Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Napriek tomu, že je neobetovaná, rozhodla som sa ju zverejniť. Nemyslím si, že je to celkom presne to, čo som pôvodne chcela, ale pri tvorení snov o sladkom Alánkovi, rozkošnom Severuskovi a podobne, sa mi akosi vytráca Dráčik.
Snáď sa to zas napraví....

 

 


   Hermiona sa konečne rozhodla dať Dracovi Malfoyovi šancu. Celkom malú a nepatrnú, ale predsa. Prestala ho radiť medzi 'nemožné' a preradila ho pod 'nechám tomu voľný priebeh'. Sledovala ho, s akým nadšení kupoval darčeky pre deti, ktoré ani nepoznal a ich želania mu boli vzdialené hĺbkou priepasti medzi dvoma odlišnými svetmi. Nechával si od predavača vysvetľovať vhodnosť hračky a obľúbenosť medzi deťmi, do určitej miery nesmierne trpezlivo znášal predavačove superlatívy na  tú, či onú hračku, až mu bola ochotná úplne odpustiť aj incident s rodinným stanom typu Bungalov.

    Nerozumela celkom Dracovej maškaráde, prečo by mala predstierať že je pani Malfoyová, ale vyhovovalo jej zavesiť sa do jeho pevného ramena a nemyslieť na problémy.

Mala nejasné podozrenie, že to urobil iba preto, aby ju mohol beztrestne bozkávať, ale teraz už vedela, že by mu to dovolila aj bez tej komédie. Aj tento prehrešok šupla do priečinka 'odpustené'.

    Ich vzťah, a už ju tak nedesilo volať to niečo medzi ňou a Dracom vzťahom, začínal naberať ďalší rozmer. To počiatočné odmerané prskanie prerástlo do jemného doberania. Dokonca si vedela predstaviť aj to, že by Draca pustila do svojho života, keby ju nestrašila budúcnosť.

Čo ak Draco plánuje návrat do sveta čarodejníkov?

Nad tým sa zamyslí neskôr.

    Teraz dúfala, že výťah obchodného domu Super Toys, nemá kameru. A jazdí dostatočne pomaly.

    Dracove ruky sa presúvali stále nižšie, mapujúc pre neho doteraz neznáme územie, kým Hermionine vystúpali  nahor a prelievali si pomedzi prsty svetlé pramene.

Výťah prestal existovať, obchodný dom Super Toys jej bol úplne ukradnutý, bola tam len ona a Draco a Dracove pery, Dracove ruky...

Sklamane hmkla, keď sa tie neuveriteľné pery odlepili od jej, ale rýchlo zistila, že Draco sa nechystá prerušiť vzrušujúcu hru.

     Zdravý rozum sa práve krčil niekde v zapadnutom kúte  mysle a nesmelo pripomínal, že sú viac menej na verejnosti. Hermionine uši neboli v stave začuť hlások prehlušený tlkotom srdca. Vlastného i Dracovho. Čo jej uši precítili úplne jasne, bol Dracov dych a hebké dotyky priamo nad krčnou tepnou.

To cinknutie sa mi iste iba zdá. Určite sa mi iba zdá! Presviedčala samu seba Hermiona.

Draco, ak aj počul ten istý zvuk, odmietol ho vziať na vedomie.

„Herm,“ šepol na hranici počuteľnosti, „ja...“

Hermionino ľavé ucho vnímalo Dracov hrdelný hlas a takmer v rovnakú chvíľu zazvučalo výťahovou kabínou a sčasti aj podzemnou garážou prekvapené zvolanie,:

„Mia?!“

Čas sa zasekol. Draco nedopovedal načatú vetu a Hermiona sa zdráhala obrátiť za zvukom hlasu, ktorý v okamihu spoznala.

    S nevôľou nakoniec hlavu otočila, bolo by detinské hrať pštrosiu stratégiu, a uvedomila si, že Draco ju neprestal zvierať za zadok. Tam sa upieral aj pohľad tretej osoby.

„Mami!“ vyslovila Hermiona takmer s výčitkou v hlase.

„Nepredstavíš nás, Mia?“ pani Grangerová sa napokon rozhodla ponechať bez poznámok situáciu ktorej bola svedkom. Už i tak mala čo robiť, aby sa nečervenala.

„Mami,  to je...,“ zmätene začala Hermiona. Čo teraz, aby vyviazla bez problémov? Nemôže povedať že Draco je iba kamarát, (ono by to zrejme bolo dosť ťažko uveriteľné) lebo matke tvrdila, že má snúbenca.

„Pani Grangerová, Draco Malfoy,“ Draco nonšalantne predviedol žiarivý úsmev, pootočil sa a nastavil čoraz viac zmätenej Hermione rameno. Neostávalo jej nič iné, ako vsunúť ruku ponad Dracove predlaktie a tváriť sa primerane inteligentne.

„Teší ma,“ pani Grangerová si s ním symbolicky stisla ruku, ľahký dotyk a dosť a prevŕtala pohľadom mlčiacu dcéru.

„Mia?“ prešla očami z Hermiony na Draca, „Toto je on? Tvoj snúbenec?“

Hermiona čakala podobnú otázku, ale v Dracovej prítomnosti nevedela čo povedať.

„Pani Grangerová, áno, mám tú česť,“ ďalší žiarivý úsmev venovaný matke a potom jeden, výlučne pre Hermionu. Keby ju nedržal pri sebe, asi by vypískla rozpačité 'prepáčte' a utiekla by kade ľahšie.

„Aha!“ pani Grangerová vyslovila všehovorné 'aha' a premeriavala si Draca hodnotiacim pohľadom. Čo bolo na tomto blondiakovi lepšie ako na Robertovi od susedov, že mu dala Mia prednosť? Oblečený bol obstojne, takmer ukážkovo, trochu pribledý na jej vkus, ale to by sa dalo zmeniť poriadnou domácou stravou. Ale Robert... Materinské srdce pani Grangerovej už malo vysnívaného konkrétneho kandidáta a s nevôľou pripúšťalo, že milované dieťa touto voľbou pohrdlo. Ale veď ani tento nevyzerá až tak zle! Hlavne že Mia neostane na ocot! Len to meno! Ako to vravel? Draco? V tom ich svete majú ľudia zvláštne predstavy o vhodnom mene. Musím sa postarať, aby nedali podobné hrôzy svojim deťom.

 „Čo tu robíš, mami?“ pípla Hermiona až príliš nesmelo. Draco sa iste skvele baví na jej rozpakoch, ale zaklamal pohotovo! Ani pohľadom nemihol, keď mu z úst vypadla lož, ktorej semienko zasiala ona sama.

„Mia, zlatko,“ pani Grangerová sa široko usmiala na Draca a tým ho definitívne vzala na milosť, „len som si odskočila nakúpiť drobnosti pre malých pacientov a práve dnes mali dostať trojfarebné jojo, na ktoré si potrpí tvoj otec.“

„Aha,“ zas len pípla Hermiona a pokývala hlavou.

„A vy? Čo vás sem doviedlo?“ pani Grangerová položila otázku, prebehla skúmavým zrakom z dcéry na Draca, rozžiarili sa jej oči a prilepila pohľad na oblasť Hermioninho brucha.

„Mami!“ ohradila sa dotknuto Hermiona a urobila malý úkrok dozadu, „Nie! Čo ťa to napadlo?  Vieš predsa, že pred Vianocami robí Mestská knihovňa posedenie s darčekmi pre deti od Sv.Marca  a Draco je tento rok sponzorom.“

„Sponzorom!“ úsmev pani Grangerovej nadobudol Holywoodske rozmery. Pozrime ho mládenčeka! A je aj zaopatrený! Čert zober Roberta! „V tom prípade nebudem zdržovať, máte iste veľa na práci!“

„Ani nie, madam,“ vzal si slovo Draco, „úspešne sme naplnili celý zoznam prianí!“

„Ale ja musím ešte do knihovne,“ dodala rýchlo Hermiona, aby zabránila nejakému matkinmu geniálnemu nápadu, napríklad spoločnému nakupovaniu.

„Práca, samozrejme,“ kývla pani Grangerová, „i ja mám na poobedie objednaných pacientov, žiaľ, dnes nemám času nazvyš.“

„Tešilo ma, pán Malfoy!“ podala ruku Dracovi a vyčítavo predniesla Hermione, „Prečo si ho nepriviedla k nám? Mohli sme si ušetriť zoznamovanie na ulici!“

„Ale, mami!“ zakabonila sa Hermiona.

„I mne bolo potešením, pani Grangerová,“ zubil sa Draco a Hermiona ho mala sto chutí kopnúť do holene, aby už konečne prestal s tým cirkusom.

 

    Pani Grangerová dôstojne vplávala do otvoreného výťahu a kým sa dvere zas nezavreli, nespúšťala z dcéry a budúceho zaťa, oči.

 

„No ďakujem pekne, poriadne si mi zavaril!“ šomrala Hermiona, ale vedela že vina padá i na ňu.

„Také zlé to hádam nebude,“ rozhodil rukami Draco.

„Nie!“ vyprskla Hermiona podráždene, „Ale vo chvíli, ako oznámim matke, že zasnúbenie neexistuje, som buď opustená sirota, alebo ma dostrká k oltáru s Robertom!“

„Hm,“ zatváril sa Draco naoko podivene, ale kútikmi úst mu šklbalo od smiechu„nevedel som, že aj muklovia preferujú dohodnuté sobáše!“

„Nepreferujú,“ zavrčala, „to len niektoré matky považujú slobodnú dcéru, nad dvadsať päť rokov, za osobnú prehru!“

„A ty sa nechceš vydávať?“ zvážnel Draco. Bolo od neho skutočne naivné domnievať sa, že by Hermiona túto maškarádu dohrala až do konca.

„Za teba?“ vyhŕkla nerozvážne Hermiona. Stála na príliš horúcej pôde a nepáčilo sa jej, kam rozhovor smeruje. Kam ho vlastne sama nasmerovala. Že si nezahryzla do jazyka!

„No,“ zatiahol Draco, vytiahol z vrecka kľúče od auta a ruku s nimi zdvihol dovysoka. Stlačil ovládač a kdesi z útrob garáže mu odpovedalo jeho auto krátkym pípnutím, „Vždy zabudnem, kde som ho zaparkoval!“ spokojne sa uškrnul a vydal sa za pípnutím.

     Hermiona kráčala pár krokov za ním a hlavou sa jej premietlo, aké by to asi bolo, keby ich zasnúbenie bolo ozajstné. V bruchu jej roztvorilo krídla asi desať motýľov a ostošesť nimi začali mávať. Sledovala Draca, idúceho pred sebou a rozbúchalo sa jej srdce. Zrazu strašne chcela, aby to všetko nebola iba fraška. Ale Draco v nej bol tak krásne presvedčivý! Nedokázala oddeliť kde končí predstieranie a kde začína Draco. A ak to rýchlo nezistí, ublíži si.

    K autu došli mlčky. Až keď sa obaja usadili na sedadlá, Draco sa k nej odrazu naklonil.

„Myslel som, či máš niečo konkrétne proti manželstvu.“

Vytreštila na neho oči, bol príliš blízko, aby si vymyslela nejaké pádne dôvody, ktoré by ukončili túto debatu.

„Hm,“ ťažko sa argumentovalo, keď cítila jeho dych na tvári, „proti manželstvu nemám nič, iste raz...“ odmlčala sa, aby prehltla hrču v krku.

„Ale?“ vyzval ju Draco.

„Vieš, je to ťažké, my dvaja sme sa odjakživa nenávideli a urážali a zrazu sa objavíš...“ vzdychla Hermiona a pokrčila plecami.

„Nenávidíš ma?“ položil Draco nezmyselnú otázku, dobre vedel že tomu tak nie je.

„Nie,“ zavrtela hlavou až prirýchlo.

„Fain,“ Draco sa spokojne oprel do sedadla a naštartoval auto.  Pred pár rokmi by nedokázal meno Hermiona Grangerová ani len vysloviť bez toho, aby ho nestriasol odporom. Ale odvtedy sa mnohé zmenilo a dôvody ktoré ich nútili stáť oproti sebe, pominuli. Netušil akým riadením osudu sa Hermiona ocitla na pohrebe jeho matky, ale akoby sa na ňu zrazu pozeral úplne inými očami. Bez predsudkov, podstrkovaných spoločnosťou v ktorej sa pohyboval. Bol zrazu voľný a zachránený, paradoxne, práve svetom nenávidených muklov. Osud vie byť poriadne zlomyseľný! A Hermiona Grangerová ho neskutočne priťahovala.

A bol si takmer istý, že i on priťahoval ju, keby medzi nimi nestrašilo primnoho duchov minulosti. Veď on ju presvedčí, že stojí za to, aby sa cez nich preniesli.

Keď ich vo výťahu prekvapila jej matka, takmer jej povedal niečo viac. Nemalo cenu o tom hovoriť teraz, kedy by mu Hermiona pravdepodobne neuverila, pretože si myslela, že to všetko bolo iba divadielko pre jej matku.

Ale Draco nebol zvyknutý prehrávať.

Veď ja si počkám na šancu, Hermiona!

20.10.2010 21:57:25
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one