Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Ani to, že mi písmenká skontrolovala soraki, nezaručuje, že následne niečo neskoním :)


             Hermiona zazívala oproti pootvorenému oknu. Otriasla sa zimou a tuhšie  zabalila do prikrývky. Rána bývali ešte studené, napriek tomu, že letný slnovrat klopal na dvere.

            Zavrela oči a snažila si privolať na viečka zaplašený sen. Nechcelo sa jej ešte vstávať. A vlastne ani nemusela. Po rokoch štúdia na dvoch univerzitách zároveň, po zavŕšení oboch štúdií (s istou dávkou ješitnosti si musela pripomenúť, že mimoriadne úspešnom) a získaní diplomov červenej farby, mohla si dovoliť dlho odopierané ničnerobenie. Nie na dlho, iste by ju nebavilo zabíjať čas a získané vedomosti  ponevieraním sa. Len krátko, máličko si dovoliť luxus regenerácie.

A potom nájsť prácu. Niekde vo výskume, plnom vzrušujúcich objavov, niekde... Zasnívala sa. Vyštudovala muklovskú farmáciu, zameranú na fytoterapiu a čarodejnícke liečiteľstvo. Spomienky sa jej prehnali hlavou ako splašený kŕdeľ vtáčat.

Čas strávený nad kotlíkom pri príprave elixírov sa jej prepletal s hodinami v laboratóriu v spoločnosti destilačnej aparatúry, kahana a skúmaviek. A premiešaval sa nielen v spomienkach, no i v myšlienkach.

Hermionina otvorená myseľ pripustila prepojenie oboch svetov i v oblasti liečivých elixírov. Jej plány smerovali k vlastnej firme, stačila by malá lekáreň, kde by pripravovala svoje vlastné kombinácie. Nejaké financie mala od rodičov, niečo si zarobila sama, no bolo to stále veľmi málo na to, aby bez dlhov rozbehla vlastnú živnosť.

             Vankúš v jej zovretí pohltil tlmené zavrčanie. Vedela, že bude musieť prijať dočasnú prácu.

Na písacom stole pod oknom ležali na malej kôpke odpovede na žiadosti o zamestnanie. Dokonca si mohla vybrať!  Asistentka, dealerka, či dokonca  kvalifikovaná predavačka krémov proti celulitíde. Všetky odpovede sa niesli v podobnom duchu. Bez patričnej praxe ani 'hrdinka' nemala šancu. V muklovskom svete jej zas  chýbal tučný obnos, ako všimné pre osobu poverenú vedením konkurzu.

Hermiona sa na svoju hypotetickú budúcnosť, zrovnanú do hromádky papiera a pergamenu, nepekne zaškľabila. Popamäti siahla rukou za seba, zovrela v prstoch malý vankúš a bez mierenia budúcnosť zo stola zmietla.

            Už chcela chytiť prútik a vysloviť evanesco, keď sa jej na jednej obálke zazdalo voľačo povedomé.  Odhodila prikrývku a vysunula bosé nohy na  hladkú dlážku. Zohla sa k žltkavému papieru a zároveň očami premerala medzeru  na otvorenom okne.  Večer na stole iste podobná obálka neležala, musela ju v priebehu noci doniesť sova.

            Stačil jeden pohľad, aby spoznala zdobenú pečať. Hruď jej zovrela vlna nostalgie a musela sa nadýchnuť, aby bola schopná rozlomiť stvrdnutý pečatný vosk.

            Povystierala zložený pergamen a začítala sa do textu, písaného drobným, roztraseným rukopisom. Hltala riadok za riadkom a takmer nedokázala dýchať.

 

 

     Drahá Hermiona,

iste odpustíte starej žene familiárne oslovenie, ale myslím, že môj vek je dostatočným oprávnením i ospravedlnením zároveň.

Dovolím si Vám poblahopriať k úspešnému zavŕšeniu štúdia a zároveň dúfať, že ste sa ešte nerozhodli, kam budú smerovať Vaše kroky do budúcnosti.

 

     Moja liečiteľská prax v Rokfortskej škole sa chýli k nevyhnutnému záveru. Dospela som k tomuto rozhodnutiu po mnohých úvahách a je nutné ho pokladať za nevyhnutné a nemenné.

Žiaľ, kým nebudem mať vhodného nástupcu, ochotného a schopného vziať na plecia zodpovednosť plynúcu z poslania liečiteľa, môj odchod  nie je možný.

Obraciam sa na Vás, Hermiona, s vedomím, že Vaša osoba tieto, nie práve ľahké, kritériá nadmieru spĺňa.

Zvážte, prosím, možnosť, stať sa novou liečiteľkou v Rokfortskej škole čarov a kúziel.

     A zo starej známosti (netrúfam si priamo povedať priateľstva, len v to pokorne dúfam) Vás úpenlivo prosím, aby ste sa rozhodli v náš prospech.

 

S prianím všetkého dobrého, nech pri Vás (i nás) stojí sám Merlin,

                                                                  Vaša  Poppy Pomfreyová.

 

PS: Netrpezlivo budem očakávať Vašu (akúkoľvek) odpoveď.

 

 

 

 

            Hermiona mlčky položila pergamen na vankúš a bez toho, aby naň ešte raz pozrela, prešla do kuchyne.

Rutinné pohyby pri príprave rannej kávy ju upokojovali. Snažila sa nemyslieť, len zhlboka vdychovala zemito orientálnu vôňu tmavého nápoja. Vzala do prstov uško svojej obľúbenej šálky a posadila sa k stolu.

            Ešte raz vstala a priniesla si ku káve list od Poppy. Odhodila z čela strapatý prameň vlasov a opätovne si prečítala neuveriteľné riadky. Poppy jej práve ponúkla šancu, na ktorú by nikdy nepomyslela. A rozhodne lákavú šancu. Podľa útržkov informácií, ktoré zachytila o svojej bývalej škole, mnoho sa nezmenilo. Riaditeľkou zostala Minerva McGonnagallová, ani profesorský zbor neprešiel výraznou obnovou. Dokonca, po úplnej rehabilitácii, sa na svoje miesto elixírov vrátil Severus Snape. 

Všetko po starom!  Hermiona si zamyslene nakrúcala prameň vlasov na prst, pohľad jej zamrzol niekde v priestore a v duchu zvažovala možnosti.

Napokon sa zhlboka nadýchla a kuchyňu naplnilo úľavné odfúknutie. Bola rozhodnutá. Ak si odmyslela čisto praktickú stránku ponuky, že nebude musieť platiť nájom, pretože k funkcii ošetrovateľky patril i služobný byt a teda sa jej skôr podarí našetriť si sumu potrebnú na dosiahnutie vízie vlastnej firmy, počas praxe bude mať skvelú možnosť využívať svoje poznatky zo štúdií.

Nebolo o čom diskutovať. Odpoveď pre madame Pomfreyovú odošle ešte dnes.

Ponuku rozhodne príjme.

 

*********

 

            Poppy čoraz častejšie obracala oči k modrej oblohe za oknom a s nevyslovenou nádejou čakala poštovú sovu. Do Veľkej siene už takmer nechodila, unavené telo jej odopieralo možnosť voľného pohybu a hoci s nevôľou, využívala služby domácich škriatkov.

Slabé zašuchotanie krídel by v ľahkom polospánku, čo ju na večer premohol, takmer prepočula, ale vrznutie okenice ju z driemania prebralo. 

            Veľká hnedá poštová sova si pramálo všímala postaršej ženy, príliš unavenej na to, aby jej podala odmenu za doručenie listu. Zhodila svoje bremeno, mávla krídlami a odrazila sa od stolovej dosky. Vyletela otvoreným oknom a možno na sebe cítila vďačný pohľad vyše storočnej čarodejnice.

Poppy vzala papier do trasúcich sa rúk, ale nemala odvahu na to, aby ho otvorila. Pozbierala sily, vstala a zamierila rovno do riaditeľne.

 

 

„Tak?" uprela nedočkavé oči na svoju priateľku, „čo napísala?"

Minerva bola spočiatku v miernom šoku. Hoci vedela, že náhrada za Poppy bude nevyhnutná, odkladala túto záležitosť na neskôr, ako sa len dalo. A vtom si príde Poppy a zčistajasna oznámi, že ona už svojho kandidáta oslovila, dokonca jej pred nosom mávala odpoveďou!

No priateľkine oči, smutné až do hĺbky duše, ju odzbrojili. Bez odporu vzala z jej rúk nerozlepenú obálku a neisto ju začala otvárať.

Odpoveď bola stručná a jednoznačná. Vašu ponuku prijímam. Čo Minervu rozrušilo viac, bol podpis kandidáta.

Hermiona Grangerová

 

„Minerva, priateľka moja, ak mi neprezradíš, čo odpísala, nezvládnem ten nápor emócií!" Poppy ťažko dýchala, obe ruky zároveň tlačila na rozochvenú hruď, až Minerva dostala strach, že to naozaj nezvládne.

 

„Nuž, drahá Poppy, Hermiona ťa nesklamala," odvetila a musela sa zoširoka usmiať. Ak by chcela sama nájsť vhodnejšieho čarodejníka na dôstojné zastúpenie svojej priateľky, zrejme by len ťažko našla lepšieho.

V očiach Poppy sa rozostrela úľava. Zasnene sa usmiala a zosunula na najbližšiu stoličku. Hánkou si prešla po čele sperlenom potom a nahlas vzdychla.

 

„Ak je to teda tak, Minerva," namáhavo podvihla svoju šedivú hlavu, na ktorej už nevládala nosiť ani svoj typický široký čepiec, „pozvi ju, ako len najrýchlejšie sa bude dať, lebo ja odchádzam."

 

„Už? Tak skoro?" preľakla sa Minerva.

 

„Skoro?" začudovane si ju premerala liečiteľka. „Myslím, že je až príliš neskoro!"

 

 

*********

 

            Hermiona neváhala. Žiadne zbytočné kladenie si stupídnych otázok a sebaspytovanie svedomia. Len nahradí Poppy, ktorá si iste zaslúži pokojný odpočinok. Nikto nemôže byť na svojom poste večne, pravda, ak nerátala Rokfortských bludných duchov a Albusa Dumbledora vo svojom portrétovom obraze.

            Netušila, aké jednoduché bude odpútať sa od doterajšieho života.

Bytu sa zbavila až príliš ľahko. Inzerát v novinách ani nezaschol a jej už telefón drnčal v jednom kuse. Predala ho prvému záujemcovi, ktorý ponúkol slušnú sumu. Potom telefón vytiahla zo zásuvky.

S alternatívou návratu nepočítala. Harry mal svoj život s Ginny a ak dobre počítala, čakali už svoje tretie dieťa. Merlin! Ona sama sa ešte cítila ako dieťa, nieto mať vlastné!

            O Ronovi nevedela zhola nič. Rozišli sa ako priatelia, krátko po záverečných skúškach. Rona lákal metlobal a kariéra športového esa, kým ona plánovala štúdiá na plný úväzok. Netrvalo dlho, kým pochopili, že ich odlišné povahy nedokážu existovať zároveň v jednej realite. Rozchod bol jediným riešením, ak si chceli zachovať zdravý rozum a svoje priateľstvo.

Nebol nik iný, kto by ju vo svete muklov udržal. S ľahkým srdcom zbalila svoje osobné veci a použila prenášadlo, ktoré jej poslala Minerva McGonagallová, aby jej uľahčila príchod.

            V stanovenú hodinu rozhodne uchopila krehkú šálku z čínskeho porcelánu a počkala na známy pocit šklbnutia priamo v pupku. Privrela oči. Ani rokmi si nezvykla - vírenie prenosu u nej vyvolávalo žalúdočné nevoľnosti.

Nechala si do tváre narážať prúdiaci vzduch a pokorne sa poddala ťahaniu prenášadla.

19.02.2013 16:34:32
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one