stolík, tuším aj obraz a potom si už presne nespomínal, na čo všetko namieril prútik a rozbil to.
Zastavil sa až na niečí krik.
Zmrzol v pohybe a ako v sne videl svoju matku, ako podopiera plačúcu Ginny. Ginny sa držala za vypuklé brucho a nevypadala dobre.
Natiahol ruku. Chcel pomôcť, chcel zistiť, čo sa stalo, ale matka na neho zlostne skríkla a odzbrojila ho. Jeho prútik si zastrčila do vrecka šiat a bez slova vysvetlenia s Ginny odišli.
Bez prútika nemohol opraviť stolík. Zlostne doň kopol nohou a buchol päsťou do steny. Prvá zlosť ho prešla, ale prišla nová. Niečo sa stalo a on netušil čo. Zamieril na prízemie domu a vošiel do miniatúrnej komory vedľa vchodových dverí. Do svojej izby sa vrátiť nechcel a v tejto komore bolo odložené skladacie lehátko pre prípad, že by návštev v Brlohu bolo viac, ako postelí.
Teraz sedel pri stole v kuchyni, v dlaniach zvieral hrnček so studenou kávou a uvažoval, že by mal niečo povedať matke na ten nočný zážitok.
Že o ňom vedel i Charlie, bolo nepríjemné. Zdvihol oči a pozrel na Hermionu. Vypadala ako vždy. Ona i Charlie si sadli za stôl a Hermiona obom nalievala kávu.
Nesadla si k nemu, to nebolo dobré, ani mu nič nepovedala, ako vošla. Akoby sa schovávala za Charliem.
Ron doširoka otvoril oči poznaním.
„Hermiona!“ vykríkol a zas vyskočil zo stoličky. Tentoraz bez prevráteného hrnčeka. „Tam si sa schovávala! U môjho brata! Ty si ju schoval!“ skočil pohľadom na staršieho Weasleyho.
„Ron,“ Hermiona sa nadýchla a zhľadúvala slová, ktoré by si Ron zaslúžil, len nepočítala s prítomnosťou Molly.

„Tak dosť!“ prerušila trápnu situáciu Molly. Mala jasné tušenie, že uplynulú noc sa toho stalo viac, ako jej mozog dokáže v tento moment pobrať.
Včera večer sa všetko zdalo v poriadku. Vedela o prekvapení pre Hermionu, ktoré chystal Ron. No zrejme niečo nevyšlo. Ba priam sa pokazilo. Vždy si bola istá, že Hermiona ostane v rodine a podporovala Ronovo rozhodnutie. Ale videla aj veci, ktoré oni sami možno nevideli. Čoraz častejšie sa stávalo, že Ron prišiel domov bez Hermiony, či naopak. Dúfala, že koncom jej štúdia budú mať na seba viac času, ale bol to i Ron, ktorý venoval hromady času tréningom a turnajom. Veru… niečo sa veľmi pokazilo.
No a potom… Ešte šťastie, že v ten večer si ľahla spať do izby k Ginny.
„Ronald Weasley!“ oslovila Molly svojho syna dôrazne a každému bolo jasné, že po dôraznom vyslovení mena svojho potomka nebude nasledovať pochvala, „vieš čo si svojim nezmyselným správaním spôsobil svojej sestre?“
„Ginny?“ spamätal sa Ron a poobzeral sa, „kde je vlastne? Kam ste v noci šli?“

„Ginny nie je doma? Stalo sa niečo? Ešte mala predsa čas do pôrodu,“ pípla Hermiona. Charlie zbledol, ale mlčal.

„Nie, Ginny nie je doma,“ predniesla Molly meravo, pričom nespustila zrak zo svojho najmladšieho syna, „tvoje vyčíňanie, Ron, spôsobilo, že sa Ginny ukrutne zľakla, keď niečo narazilo do dverí jej izby a zhodilo stolík. Našťastie som bola v túto noc pri nej.“
Molly si uchlipla kávy, pretože jej vyschlo v krku. Utrela si novú slzu a pokračovala.
„Ginny je v nemocnici, pretože sa jej začal pôrod. Liečitelia robia čo môžu a mňa poslali domov.“

V kuchyni zostalo ticho. Len Molly smrkala do vreckovky a prstami pred sebou posúvala prázdny hrnček.

Hermiona sotva dýchala. Svoje rozhodnutie nezmenila, ani neľutovala. Sama v sebe si kládla otázku za otázkou a odpovede boli bez váhania vždy rovnaké. Spoločný život s Ronom neprichádzal do úvahy. Na to boli ich predstavy budúcnosti príliš pevné a príliš rozdielne.
Zbierala v sebe odvahu. Povie to teraz, pred všetkými. Nadýchla sa.
„Ron…“ začala, ale dokončiť vetu jej v tomto okamihu súdené nebolo.

Kuchyňou sa mihol striebristý tieň lastovičky a zakrúžila okolo Molly.
Molly sa okamžite narovnala a v tvári sa jej objavil napätý výraz.
Lastovička trochu spomalila, zanechávajúc za sebou priehľadné stužky striebornej hmly. Sotva počuteľne odovzdala správu, akoby zacinkali drobné zvončeky.
„Pani Weasleyová, vašej dcére sa práve narodil syn – James Potter. Obaja sú v poriadku, poobede ich môžete prísť navštíviť.“
Patronus sa rozplynul a Molly sa pustila do usedavého plaču. Tentoraz ale od preveľkej úľavy a šťastia.

14.08.2021 23:51:55
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one