Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
dungeon[1].jpg
Dnes je rozhodne zaujímavý dátum - 04.04.
Ktovie, či má význam z numerologického hľadiska, ale kapitola číslo 04 sa k nemu rozhodne hodí.
Piatu by som mohla dať 05.05. :D Čo poviete?


061_4_temnica_grikora1[1].jpg
Ani to, že mi písmenká skontrolovala soraki, nezaručuje, že následne niečo neskoním :)

V žalárnom podzemí Rokfortského hradu vládol príjemný chládok. Horúce augustové parno svojim dychom prenikalo do každej špáry, ale temné a nehostinné priestory ostali tepla ušetrené. Aspoň občas sa stávali výhodou.

Ba dokonca, v krbe si s tichým praskaním horel oheň a zútulňoval tmavé priestory bytu, ktorý patril profesorovi Elixírov.

     Severus Snape vyšiel z dverí malej kúpeľne a otriasol sa chladom. Dovolil si luxus umožnený prázdninovým pokojom a nehnaný časovou tiesňou k oprave hromady esejí, pobudol pod sprchou dlhšie, než požadovala nevyhnutná očista tela. Na sklonku dňa ho bičovanie drobných kvapiek horúcej vody dokázalo dostať do stavu rýchleho zabudnutia a následne bezsenného spánku.

      Jednoducho strihnuté, tmavé pyžamo z tenkej bavlny, ho pramálo ochránilo pred náhlym teplotným poklesom. Posadil sa do kresla, vystavil sa teplej žiare plameňov a vyložil nohy na nízky taburet.

     Inokedy by ho po dlhej a horúcej sprche už dávno zmáhal spánok, no dnes mu hlavou vírili neodbytné spomienky na dopoludňajší rozhovor s Minervou a odopierali jeho mysli zaslúžený odpočinok.

 

      Už z jej výrazu v očiach a nadšeného postoja ( stála pred dverami do Veľkej siene a odprisahal by, že na neho číhala) sa dalo vyčítať, že  správy, ktoré sa mu chystala oznámiť, mu vyrazia dych.

      Nemýlil sa. Pár sekúnd mal dojem, že sa musela pomiasť na rozume.

 

„Severus," zastala mu cestu, vydýchla a použila naň úsmev nevinného dieťaťa, „prijala som novú liečiteľku!"

 

„Vskutku, Minerva?" premeral si ju nechápavým pohľadom, devalvujúcim hodnotu tej informácie na nulu, „nuž, očakával som, že tie decká nenecháš bez felčiara!"

 

„A  nezaujíma ťa koho?" ani nemihla okom. Bola priam posadnutá, oznámiť mu celú informáciu, bez ohľadu na to, že jeho záujem sa  sústreďoval výlučne na šálku čiernej kávy, čakajúcu na neho pri stole.

 

„Akiste si, Minerva, prijala rovnako skúsenú osobu, ako bola Madame Pomfreyová!" donútil sa odpovedať v nádejnom dúfaní, že mu čoskoro prezradí meno nejakej liečiteľky od Sv. Munga, ktorá sa rovnako pominula na zdravom rozume, keď si na krk dobrovoľne uviazala balvan povinností a nechá ho ísť.

 

„Nuž u Munga nepracovala," zahovárala Minerva a čosi v jej hlase ho donútilo zbystriť pozornosť. Jeho telo volalo po dávke kofeínu, ale myseľ práve ovládla zvedavosť.

 

„Prijala som Hermionu Grangerovú!" povedala gradujúcim tónom, po ktorom by mali nasledovať nadšené ovácie, skandovanie a možno výbuch ohňostroja.

 

     Jeho myseľ sa zasekla. Bez pohnutia jediného tvárového svalu pozeral na svoju nadriadenú a dúfal, že si z neho robí nechutné žarty.

No ona len mĺkvo stála, nadšenie v jej tvári pohasínalo, úmerne s dĺžkou jeho mlčania, až sa konečne donútil vypľuť aspoň nejaké slová.

 

„Prijala si..." v mysli zhľadúval ekvivalenty na označenie nekompetentnosti, nedostatku skúseností a chýbajúcej autority, „študentku?"

 

„Severus!" Minerva ho urazene okríkla, „chceš tým naznačiť, že moje schopnosti viesť školu nie sú dostatočné na výber zamestnanca?"

 

„Iste existujú i vhodnejší kandidáti," namietal Severus a jeho chuť na kávu v spoločnosti členov profesorského zboru, náhle opadla.

 

 „Zabúdaš, že konečné slovo pri ich výbere je na mne! Znevažuješ moje rozhodnutie!" Minerva ho prebodla očami a ďobla mu vráskavým prstom priamo do hrude i keď dobre vedela, že Severus akékoľvek dotyky neznáša.

 

„Rozhodne nespochybňujem tvoje rozhodnutie," ohradil sa Severus a odsunul Minervin hroziaci prst, „pochybujem o jej schopnosti zvládnuť náročnú prácu!"

 

„Ak ťa to upokojí, vybrala ju Poppy osobne, to by ti malo dať isté záruky!" Minerva bojovne vysunula  bradu a zvrtla sa na opätku. Rozhorčene kráčala chodbou, no neodpustila si ešte jednu poznámku na adresu Severusa: „Mimochodom, Severus, nebol si starší, keď ťa Albus prijal na miesto profesora Elixírov!"

 

 

 

 

     Poppy! Vybrala ju Poppy osobne! Nedávalo mu to zmysel. Čo primälo Poppy, vybrať práve ju? Mal v úmysle požiadať Minervu o nahliadnutie do odporúčaní slečny Grangerovej, ale nemal na to právo.

     Len stisol zuby a nechal ju víťazne odkráčať.

Čo na tom, že on bol zhruba v rovnakom veku ako ona, keď začal učiť! Vtedy bola iná doba, iné okolnosti, v podstate nemal na výber.

 

       Severus vzal do ruky prútik a odlevitoval pár kúskov naštiepaného dreva do ohňa. Plamene sa zdvihli a nenásytne oblizli novú potravu.

Teplo pomaly prestupovalo jeho telom, ale únava, predchádzajúca spánok, neprichádzala.

      Zas uchopil prútik, no v polovici vláčneho gesta sa zastavil. Vstal a namiesto privolávacieho kúzla si po Bezsenný elixír zašiel sám. Malá skrinka v kúpeľni skrývala úhľadne zoradené fioly s liečivami. Prešiel prstom po etiketách Elixíru proti bolesti, po Dokrvujúcom elixíre...  Ten proti Kocovine nepoužil už veľmi dávno, mal by skontrolovať exspiráciu.

Nakoniec vybral elixír, po ktorý prišiel, zabuchol dvere kúpeľne a uložil sa do postele. Odzátkoval sklenenú fľaštičku, jedným dúškom do seba vyprázdnil horkastý obsah a čakal.

Túžený spánok napokon prišiel a konečne ho vyslobodil z bzučiaceho roja myšlienok.

 

******

 

 

Dnes je čas na zmeny! Hermiona vyskočila z postele, zlákaná modrou oblohou bez mráčika a sviežosťou ranného povetria.

Nutnú rannú hygienu a raňajky vo Veľkej sieni, stlačila do minimálneho časového rozsahu - priam ju to volalo do nemocničného krídla. Nabitá mladíckou horlivosťou a entuziazmom začiatočníka, vkráčala do skladu liečiv.

Pach spletený z množstva rôznorodých prísad, jej okamžite udrel do nosa. Vďačne vdýchla tú mätež vôní, pripomínala jej to, čo nadovšetko milovala. Elixíry! Ich prípravu a vývoj nových kombinácií, šetrnejších pre organizmus čarodejníkov i nečarodejníkov.

Jemne švihla prútikom a nechala zástupmi fľaštičiek prebehnúť diagnostické kúzlo, zamerané na dátum prípravy elixíru. Počkala predpísané tri minúty a poliala ju hrôza.

Viac ako polovica obsahu políc svietila oranžovou farbou, čo znamenalo, že ich čerstvosť potrvá len pár týždňov, dokonca zazrela skupinky fľaštičiek  žiariacich na červeno, tie bolo treba okamžite zlikvidovať.

Vzala do rúk podložku s pripnutým pergamenom a dala sa spisovať zoznam elixírov, potrebných na bezchybné fungovanie nemocnice.

Po pár hodinách skončila celkom unavená, s poriadnou bolesťou krčnej chrbtice, od ustavičného zakláňania hlavy dohora a zaprášená od prachu usadeného na policiach.

Nereptala na hromadu práce, ktorá ju čakala. Od Minervy vedela o zlom zdravotnom stave Poppy Pomfreyovej a bolo jej úprimne ľúto tej obetavej ženy. No nič sa nedalo robiť, školský rok sa blížil a v regáloch s liečivami bolo treba zjednať poriadok.

Zvláštny zákon o likvidácii elixírov s prešlou exspiráciou jasne nariaďoval, zveriť ju do rúk osobe, ktorá elixír pripravovala. Keďže kompetencie Madame Pomfreyovej prešli okamihom jej nástupu do dôchodku na Hermionu, časť elixírov mohla zlikvidovať sama, no o ten zvyšok bude musieť požiadať Severusa Snapea.

A práve v tomto bode Hermiona tušila problémy. Nové poznatky v oblasti elixírov, odporúčali výrazne skrátiť dobu trvanlivosti niektorých liekov. Boli to výsledky výskumov celkom nových a nestotožňovali sa s nimi všetci Lektvaristi rovnako.

Severus Snape patril ku konzervatívnej skupine, ktorá zastávala osvedčené postupy a na výstrelky mladých nahliadala s odstupom, ak nie priamo s dešpektom.

 

Hermiona vzdychla, s ručnou prácou nateraz skončila. Vytiahla z vrecka džínsov prútik a začala likvidovať staré elixíry. Použila prosté a množstvom čarodejníkov nedocenené kúzlo - Wingardium leviosa, len pre istotu ho podporila vzduchovým vankúšom, aby pri svojej prípadnej neopatrnosti zabránila rozbitiu krehkého skla.

Červeno svietiace fľaštičky sa s pohupávaním preniesli priestorom na prípravný stôl v centre  miestnosti a Hermiona ich pár švihmi prútika roztriedila podľa použitých prísad do niekoľkých skupín.

Naplno sa zabrala do práce. Vytesnila všetky rušivé vnemy z vonku, zabudla na fakt, že vonku je nádherný letný deň s lákavým azúrom oblohy, odrážajúcom sa dokonca i na inak pesimistickej hladine Čierneho jazera.

 

04.04.2013 23:26:00
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one