Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
 Mikrokapitola 7
Od rána husto snežilo. Snehové vločky sa jedna pred druhou predháňali v komplikovaných tanečných kreáciách, pozorne sledujúc mrazivú melódiu severného vetra.
Tohoročné Vianoce sa zahalili do bielej od hlavy po päty a nezabudli ani na čapicu s brmbolcom. Kto nemusel, von do chumelice dobrovoľne nešiel. 
 
Zasneženým námestím sa predierala vysoká postava. Vločky okolo nej vírili v podivných špirálkach a čo bolo najpodivnejšie, ani jedna sa neusadila na odeve. Spôsobne sa pár centimetrov nad tkaninou kabátu stočili a padli na zem.
Postava sa prebrodila závejmi a zastavila pred jedným z rady domov, lemujúcich neveľké námestie.
Muža v tmavom kabáte, na ktorom neuľpela jediná vločka, ani najmenej nezaujímalo dianie za oknami najbližšieho domu. Postavil sa chrbtom k oknám, žiariacich do bielej tmy farebnými svetielkami Vianoc a ostril pohľadom po námestí.
 
Chvíľu sa nedialo nič, čo by stálo za zmienku. Pravda, okrem faktu, že kabát vysokého muža bol jediným nezasneženým predmetom v celom snehom zamorenom meste.
Až do momentu, keď sa z bočnej uličky vynorila druhá postava. Na pleciach sa jej usádzali snehové vločky a čiapku s brmbolcom pokrývala biela kôrka. Tvár jej halil huňatý pletený šál a jeho voľné konce sa hojdali v rytme neistých krokov čižmičiek na opätku.
Mužovi zasvietili oči pobavením. Ustúpil do tieňa pod strom a čakal, kedy sa postava pohne jeho smerom.
Čakal dlho. Postava vrávorala v hlbokom snehu a bojovala s klzkým povrchom dlažby. Napokon docupitala takmer k nemu, pár krát sa otočila, sledovala nakopené záveje a konečne pozrela jeho smerom. Rázne k nemu vykročila.
 
„Pane, potrebujete ...“ nech už chcela povedať čokoľvek, zvyšok vety zanikol v tiahlom á, ktoré žena vydala pri páde do hlbokej kopy snehu.
 
„Dnes pomôžem ja vám,“ riekol Severus a natiahol k Hermione ruku.
 
„Ale takto...“ bránila sa mladá žena, keď ju muž pritiahol k sebe.
 
„Takto to bude lepšie a ty nebudeš zmrznutá na kosť,“ prerušil ju Severus a aby definitívne umlčal Hermionine námietky voči porušovaniu tradície, privlastnil si jej pery k bozku.
 
„Poďme domov,“ povedal po chvíli už celkom krotkej žene, vďačnej za kúzlo odpudzujúce sneh, „je najvyšší čas na pohárik polnočného vianočného likéru.“

 

PS: webgarden statočne odoláva mojej snahe preniesť formátovaný text aj s formátovaním. Odseky zožrala koza a font sa stratil ktovie kde. Ospravedlňujem sa, že text vypadá ako nasekaný kosačkou :D
23.08.2021 15:43:52
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one