Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Chavy, ešte raz Ti prajem všetko najlepšie k narodeninám.

Slová, ktoré sa chystám písať, už začínajú klišéovatieť, ale naozaj som vďačná internetu a HP/FF fanatikom/čkám, za to, že sme sa mohli stretnúť. Môj život sa obohatil o pár osôbok, ktoré by som nevymenila za žiadnu célevritu.

(možnú výmenu za Alana, prípadne Jasona ešte zvážim, ale to iste uznáte, je silné pokušenie)
Darček som sa rozhodla poňať vo veľkom štýle a darujem Ti rovno celú poviedku. Lenže, ako to už u mňa býva zvykom, k ústrednému páru sa prepracujeme pekne postupne.
Chavy, keď si budeš zapínať bezpečnostné pásy, aby si mi nevypadla, (som osoba pomrvená) všimni si mäkučký vankúšik. To aby sa Ti dobre sedelo a ešte veeeeeľmi dlho

Mám Ťa rada



„Načisto sa zbláznili!" zvolala Hermiona podráždene a keby práve nesedela na terase kaviarne 'Cukrový poprašok' v Šikmej uličke, rozhodne by pridala i pár šťavnatých prívlastkov.

Tresla novinami, ktorých obsah ju takto za rána rozladil, sklenený povrch stolíka hlasno zaprotestoval a tým definitívne získala Harryho pozornosť. Sedel oproti Hermione, pchal do seba sladkú žemľu s dulovým lekvárom a kým ho nevyrušila nepríjemným zvukom, nejavil záujem o okolitý svet, s výnimkou jedla.

„Hfo?" spýtal sa opatrne, aby priateľku ešte viac nerozčúlil padajúcimi omrvinkami z úst.

„Kto?" zopakovala nechápavo Hermiona, akoby jej mal Harry informácie čítať z očí, „Ministerstvo, predsa!" zadeklamovala dôrazne.

„Aha..." Harry pokojne siahol po ďalšej žemli.

„Harry!" skríkla Hermiona pohoršene, v mihu blesku skrútila zmieňované noviny do rolky a plesla Harrymu cez ruku, ako neposlušnému šteňaťu, „Nechceš vedieť, čo zas spískali?"

„Zas?" opáčil opatrne, majúc v dohľade útočnú rolku novín, „Dobré vedieť, že niektoré veci sa nemenia," utrúsil ledabolo a výdatne si odhryzol zo žemle.

Hermiona onemela. Otvorila ústa, no nevydala ani hlásku. Vsunula si noviny do vrecka habitu, hodila na stôl pár siklov za raňajky a zdrapila Harryho za ruku.

Kým Harry čokoľvek namietol, a že s plnými ústami to ide obtiažne, premiestnila ich do domu na Grimmauldovom námestí, kde už nejaké dva roky spolu bývali. Ako spolubývajúci.

Po absolútnom debakli, ktorým by sa dalo nazvať ich spoločné, prvé a posledné zároveň, rande, usúdili, že partneri z nich nebudú nikdy, nakoľko toho vedeli o sebe príliš.

Príliš, aby mohli zachovať romantickú atmosféru zbližovania.

 

„To ty si sa zbláznila!" vyrazil zo seba šokovaný Harry, ledva čo rovnými nohami dopadol na vlastný koberec vo vstupnej chodbe.

„Som zvedavá," Hermiona ignorujúc jeho protesty, kráčala rovno do haly a rozložila noviny na stôl, „či budeš nadávať aj po tom, čo si prečítaš tento článok!" Zamračila sa mladá čarodejnica a trikrát dôrazne ďubla prstom do novín.

„Čítať noviny pri raňajkách, nie je dobré na trávenie," otrávene šomral Harry, no vybral sa do haly, „a ani na nervy," fľochol na Hermionu a s povzdychom zastal nad príčinou celého raňajšieho rozruchu.

Zahryzol si do žemle, ktorú sa mu podarilo pri Hermioninom únose od stola udržať v ruke a dal sa s mumlaním čítať článok v novinách.

S každým riadkom bledol v tvári a prežúval pomalšie a pomalšie. Napokon ťažko prehltol a posledný kúsok žemle položil vedľa novín.

„No do kelu!" vytlačil zo seba a obrátil hlavu k Hermione.

„Ja som ti to hovorila!" prikývla. „Ako som len mohla prešvihnúť oznamy?" mumlala si popod nos vyčítavo. „Ale to som celá ja, len štúdium a skúšky a zas štúdium..." hundrala sama na seba Hermiona a Harry sa len nemohúco prizeral na kamarátku. Bol zvyknutý, že zvyčajne prinášala riešenia a nie paniku.

„Čo budeme robiť?" hlas mu zaznel ako zaškripnutý medzi zúbky kovového zipsu.

„Budeme sa modliť k Merlinovi," riekla s vážnou tvárou Hermiona.

„Ja sa pýtam vážne," Harryho tón naberal na zúfalstve.

„Máš pravdu, Harry," uznala Hermiona, „radšej k Aresovi. Mohol by zariadiť, aby sa cez ministerstvo prehnala povodeň, alebo rovno oheň a všetky dekréty by ľahli popolom!"

„Hermiona!" zdesil sa Harry, „Strachom ti preskočilo?"

„Pravdepodobne," prikývla a na okamih sa zamyslela, „ale možno naozaj nie je čas na hrdinské riešenia a ja sa tu rozčuľujem celkom zbytočne."

„Fakt ti preskočilo!" Harry váhavo zdvihol ruku a pokúšal sa ju priložiť priateľke na čelo. Výhražne zavrčala a ruku rázne odstrčila.

„Celkom preskočilo!" potvrdil Harry viac menej pre seba a pre istotu si zachovával odstup.

Dievčina prižmúrila oči a a potom sa krivo usmiala.

„Šialenstvo!" vykríkla, „Skvelý nápad! To by mohlo postačiť, ako oslobodzujúca okolnosť. Ale muselo by mi preskočiť naozaj a natrvalo," dodala sklamane.

„Hermiona, nespoznávam ťa," mladík zvesil plecia, „tá Hermiona, ktorú som poznal, by obrátila hore nohami každý kameň, kým by nenašla riešenie. A ja si teda nechcem vziať za manželku nejakú pridelenú zúfalkyňu, ktorej sa minuli šance na vzťahy!"

„Harry," oslovila ho Hermiona potichu, „obaja presne pasujeme do tvojej charakteristiky!"

„Éhm..." zašomral Harry a hodil rukou.

„Ministerstvo už dlho plánovalo tento krok, len som nemyslela, že od slov k skutku prejde tak rýchlo." Hermiona znela nezvyčajne rezignovane, „Majú obavy pred vymieraním čarodejníkov. Nepáči sa mi to rovnako ako tebe, ale Predurčené zväzky sú  tradičným spôsobom na obnovenie rovnováhy. Je to mágia, ktoré zviaže dva rody. Sú ešte z čias prvých čarodejníkov. Čiže, chcem vidieť toho, kto by ju prelomil!"

„Do frasa, Hermiona! Toto som chcel počuť len v prípade, že sa rozhodnem pre samovraždu!" zanariekal Harry.

„Nekrič oheň, keď ešte len chystajú zápalky," pokrčila plecia Hermiona, „možno budeš patriť medzi rody, ktoré dostanú právo výberu."

„Dá sa aj vyberať?" ožil nádejou Harry.

„Pokiaľ si čítal ten článok?" Hermionine obočie zmizlo pod vlasmi.

„Asi do polovice, prečo?"

„V tom prípade si okamžite očisti ruky  a ústa od lekváru, lebo..." Hermiona sa otočila k stojacim hodinám, „za tri minúty to všetkých zainteresovaných prenesie do budovy ministerstva."

„Čo?" Harry pôsobil dojmom stroskotanca, ktorý práve zistil, že ostrov je obývaný kanibalmi.

„Jednu," skrátila limit Hermiona a zhlboka sa nadýchla. Bola nahnevaná, cítila strach, ale zároveň vedela, že žiadna z tých emócií jej nepomôže.

Chcela ešte povedať teraz, ale nebolo kedy. Obaja sa ocitli v obrovskej miestnosti ministerstva, plnej podobne zmätených a rozhorčených kandidátov na manželstvo.

  

 

Hermiona pozerala na väčšinou známe tváre a videla v nich rovnaké zdesenie, aké cítila sama. Jej prvotné vzplanutie pohasínalo, ako zle živený oheň. Nebolo čo dodať. Rezignovala. Mohla iba čakať a vzývať hoci Aresa, Thora, čo samotného Odina, aby ten niekto, predurčený pre ňu, mal IQ aspoň sto. Stodvadsať ideálne. 

 

„Harry, Hermiona!" zjavila sa pri nich Ginny a vrhla sa vzlykajúc do Hermioninej náruče, „Čo budeme robiť?"

„Ginn," chlácholila ju priateľka a ponad záplavu ryšavých vlasov pozerala do tváre bledého Harryho, „nejako to už len dopadne," vyslovila úplne nezmyselne.

„Ron má neskutočné šťastie," zašomral Harry. Narážal na fakt, že jeho najlepší priateľ zo školských lavíc sa ani nie pred mesiacom oženil s Lavender.

„Počujte, vy dvaja," prižmúrila oči Hermiona a zvesila zo seba uplakanú Ginny. Prelietala očami z Harryho na kamarátku a skúmavo pri tom vraštila obočie, „chodili ste predsa spolu, ešte v škole," nechala vetu visieť medzi nimi.

„Chvíľku," pripustil Harry a Ginny sa začervenala.

„A prečo ste spolu neostali," neprestávala si ich merať hodnotiacim pohľadom.

„No akosi..." liezlo sťažka z Harryho.

„Lebo Ron je somár!" vyprskla Ginny, „Myslel si, že by som mala umrieť ako stará panna!"

Harry vytresol oči. Jasné vyhlásenie, navyše v prítomnosti viac ako jednej osoby, mu pôsobilo značné rozpaky.

„Ach tak," kývla chápavo hlavou Hermiona. Zrazu prudko švacla Harryho do pleca.

„Áu!" ohradil sa Harry, „Načisto si potratila rozum?"

„Kdeže!" rázne potriasla kaderami Hermiona, „Práve som ho našla a myslím, že mi budeš vďačný."

V sále to zašumelo, otvorili sa bočné dvere a dovnútra vkráčal samotný minister mágie, Egidius Bungler, sprevádzaný svojou prastarou asistentkou, pôsobiacou dojmom ožitej múmie faraóna a radou tajomníkov. Cupkali okolo neho a hučali ako roj komárov . Minister uprostred, blahosklonne načúval ich pripomienkam a mával rukou, sťa kráľ pri audiencii.
Hotová popravčia čata, prebleslo hlavou Hermione.

 

„Harry!" zasipela Hermiona a opätovne udrela Harryho do pleca, „Rýchlo! Musíš požiadať Ginny o ruku!"

„Čo?" ozvalo sa takmer dokonalým dvojhlasom, ako z úst Ginny, tak i Harryho.

„No nehovorte," zamračila sa Hermiona, „keby nebolo Ronových geniálne utkvelých predstáv,  že by ste spolu neskončili v ..."

„Hermiona!" okríkol ju Harry skôr, než by povedala niečo, čo by ho donútilo očervenieť až na chodidlách.

„Merlinove spodky!" odstrčila kamarátovu ruku, snažiacu sa jej zakryť ústa, „Ginny, chceš ho, aj keď je to taký zabednený puritán?" obrátila sa na chichotajúcu sa priateľku.

„Uhm," prikývla Ginny a to Hermione stačilo. Zalovila vo vrecku, vytiahla kancelársku sponku a mávla nad ňou prútikom. Sponka sa razom vyrovnala a zmenila sa na tenký prstienok s bielym kamienkom.

„Harry, pohni si, inak budeš ľutovať do smrti!" posúrila zarazeného mladíka a vtlačila mu prsteň do dlane. Civel na kúsok kovu, ani keby čakal, že sa mu premení na niečo, čo by ho mohlo uhryznúť.

„Harry," začala Ginny opatrne, „ak sa ti prieči pomyslenie na mňa, nemusíš to robiť."

„Eeeh," duchaplne sformuloval chlapec, čo síce prežil, ale práve mu to bolo i tak na nič, „Ginny, nie, nemysli si... Do kotla deravého, že som na to neprišiel sám!"

Harry si kľakol pred Ginny, vzal ju za ruku a odkašľal si.

„Ginevra Weasleyová, vezmeš si ma?"

Nebola to tá najromantickejšia žiadosť o ruku, ale situácia si žiadala okamžité riešenie. Ginny si kupodivu musela rovnako odkašľať, aby následne takmer šeptom vyslovila súhlas.

„Áno, Harry Potter, vezmem si ťa!" usmievala sa od ucha k uchu a Hermione bolo jasné, že jej spokojnosť nepramení z toho, že ju Harry zachránil od Predurčeného zväzku, ale že to bol práve Harry.

Celá roznežnená si od neho nechala na prst navliecť narýchlo vyrobený prsteň a venovala mu sériu oslnivých úsmevov.

„Tak a teraz čo?" pokrčil Harry plecia.

„Mali by ste zmiznúť, už na vás neplatí dekrét. Netuším, prečo ste ešte tu!" Hermiona sa chytila za čelo a premýšľala.

 

Medztým, minister Bungler, zastal pri rečníckom pulte a začal obšírne rozprávať o histórii kúzelníckeho sveta, ničivej sile poslednej vojny a jej katastrofálnom dopade na populáciu. Začal čítať štatistiky pôrodnosti v Čarodejníckej Británii od roku 1923 a nad jeho hlavou sa objavil graf s klesajúcou krivkou.

 

„Mám to!" zvolala Hermiona tlmene.

„No?" zovrela Ginny Harryho ruku.

„Musíte sa pobozkať! Až bozk spečatí váš zväzok!" Hermionin prst víťazne švihol vzduchom.

Harry ostal zarazene stáť, ale Ginny nič nenechala náhode. Pristúpila k nemu a obecenstvo - neobecenstvo, pritiahla si ho k sebe a prilepila svoje pery na jeho. Harry sa spočiatku ani nepohol, no v nasledujúci moment už jeho ruky objali snúbenicu a bozk začal naberať na intenzite.

„Ehm," do tretice odkašľala Hermiona, aby dvojicu zastavila skôr, než celkom prepadnú prebudenej vášni, ale miesto, na ktorom doteraz stáli bolo prázdne. Zmizli ktovie kam, na poslednú chvíľu sa vyhnúc nútenému zväzku.

 

Hermiona si vydýchla. No napätie sa jej vrátilo v plnej sile, keď si uvedomila, že síce dopomohla k záchrane priateľov, ale ju o chvíľu čaká potupné určovanie.

 

26.06.2021 22:21:02
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one