Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Mikrokapitola 1.

Z temnej oblohy sa k zemi sypali drobné vločky snehu. Ticho šumeli v chladnej noci a trpezlivo, jedna po druhej, ukrývali mestskú špinu.

Noc bola ešte veľmi mladá, ale ulice mesta zívali prázdnotou. Dokonca i túlavé mačky sa kamsi vytratili.

Len jediný večer v roku dokázal spoľahlivo vyľudniť chodníky a umlčať hlučné kolesá. Štedrý večer sa niesol v duchu vône, ktorá aj tú najbohémskejšiu dušu dokázala pritiahnuť k rodinnému kozubu.

Ale výnimka sa nájde vždy.

 

Vysoký muž v tmavom kabáte kráčal mĺkvym námestím. Bol prostovlasý, s golierom vyhrnutým dohora a rukami vsunutými hlboko do vreciek zasneženého odevu. Nikam sa nenáhliac, vyšľapoval si vlastnú cestu v napadanom snehu.

Podišiel k jednému z radu domov, obkolesujúcich neveľké námestie a postavil sa do tieňa mladého javora, aby mal výhľad na okno, rozžiarené mäkkým svetlom horiaceho krbu a farebnými svetielkami vianočného stromčeka.

Muž vytiahol ruky z vreciek, nedbalo si oprášil vločky z ramien a krátko dýchol do spojených dlaní. Vzal z vrecka podlhovastý predmet a po chvíli mu v rukách zablikal do tmy malý plamienok.

V okne sa mihli postavy. Nejasné siluety dávali tušiť, že obyvatelia domu sú po večeri a presúvajú sa do miestnosti s krbom.

Muž spozornel. Celá jeho postava sa napla, dlane s malinkým svetielkom si pritiahol bližšie k telu a dychtivo sledoval hru tieňov za oknom.
Bavili sa. Možno spievali koledy, hrubé múry von nepustili ani hlások, a možno len tak nezáväzne žartovali a užívali si prítomnosť blízkeho človeka.

Vtom sa nepatrne pohla záclona a k okennému sklu naklonila svoju tvár mladá žena. Zažmurkala do tmy námestia a obrátila oči k oblohe.

Muž ukročil hlbšie do tieňu javora. Plameň rozdúchaný prudkým pohybom zahorel vyššie a osvetlil dovtedy ukrytú tvár. Ostré črty muža nedávali priechod žiadnej emócii. Žiadne vysvetlenie, prečo stojí osamelý uprostred studených domov a čaká na kúsok ulúpeného záblesku tepla.

Iba tmavé zrenice očí odrážali svetlo z plameňa a prekrývali pocity uložené na samom dne duše muža.

23.08.2021 15:41:28
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one