Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

 Vzduch v nemocničnom krídle Rokfortskej školy bol ťaživo hustý. Za predlhý čas fungovania školy nasiakli výparmi elixírov proti rozličným bolestiam, chorobám a neduhom ešte aj kamene v hradných múroch. Pozorný a cvičený nos by iste dokázal v chaotickej zmesi identifikovať jednotlivé zložky tých najpoužívanejších.

      Cez vysoké okná prenikali posledné tmavooranžové lúče zapadajúceho slnka a farbili nie príliš vľúdne prostredie na milosrdnú farbu horského medu. Vysoké kovové postele nezvyklo zívali prázdnotou. Dnes bol jeden z mála pokojných dní, kedy mohla školská čaromedička nazbierať prepotrebnú silu.

     Krokom poznačeným vekom sa pomaly kyvkala po svojom kráľovstve a kontrolovala stavy zásob liečív. Unavene klipla vráskavými viečkami, zaostrila slabnúci zrak oproti zažltnutej etikete a s hudraním švihla prútikom smerom k rade faklí v kovových držiakoch. Miestnosťou sa rozlialo jasnejšie, hoci blikotavé, svetlo a ona spokojne kývla hlavou.

 

     Poppy sa namáhavo vystrela. Ostrá bolesť jej pritom vystrelila niekam od bedier a zabodla sa až pod lopatky. Dnešný deň bol pokojný, no ona si prácu vždy našla. Ošetrovňa predsa musí byť  neustále pripravená prijať pacienta, poskytnúť nutné i dlhodobé ošetrenie. Nemôže si dovoliť riziko chýbajúcej, čo i len najmenej dôležitej, maličkosti.

      Bolesť. Nepríjemná a neodbytná a škodoradostne verná. Bola jej spoločníčkou už dlhé roky. Spočiatku len ľahká a prehliadnuteľná, no s pribúdajúcimi rokmi a ubúdajúcimi silami, čoraz hmatateľnejšia. 

      Ale Poppy sa jej nemienila vzdať ľahko, z úst jej unikol iba hlasnejší nádych. Nechcela a nemohla dovoliť  tej prekliatej potvore, aby ju ovládla a nebodaj donútila vzdychať. Za celý svoj život zažila toľko cudzieho  utrpenia a mnohorakých zranení,  že vlastná bolesť jej pripadala bezvýznamná.

      Až donedávna. Únava bola čoraz znateľnejšia a každodenné vstávanie ťažšie. Jasne cítila, že prichádza jej čas.

      Už ani nedokázala tak pohotovo, ako voľakedy, vyliečiť študentskú nehodu. Milovala svoju prácu v Rokfortskej ošetrovni, povýšila ju na osobné poslanie, kým sa jej nestalo, že svojmu pacientovi takmer naordinovala nesprávny elixír.

      V liečiteľstve žiadne 'takmer' nestačilo.  Všetko muselo byť presne stanovené a pod kontrolou.

      Vedela, čo má urobiť, ak nechcela byť pre svojich pacientov hrozbou.

      Láskyplne sa zahľadela  na precízne zoradené flakóny, fioly a banky s uzávermi zaliatymi voskom. Pohladila unaveným pohľadom police s objemnými bichľami, pojednávajúcimi o  liečbe úrazov prapodivného pôvodu i bežných zranení pri metlobale. Za tie roky toho nazbierala úctyhodné množstvo. Dokonca i Severus sem občas zašiel, aby uhasil smäd po nových informáciách. Vedela, že jej knižnica ani zďaleka nemôže objemom konkurovať Severusovej, ale rozhodne v nej mala pár titulov, ktoré si vyslúžili uznanie Majstra elixírov.

     Ale ani Poppyne rozsiahle znalosti v oblasti liečiteľstva, ani nepreberné zásoby elixírov, liečivých mastí a obkladov ju nedokázali zbaviť vlastného trápenia. Za tie roky, čo takmer dennodenne venovala svoj um, prepletený s osobnou mágiou, každému potrebnému, stávala sa kúsok po kúsku odolnou voči pôsobeniu liečív.  Sama sebe by už nedokázala magicky vyliečiť ani banálne škrabnutie.

     Plán sa jej v hlave zrodil už dávno. Prišiel k nej takmer ako zásah  z neba. Denného veštca jej sova v to ráno naozaj zhodila z poriadnej výšky. Nárazom sa jeho strany rozleteli a otvorili na článku, ktorý jej teraz dával nádej na pokojné dožite dôchodku, niekde v Merlinom zabudnutom zákutí Kúzelníckej Británie. Lepšie riešenie nemala. Neostávalo iné, len dúfať, že vyjde a to čím skôr.

      Posadila sa k starému písaciemu stolíku a dala sa skladať vhodné slová na kus pergamenu. Úchytkom pozerala na článok v Dennom veštcovi, kde strohým oznamom Vyššia škola čaromediky, predstavovala verejnosti svojich úspešných absolventov.

      List, do ktorého vkladala svoje nádeje, odoslala tesne pred polnocou. Ešte chvíľu pozerala za rozospatou sovou, klimbavo letiacou po oblohe osvietenej splnom mesiaca. Potom jej už neostalo iné, ako ísť spať a nechať svoj osud v rukách prozreteľnosti. 

 *********

 

 

     Minerva stála pri pootvorenom okne svojej pracovne a bola vďačná slabému vánku za  to nepatrné osvieženie.  Nemohla uveriť vlastným ušiam, srdce jej búšilo v spánkoch a kdesi v krku sa zasekli slová námietok.

      Všimla si už dávnejšie, že Poppy, jej podriadená a priateľka zároveň, vyzerá unavená a bledá, ale pripisovala to iba blížiacemu sa koncu školského roka. Študenti boli vidinou nadchádzajúcich prázdnin menej opatrní pri svojom vyčíňaní a na ošetrovni sa striedali v hojnom počte.

 

      „Poppy," oslovila ju Minerva s nádejou v hlase, „si si istá, že po prázdninách to nebude zas ako predtým?"

       „Drahá priateľka," už po niekoľký raz sa Poppy chystala zopakovať svoje dôvody Minerve, „je to tak! Na moju chorobu niet lieku!"

       „Ale definitívny odchod?" Minervinu hruď bôľne zovrelo, „Niet inej cesty?"

       „Minerva," Poppyn hlas znel mimoriadne pokojne a rozvážne, „všetci raz musíme svoje miesto uvoľniť mladším - môj čas práve nadišiel."

      „Konzultovala si svoj stav s niekým ďalším?"  položila Minerva zbytočnú otázku. Poppy bola v neustálom kontakte s liečiteľmi zo Sv. Munga.

      „Priateľka moja, vieš, že áno," chlácholila ju Poppy, „je to daň naplnenému životu. Robila som presne to, o čom som odjakživa snívala a za tie nádherné roky sa moje telo stalo rezistentným voči liečbe. Nasiaklo zvyškami prekliatí a popletených zaklínadiel a už nevládze bojovať s novými."

      „Je mi ľúto," šepla Minerva a po riase jej skĺzla slza smútku.

      „Ľútosť odlož pre tých, čo ju potrebujú! Neľutujem ani minútu, ktorú som prežila. Vrátiť sa do momentu, kedy som zvolila túto cestu, volím rovnako!"

      „Ani Severus nedokázal uvariť elixír, ktorý by ti pomohol?" Minerva sa nedokázala  zmieriť s  Poppiným rozhodnutím, vytrvalo lapala steblá v divom prúde.

      „Skláňam sa pred Severusovou zručnosťou a vedomosťami, ale proti mnohoročnému pôsobeniu elixírov a mágie, nedokáže bojovať ani on," pokrčila plecami liečiteľka.

      „Ach, Poppy," bôľne vyslovila Minerva a ponáhľala sa priateľku objať. Tá sa jemne vyslobodila s tuhého zovretia a mávla rukou.

„Ale choď, Minerva!" napriek tomu, že sa Poppy snažila pôsobiť vyrovnane, hlas sa jej chvel. Krátko si odkašlala, hlas prečistila a pokračovala, „Nejdem predsa umrieť, ešte nie a ty ma predsa môžeš kedykoľvek navštíviť. Určite si dám krb napojiť do siete letaxu."

      Minerva nesúhlasne pokrútila hlavou, srdce jej zvieral podivný smútok, ale vedela, že kolobeh života nezastaví ani najsilnejší čarodejník. Mnohí sa o to síce pokúšali, ale…  Nikdy to nedopadlo dobre.

     „Spomínam si, Minerva," vyslovila Poppy rozhodne, „pozvala si ma na čaj, nie na smútočný obrad." Natiahla sa k liatinovej kanvici, a naliala pariaci sa čaj do dvoch šálok.

Minerva rezignovane vzdychla a prisadla si. Zaumienila si, že sa musí s Poppyným rozhodnutím vyrovnať. Aj keď srdce kričalo niečo odlišné.

Musela som poviedku zmazať a uložiť nanovo. Toto sú pôvodné komentáre
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
pimpinela
29.01.2013 22:13:30
Reagovat
Smazat
Rozmýšľam, či som tu jednorazovú kapitolku čítala alebo nie...Nuž, Poppy nám ide do dôchodku, ale uvoľni sa jedno miestečko :D...No som zvedavá čo bude ďalej :D :D...
Chavelierka
29.01.2013 20:27:35
Reagovat
Smazat
A my voláme: sláva, že se múza rozhodla předělat prvotní plány ;-) Kámen se potopí? :-D Dortík je věnovaný wixie, ale já bych si dovolila sem tam uždíbnout ;-) Už zase vyhořela nemocnice, stále říkáme studentům, aby si nehráli s pochodněmi u vitríny s léky :-D Máme na mysli dlouhý a zahnutý nos? :-D Neoblizujte podlahu, vážně není medová :-D Dnes se nehrál famfrpál? :-D A přemýšlela, komu by co střelila a za kolik :-D Výbuch? :-D Bude bojovat, tu třísku si z palce jednou vyndá a bolest povolí :-D Místo čaje vodku, jednoduše sáhla do druhé zásuvky :-D Severus se zajímá o famfrpál nebo přemýšlí, jaké nehody by mohly Nebelvír potkat? :-D Ještě stále tu máme milovskou chemii :-D Vyhlásíme konkurz na léčitele, podmínky: musí vytáčet Sveruse na nejvyšší obrátky :-D Sova cestou usne a spadne na pole, v lepším případě :-D Minerva hledá tu sovu? :-D Nebo mohla mít tajného milence pod nemocničním lůžkem :-D Tím ti Minervo nazančuje, že máš jít do důchodu :-D Když dokáže proběhnout tolik dívčích ložnic, dokáže i dokonalý elixír, já mu věřím :-D A pak ho budu mít stále zapálený :-D Já se tak těším na pokryčko, začalo to tak moc zajímavě ;-)
nadin
26.01.2013 17:49:34
Reagovat
Smazat
Zuzanka, prepáč, skoro som Ťa odignorovala. Ďakujem za komentík :D
nadin
26.01.2013 17:40:35
Reagovat
Smazat
Wixie, áno, celá Tvoja:) Dokonca som začarovala písmenká tak, že ostanú na svojom mieste, aj keď kapitolu prečíta niekto iný, ako Ty. Nevykukajú Ti ju:) Mimochodom, kde sa podeli smajli??? To bude asi tým, že testujem odoslanie komentu bez prihlásenia. No, tabuľka s novinkami ma potrápila. Nápad som vykukala, kdesi som to už videla, ale kým som pochopila formátovanie tabuľky, aby mala správny počet riadkov a stĺpcov, penila som ako čerstvé pivo. Ale je tam. A som zvedavá, čo povie chavy. Wixie, zlatko, ja ďakujem Tebe, ak sa Ti kapitolka páčila, potešenie je na mojej strane. Viac neprezradím. Budeš si musieť počkať na druhú kapitolku.
wixie
26.01.2013 15:58:20
Reagovat
Smazat
Jééé ♥ moje, celá, celičká moje (ano, jsem strašnej sobec a hamoun, když na to přijde) :-D nadin, děkuji, jsem z toho úplně nadšená a doufám, že další kapitolka bude dřív než moje další narozeniny :-D což mi připomíná - bude zase Sibell? (já vím, já vím, jsem otravná :-D) Tedy, začalo to docela zajímavě a originálně - tak trochu doufám, že dopis byl směřován směrem k Hermioně (kdy už ne do jejích rukou tak někam hodně blízko) a přijde mi to ako dobrý nápad, jak nenásilně dostat Hermiona do Bradavic :-)) Ale třeba se pletu. Zase si říkám, že pokud bude Herma na ošetřovně, že by se Severusem nemusela přijít do častého kontaktu a my všechny (no, minimálně já :-D) doufám, že ke kontaktu dojde a velmi brzy ;-) Ať je to jak je to, mohla by to vyřešit další kapitolka, co, hm? Že ne? Že si musím počkat? To jako vážně? Tsééé :-D Nadin, děkuji za miloučný a obrovský dárek :-) ♥♥♥ PS: líbí se mi, jak jsi vyřešila ty novinky na to rozkliknutí
Zuzana
26.01.2013 14:34:59
Reagovat
Smazat
To nádherné :) je mi Poppy ľúto, ale má pravdu, veď si svoj život prežila krásne. Takže písala Hermione, že? Už sa teším na pokračovaie. A Wixie prajem aj tu všetko najlepšie♥
19.02.2013 16:35:05
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one