Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Uložiť Tabithu spať bol menší problém. Držala sa Severusa ako kliešť a každý pokus o uvoľnenie zovretia končil ustrašeným fňukaním. Hermiona zaťala zuby, aby jej spomedzi nich neuniklo žiadne zo štipľavých vyjadrení na Ronovu adresu. V duchu si predstavovala scénu, ako mu s chuťou vrazí päsťou do zubov.
Severus napokon Tabithu doniesol do postele a až v bezpečí známej izby dobrovoľne vkĺzla do perín.
 
 
„Ďakujem, neviem čo mám povedať, chovala som sa ako hysterka, boli to iba prázdne vyhrážky...“
 
 „Choval sa ako idiot,“ lakonicky zhrnul Severus.
 
„Ďakujem, že ste sa tam objavili.“
 
 
Severus prikývol. Slovo objavil dostatočne nevystihovalo skutočnosť. Prevzal si objednanú špeciálnu zmes bylín a v hlbokom rozpore so zaužívaným zvykom, vždy si podrobne skontrolovať každý kúsok sušenej časti rastliny, tentoraz schmatol pokrčené vrecúško, hodil prekvapenému predavačovi na pult zvyšok dohodnutej sumy a ponáhľal sa pred cukráreň v nádeji, že Hermiona s dcérou sa ešte nestačili premiestniť.
Ronalda Weasleyho nešlo prehliadnuť. Týčil sa nad svojou bývalou manželkou a rozhadzoval rukami.
Severusa kdesi v hrudi bodol pichľavý osteň žiarlivosti. Ale keď zbadal vydesenú tvár dievčatka a Hermionin hnev, prebudil sa v ňom ďalší pocit.
Prial si toho mladého spratka niečím prekliať. Ako sa k nim blížil, zo slov pochopil, že ide o dieťa.
Helena Grangerová mu raz spomenula hanebný únik od povinností, zo strany jej zaťa. Že zmizol ako gáfor a nechal svoju ženu a dieťa bez známky záujmu až doteraz.
„Nemáte za čo,“ odvetil a k žene, ktorá stála oproti nemu a bezradne si objímala vlastné ramená sa cítil priťahovaný ako kúzlom.
„Chceš vedieť, čo som videl v zrkadle z Erisedu?“ urobil ešte krok a slová zašepkal Hermione do vlasov.
 
„Nie,“ odvetila a podľa vzoru svojej dvojníčky zo zrkadla, ovinula ruky okolo muža a podvihla k nemu tvár. Nechcela byť hlúpa a snívať pred zrkadlom, nechcela čakať a premárniť šancu. Chopila sa jej sama.
Prebehla prstami po dlhom rade gombíkov, obkrúžila stojatý golier a vnorila prsty do polodlhých vlasov.
Na polceste k bozku sa jej pery stretli so Severusovými.
Áno, presne toto chcela.
„Chceš vedieť, čo som v ňom videla ja?“
 
„Nie,“ odvetil Severus. Nepotreboval si dokazovať, čo už vedel. Navyše, hmatateľný dôkaz držal v náručí.

„Tak ma pobozkaj,“ navrhla mu odvážne.
 
„S potešením,“ zamumlal oproti mäkkým perám, ktorých sa nemienil len tak ľahko vzdať.
 
 
„Hermiona,“ zaznel spoza dverí naliehavý ženský hlas a vytrvalé klopkanie na storočné drevo sa chystalo urobiť definitívnu bodku za začínajúcou romantickou chvíľkou.
 
 
Hermiona frustrovane vzdychla. Severus ju pevne zvieral jednou rukou okolo pásu a druhú sa ani nesnažil vypliesť z divokej kaskády rozpustených vlasov.
„Stretnúť v jeden deň dvoch Weasleyovcov...“ zavrčal muž zlostne a ukradol si ešte jeden bozk.
 
„Aj Tabitha je spolovice Weasleyová,“ namietla udýchane Hermiona.
 
„Z tej nevýraznej a potlačenej, k jej šťastiu,“  Severus napokon uvoľnil objatie a Hermiona sa nadýchla.
 
„Hermiona, srdiečko, to som ja, otvor mi prosím,“ hlas ženy za dvermi sa otriasal plačom.
 
„Už idem, Molly,“ Hermiona sa napochytre upravila a naposledy hodila okom na Severusa. Viditeľne mal po nálade, ale statočne sa snažil tváriť nenútene.
 
Dvere sa rozleteli a dnu vpadla Molly, uplakaná a strhaná, akoby už pár dní nespala. Okamžite sa vrhla Hermione okolo krku.
„Prepáč, zlatko, prepáč mi to prosím,“ vzlykala, „povedal mi, že sa postará o Tabithu, nevedela som...“
 
„Molly,“ Hermiona sa márne snažila umlčať príval sebaobviňujúcich slov, ktoré na seba opäť namierila Ronova matka, „je dospelý a robí vlastné rozhodnutia.“
 
„Hermiona, takto sme ho s Arthurom nevychovali, dieťa patrí k matke...“ Molly sa odtiahla, aby si vytiahla vreckovku. Nadychovala sa k návalu novej vlny ľútosti, ale vtedy si všimla Severusa, mlčky sediaceho v rohu Hermioninej obývačky.
„Severus...“ Molly nenachádzala slová.
 
„Zastal sa ma, Molly a pomohol nám,“ Hermiona položila ruku na plece svojej bývalej svokry a ospravedlňujúco sa usmiala.

„Tvoj syn sa choval ako hulvát, Molly,“ neodpustil si Severus.
 
„Ja... neviem čo povedať,“ staršia žena v prstoch žmolila kvietkovanú vreckovku a viditeľne nad niečím uvažovala.
„Hermiona, prišla som ti len povedať, že budem pred súdom svedčiť v prospech Tabithy. Nedovolím, aby ti ju vzali.“
 
„To nedovolím ani ja, Molly,“ odvetila Hermiona, „a vážim si tvoje rozhodnutie.“
 
„Chcela som ti ponúknuť ochranu rodiny...“ pohodila rukami Molly a rozpačito pozrela na Severusa Snapea.
 
„Ponúkol som Hermione rovnakú pomoc,“ oznámil jej Severus a pozrel na Hermionu, „ak bude súhlasiť.“
 
Hermionou prešla žeravá vlna, ako ňu uprel svoj nečitateľný tmavý pohľad. Molly vypadala ešte rozpačitejšie,  ako v moment keď prekročila prah dverí bytu a hoci k nej nechcela byť nevďačná, vedela čiu pomoc príjme.
Podišla k skormútenej žene a objala ju. Ponad plece sa usmiala na Severusa a odrazu sa jej svet videl oveľa jednoduchší.
25.05.2014 19:00:00
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one