Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Vonku spara, občas búrka, leto v plnom prúde a tu je cítiť prázdninové leňošenie.
Kapitolku dažďa venujem úplne všetkým, ktorí ju budú čítať.

Pozor, bez betareadu

 







Nákup Vianočných darčekov pre deti od Sv.Marca prebiehal celkom v Dracovej réžii. Tvrdohlavo sa držal svojho zámeru, chcel skrátka nakúpiť všetko a nedbal na Hermionine námietky. Nástojil na Hermionu, aby ho zaviedla tam, kde majú najväčší výber hračiek.

Bola schopná schmatnúť ho za ruku a doviesť do nejakého zapadnutého hračkárstva s pár kúskami tovaru, ale bola si istá, že by ju prekukol skôr, ako by vystúpil z auta.

Neostávalo jej nič iné, ako ho navigovať k obchodnému domu Super Toys, kde na piatich poschodiach ponúkali deťom stelesnený raj i s pokušením a peňaženkám ich rodičov hotové peklo.

Draco zaparkoval v podzemnej garáži a výťahom sa vyviezli priamo na druhé poschodie, k hračkám pre deti predškolského veku. Prvé poschodie s hračkami pre batoľatá rovno obišli, aj keď mal Draco v pôvodnom pláne prezrieť aj tie.

Dvere výťahu sa s cinknutím otvorili a Hermione začali horúce chvíľky. Draco vošiel do sveta hračiek úplne nepripravený na muklovské vynálezy zvané hračkami, či už  určené na kreatívnu výchovu svojich detí, alebo len na skrátenie voľnej chvíle.

Fascinovaný pristúpil k regálu s bábikami, takmer vernými kópiami novorodencov, vzal najbližšiu do ruky a vzápätí ju so zľaknutím hodil späť na miesto. Aktivoval mechanizmus zodpovedný za zvukové prejavy plastového mimina a to si vzápätí výdatne odgrglo.

„Pre Merlina! Je snáď živá?“ uľavil si a potom sa sklonil k Hermione, „alebo začarovaná!“

„Draco!“ Hermiona pretočila oči, „Šoféruješ auto, používaš mobilný telefón a rozruší ťa bábika!“

„Nie som rozrušený!“ ohradil sa dotknuto Draco, „Naučiť sa chápať záhady pohyblivosti auta bola nevyhnutnosť, mobil chápem ako alternatívu letaxu, ale uznaj, načo by som sa zaoberal anatómiou umelého decka!“ vzal bábiku zas do ruky a povyhrnul jej oblečenie, aby si prezrel bruško, „Je to niečo ako mobil?“

„Nie, toto je omnoho jednoduchšie!“ vzala mu bábätko, ponaprávala oblečenie a naaranžovala na pôvodné miesto, „Je tam len nahratý zvuk a keď stlačíš ovládač, prehrá sa.“

Draco sa už bábik ani nedotkol a Hermiona ďakovala náhode, že nevzal do rúk rovno cikaciu.  Začervenala sa u len pri predstave vysvetľovania, ako napodobiť telesné pochody, aby výsledok bol pocikaná plienka.

 

Mladý predavač, stojaci opodiaľ, si dobre všimol dvojicu, ktorá vyšla z výťahu. Nechápal, čo to ten chlap v perfektne vyzerajúcom oblečení  študuje na bábike Natty, ale niektorí oteckovia sú skrátka čudní. Kým kúpia decku hračku, preštudujú ju, akoby kupovali nové auto. A ich rozmaznané zlatíčko ju aj tak zničí skôr, kým príde na všetko čo hračka ponúka.

Zato tá kočka vedľa neho!

Páni, dal by si povedať! Keby sa tak ešte trochu primaľovala a šmrncovnejšie nahodila. Ale manželíčkovi to zrejme nevadilo. Hádzal na ňu zamilované pohľady, že milý predavač radšej potlačil svoje pudy živočíšneho pôvodu a do popredia vysunul pudy obchodnícke.

Tá dvojica vyzerala ako niekto, čo naozaj  nakúpi a príliš neškúli po cenovke. Narovnal si firemné sáčko typu livrej, skontroloval či látková vianočná ruža drží na svojom mieste a s úsmevom  'úctivý služobníček'  sa pobral k vidine svojho dnešného percenta z predaja. A to ešte ani netušil, aká šťastná hviezda sa mu rozhodla osvietiť cestu.

 

„Dobrý deň,“ zastal pred Dracom a Hermionou a dokonca uklonil hlavu, „vitajte v Super Toys! Bude mi cťou vám poslúžiť!“

„Skutočne?“ premeral si ho Draco nedôverčivým pohľadom, ale ten chalanisko ani nezamrkal.

„Samozrejme, pane,“ odpovedal predavač servilne a v tom si uvedomil, že mal najskôr osloviť dámu a obrátil sa i k Hermione, „madam.“

Hermiona zalapala po dychu a už už bojovne vystrkovala bradu na protest proti osloveniu madam, ale Draco sa chopil šance a zároveň aj Hermioninej ruky.

„Nuž výborne, Dan,“ pohotovo sa naklonil k predavačovej menovke, „potrebujem naplniť priania asi dvadsaťpäť detí.“ Vopchal šokovanému Danovi do rúk svoj zoznam prianí a dodal, „Samozrejme že nie sú moje vlastné!“

Kým Dan neveriaco civel do papiera a v duchu spriadal ďakovné ovácie bohovi Mamonu, Draco si k sebe pritiahol Hermionu a šepol jej do ucha,:

„Minule som ti poslúžil za snúbenca, dnes budeš na oplátku pani Malfoyová,“ uškrnul sa a Hermiona len nasucho prehltla.

Do čoho sa to len nechala navliecť?   Pani Malfoyová! Draco to vyslovil tak podmanivo, že na zlomok sekundy podľahla klamu a nechala sa uniesť predstavou - čo všetko vyplýva z postavenia pani Malfoyovej. Pán Malfoy, napríklad. Ten nad ňou stál, oslnivo sa usmieval a čakal na jej odpoveď. Keď sa jej nevedel dočkať, pritiahol si Hermionu bližšie k sebe a zľahka jej fúkol do ucha.

„Tak čo, vydržíš tu so mnou hrať malú komédiu?“ dotkol sa perami citlivej pokožky schovanej za ušným lalôčikom, „Kvôli deťom,“ dodal vysvetľujúco.

„Kvôli deťom,“ zašepkala Hermiona rýchlo, lebo Dan už stihol predýchať prvotný šok a na pol očka ich pozoroval.

„Môžeme začať, Dan!“ nariadil Draco a vykročil spolu s Hermionou k regálu so stavebnicami.

Dan ešte chvíľku nemohol uveriť svojmu šťastiu ale čoskoro prevládol jeho profesionálny duch a rozbehol sa za tou zvláštnou dvojicou zákazníkov.

 

Kým sa dostali na piate poschodie, do oddelenia so športovými potrebami, Draco žiaril spokojnosťou, akoby tie hračky mali byť darčekom pre neho samotného, Dan mal úplne vysušené ústa od neustáleho popisovania použitia a vekovej kategórie hračky, len Hermiona sa odovzdane nechala, držiac Draca popod pazuchu, vodiť z poschodia na poschodie.

Škriepiť sa s Dracom o tom, že úplne prehnal počet hračiek na jedno dieťa, sa jej pred Danom nechcelo.

Len raz si dovolila oponovať, ale Draco sa iba otočil a sladko utrúsil,:

„Miláčik, snáď dopraješ tým sirotám trochu radosti!“

Očividne jej slová o prehnanej pozornosti na Vianoce a nevšímavosti počas zvyšku roka nepadli na úrodnú pôdu. Zablyslo sa jej v očiach, ale slová ktoré sa chystala vysloviť, nemali uzrieť svetlo blikajúcich vianočných vencov.

Tam, uprostred toho vianočno – nákupného virvaru, za zvukov nejakej príšerne obohratej koledy a pod girlandou ružových anjelikov, ju Draco teatrálne pobozkal.

Staré filmové snímky mohli pokojne vyblednúť závisťou. S ľahkosťou, ktorú mu dávala telesná prevaha nad nevysokou Hermionou, si ju prehol cez ľavú ruku, pravou jej vošiel do vlasov, cestou jemne pohladiac palcom jej líce sčervenené teplom, navzdory pohľadom Dana,  sklonil sa k nej a zatlačil rodiaci sa protest pod nekompromisný bozk.

 

Sakra aj s chlapom! Zmohla sa Hermiona aspoň na vnútorný vzdor, ale dlho ho nezvládla živiť. Keby sme tak boli niekde v súkromí! Povzdychla si následne.

 

Draco jasne cítil ten zlomový moment, keď podľahla. Ocenil by trochu menej ľudí dookola, ale čo už. Hermiona sa stále tvárila, ako by sa celkom zbláznil. Uznával síce, že to tak mohlo na ňu pôsobiť a ich vzájomná dôvera mala ešte príliš plytké korene, nemala mu teda prečo plne veriť a preto takýto prostriedok bol skvelou cestou k samotnému účelu.

 

Dan si odkašľal. Vedľa neho stáli dvaja malí drobci, ktorí natešene utiekli svojej matke, zaneprázdnenej výberom bicykla pre staršieho potomka a chichotajúc sa ukazovali ulepenými prštekmi na bozkávajúcich sa Draca a Hermionu.

 

Príšerne obohratá koleda skončila a nahradila ju druhá, rovnako opočúvaná. Drobcov si odviedla matka, pohoršene niečo zamrmlajúc na adresu skazenej mládeže a Dan sa alibisticky tváril, že prechádza položky Dracovho zoznamu a porovnáva ich so svojím dodacím listom.

 

Piate poschodie a hromady bicyklov, kolobežiek, korčulí, člnov a ďaľších športových potrieb, pôsobilo pred Vianocami mimoriadne prepchato. Taktika, že na sviatky sú ľudia ochotní kúpiť hoci čo, primäla obchodníkov vytiahnuť zo skladov aj letný tovar.

Draco, ako by sa nič nestalo, narovnal zadýchanú Hermionu, žmurkol na Dana, ktorý sa ešte stále tváril, že sa vôbec nepozerá a namieril si to k turistickým potrebám.

Zvedavo vopchal hlavu do dvojmiestneho turistického stanu a sklamane zahlásil Danovi, že sa mu zdá byť primalý.

Dan si vydýchol, horúca pôda vychladla, a začal odborne vysvetľovať rozdiely medzi rodinnými stanmi  s a bez predsiene, vyzdvihujúc špičkové materiály, odolávajúce trvalým dažďom a napriek tomu ľahkými ako pierko.

Hermiona sa skoro neudržala smiechu. Draco, zvyknutý na maximálne pohodlie kúzelníckeho stanu, zvnútra ponúkajúceho pohodlie trojizbového bytu s kuchyňou a kúpeľňou, mohol ťažko oceniť výhody muklovskej kopy nepremokavej látky a tenkých tyčiek, keď sa v nej nedalo ani poriadne postaviť. 

To isté sa zopakovalo aj pred najväčším rodinným stanom typu Bungalov. Draco len poodchýlil sieťku proti hmyzu, nakukol dovnútra a znechutene vyhlásil,:

„Áno, rozhodne je primalý!“

Dan zaúpel a pod vidinou percenta z predaja rodinného stanu, zatiahol za zips, aby celkom otvoril vstup a vošiel dnu.

„Ale kdeže, pane,“ rozhodil rukami do strán, „miesta je tu pre osemčlennú rodinu!“

„Ech!“ odfrkol Draco. I keď s nimi Dan prešiel celý obchodný dom, začala mu jeho vtieravosť, predať všetko a za každú cenu, liezť na nervy. Nemusel byť génius, aby pochopil, že muklovské stany sú skrátka iba tým, za čo sa vydávajú. Nanajvýš podozrivou kopou šušťavej látky.

Hermiona nemala najmenšej potuchy, že sa Draco chystá vyviesť nejakú hlúposť. Ani si poriadne nevšimla kedy, zrazu mal v ruke prútik, zľahka ním mávol a neverbálne kúzlo spôsobilo, že Dan ostal pod zosunutou, neforemnou konštrukciou stanu.

 

Nikto zo zamestnancov, ktorí sa zhŕkli a vyslobodzovali Dana, si nevedel vysvetliť, ako sa mohli všetky samonosné tyčky vyvliecť z tunelíkov a spôsobiť náhly pád celého turistického obydlia typu Bungalov.

Zato Hermiona to vedela s najmenšou presnosťou. Zastala oproti Dracovi a zlostne na neho fľochla.

„Čo si to urobil? Zbláznil si sa?“

„Nikto ma nevidel, upokoj sa,“ uškrnul sa, akoby si iba nevhodne kýchol a nie zhodil stan kúzlom, navyše v obchodnom dome plnom muklov.

„To je tvoje jediné šťastie, že ani netušia, kto a čo to má na svedomí, inak by si mal na krku ešte aj aurorov!“ prskala Hermiona.

„Tak sa už nerozčuľuj, Grangerová! Zlomyseľný duch Salazara Slytherina vo mne na chvíľu prevládol, no! Ale už sa to vážne nedalo počúvať,“ dodal ospravedlňujúco Draco.

Kým si ich Dan opäť našiel, Hermiona hrala urazenú. Nemohla to Dracovi darovať tak lacno, ale predsa len uznala, že Danove obchodnícke rečnenie jej rovnako išlo na nervy.

„Nevolaj ma Grangerová!“ ohradila sa už takmer zo zvyku Hermiona.

„Pani Malfoyová?“ zvýšil Draco hlas, vedomý si toho, že ju dostáva do varu.

„Draco!“ vyfúkla pomedzi zuby Hermiona a na Dracovo šťastie, Dan si ich premeriaval s potuteľným úškrnom v tvári.

„Môžeme pokračovať, Dan?“ pozrel Draco spriama do očí, teraz už o niečo menej sebavedomému predavačovi.

„Samozrejme, pane!“ vystieral pred sebou trochu pokrčené papiere a premýšľal, kam ešte tieto dve hrdličky zavedie. Vychytávkou sezóny bol domáci basketbal. Šikovný otecko pripevní mini kôš na stenu a dietka môžu triafať mini loptou na cieľ.

S nádejou viedol Draca a Hermionu do priestorov na vyskúšanie športových potrieb, vzal mini loptu do ruky, zadribloval ňou pár krát o zem a poslal smeč na kôš. Lopta letela takmer ukážkovým oblúkom k obruči, ale na Danove sklamanie, minula kôš len o milimetre.

Hermiona okamžite skontrolovala Dracove ruky, ale tentoraz to naozaj nebola jeho práca. Dan netrafil celkom vlastnou vinou.

Dracovi sa mini lopta zapáčila, ale keď začal pred nechápajúcim Danom nahlas uvažovať o zlej polohe obruče koša a skúšať možnosti jej natočenia do zvislej polohy, prípadne odstránenia zbytočnej kopy spletených šnúrok, Hermiona zasiahla, požiadal Dana o dve súpravy domáceho mini basketbalu a ťahala Draca k elektronickým šípkam.

Tie Draca nadchli len o niečo menej ako basketbal a dal si ich pripísať na zoznam.

 

Piate poschodie bolo poschodím posledným, viac ich obchodný dom Super Toys nemal.

Dan sa ešte uistil, či pán nemá ďaľšie prianie a hoci by sa mu tým ďalším naplneným prianím zdvihol podiel z predaja, oddýchol si, keď ho Draco uistil že má všetko čo chcel a možno aj niečo navyše.

 

V presklenej kancelárii vybavili ostatné náležitosti a na Hermioninu neskrývanú radosť, Draco zamieril priamo  k výťahu.

Výťah práve stál v podzemnej garáži, ako mohli vidieť na svetelnej tabuľke s číslami poschodí,  rozsvecujúcimi sa podľa toho, kadiaľ kabína prechádzala.

Rozsvietila sa dvojka a Hermiona si všimla onú rozhorčenú matku dvoch drobcov. Prísne si ich s Dracom premeriavala a krčila nosom s poriadnou vrstvou make upu.

Čakala na výťah, nervózne podupkávala čižmičkami s ihlovými opätkami a rozhodne sa netvárila prívetivo.

Hermiona ten opovrhujúci pohľad vzala osobne. Tá, očividne povrchná, ženská sa na nich pozerala akoby spáchali ťažký zločin a ona bola tou oprávnenou ich odsúdiť. Stráviť s ňou a jej potomkami, čas nevyhnutný na cestu výťahom čo i len o jedno poschodie, na to už Hermiona nemala najmenšiu chuť.

Ako na tabuľke zhasla štvorka, čo znamenalo, že výťah o chvíľku dorazí na piate poschodie, chytila Draca za klopy kabátu a pritiahla si ho k sebe. Ešte stihla tej šokovanej osobe venovať krátky úsmev žiarivého víťazstva a potom ju zaujímali  výlučne Dracove pery.

 

Draco nejavil ani náznak protestu proti nečakanej blízkosti Hermiony. Blyslo mu hlavou, že to bude mať čo robiť s tou pani, ktorá k sebe tisla dve vysmiate deti a vyzerala že každú chvíľku zamdlie.

Dvere výťahu sa s cinknutím otvorili a Hermiona, bez toho aby sa od Draca odlepila, zatlačila ho do kabíny. Len mrkla okom po ovládacom paneli a stlačila gombík s nápisom garáž.

Celkovo si užívala faktu, že sa Draco do jej hry zapojil až nadmieru ochotne. Tuho ju objal a hoci bola Hermiona iniciátorkou, rýchlo prevzal všetko do vlastných rúk, či pier.

„Ešte sa pozerá?“ zamumlala Hermiona.

„Uhm,“ odpovedal Draco a zaškúlil na práve zatvorené dvere výťahu.

Až na treťom poschodí si všimla, že výťah je v pohybe. S previnilým úsmevom sa od Draca odtrhla a zabodla pohľad do značne ošúchanej vzorky na podlahe.

„Čo to bolo?“ podvihol Draco pobavene obe obočia dohora.

„Čoby?“ Hermiona nedbalo mykla plecom, „Aj Godrick Gryffindor mal zlomyseľné chvíľky!“

„Skutočne? Tieto informácie mi na hodinách Dejín Rokfortu unikli,“ zahral prekvapeného Draco, „ale neprotestujem.“

„Očividne unikli.“ odlepila oči od podlahy Hermiona, „Nečítal si medzi riadkami!“

„Ale to si zrejme rozumel so Salazarom,“ uškrnul sa Draco a bez pýtania si ju k sebe zas pritiahol.

„Je to možné,“ šepla tesne predtým, ako sa ich ústa spojili v ďalšom, tentoraz obojstranne započatom, bozku. Ani si nevšimli, že sa kabína výťahu dotkla zeme, prepočuli cinknutie zvončeka a odignorovali otvorenie posuvných dverí.

Ale ten zdesený hlas ignorovať nešlo. Hermione sa zarezal cez uši niekam do podvedomia a nemilosrdne ju stiahol na rovnú zem.

„Mia?!“

14.08.2010 21:28:08
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one