Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Táto jednorazovka je asi začarovaná. Dva krát presúvaná, zbláznili sa mi v nej písmenká, ich veľkosť si robila čo chcela.
Zmazala som ju.
(Žiaľ aj komenty k nej patriace, čo je mi veľmi ľúto...)

Dobrá príležitosť na jej prepísanie, či dopovedanie nedopovedaného.
Bola to moja prvá jednorazovka  a teraz Vám ju ponúkam v opravenej verzii.
Či je aj lepšia, ako tá pôvodná...

Stále platí, že je to songfic na krásnu pesničku od Janky Kirschner - Pokoj v duši.
(...a samozrejme, kto by váhal, je to HG/SS)


PS: ten obrázok pre vás našla Lia. Ďakujem Lia!

Pieseň Pokoj v duši TU (otvorte si ju na novej karte)

Navždy spolu

 

Dolinami cesta úzka,
nekľudná pieseň nechce ustáť.
Utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes daj.

 

Stála na okraji otvoreného hrobu a v zúfalej snahe nevrhnúť sa dole, na tmavú rakvu, tuho zatínala päste, vtláčajúc si nechty do kože.

Lomcoval ňou bezmocný hnev, nerozlučne premiešaný s bolesťou, oproti ktorej bol ostrý vietor, šľahajúci jej do tváre pramene vlastných vlasov, len ševeliacim vánkom.

Slzy jej stekali dolu tvárou a bola im vďačná, že cez ne nevidí do tvári ministerským zamestnancom, ktorí mali túto pohrebnú frašku na svedomí.

Vedela, že si oddýchli, keď sa ho definitívne zbavili.

Dva dni po jeho poprave, ktorú nemohla nazvať inak ako vraždou, sa záhadne objavili dôkazy o jeho nevine.

 


Ak súdiť ťa chcú, nech súdia len,
tých čo neprajú pokoj duši boľavej
.

 

Vytrvalo za ním chodila do Azkabanskej cely, aj keď na ňu všetci krivo ukazovali prstom, milosrdne jej to povolili a bavili sa na jej zlomenom srdci.

 

Denne ho prosila, keď sedel na drevenej prični v cele smrti, nech sa nevzdáva.

Žiadala ho, hoci sa vysmial jej, podľa neho nelogickému, strachu,  aby sa podrobil vypočúvaniu pod Veritaserom.

Iba on sám mohol požiadať o tento výsluch.

 

Odmietol.

 

  Nechápal odkiaľ pramení jej strach.

 

Nikdy sa nezmieril s tým, že musel zabiť Albusa, chcel konečne utíšiť výčitky, ktoré ho prenasledovali za hrozné roky služby Temnému pánovi.

 

  Nechápal, že jej strach je živený hlbokým citom.

 

Plakala, keď padol rozsudok.

 

Vinný!

 

Nedostatok poľahčujúcich okolností!

 

Prijal ho pokojne.

Prijal ho ako vykúpenie od bolestí duše a dobrovoľnej samoty.

 

   Nechápal, že jej nezáleží na mienke druhých.

Bol príliš poznamenaný svojim životom.

   Nedokázal do neho prijať niekoho iného.

 

 

Ak súdiť ťa chcú, nech vinia mňa,
to čo potajme nosím v srdci, nespália, 
čo život rozdelí, smrť spojí na veky.

 

 

Nezniesla viac počúvať pokrytecké reči ministra o tragickom omyle.

Uľavilo sa im,  keď mohli umlčať silného protivníka, ktorý sa nedal ovládať!

 

Musela odtiaľ utiecť.

 

V tom hrobe zanechala svoje srdce, pošliapané a rozorvané na necitlivé kúsky.

 

Chcelo sa jej zvracať!

 

Óda na mŕtveho hrdinu, dorazila jej posledné zbytky viery v spravodlivosť.

 

 

Škovránok hlávku k zemi kloní,
umrela pieseň na jabloni, 
utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám.

 

 

Stála uprostred jeho pracovne a očami pohládzala predmety, nesúce pečať jeho osobnosti.

Hľadala medzi nimi už len jednu vec. Malý čierny flakónik, ktorý ju vyslobodí.

 

Skryla si ho v šatách a spokojne sa po dlhej dobe usmiala.

Potom zhodila na kamennú podlahu prvú krivuľu.

Trieštenie krehkého skla prinášalo k jej ušiam lahodné tóny zadosťučinenia.

 

Druhá krivuľa skončila rovnako.

 

Neprestala, kým všetko nezmenila na črepy.

 

Mávla rukou a nahromadený hnev z nej vyletel ako ničivá vlna.

 

Knihy, ktoré tak veľmi miloval a zhromažďoval, skončili v chaotickej hromade uprostred všetkého.

 

Nenechá im tu nič, z jeho pokladov.

S ľahkým srdcom dielo skazy zapálila.

 

Bolo jej úplne jedno, že za zavretými dverami nechala obrovskú horiacu spúšť.

 

 

Nevolám ťa k sebe milý, nech ťa môj hlas nepomýli.
utíchol les osirel háj, na cestu dnes zbohom ti dám. 

 

 

Unavená klesla na jeho čerstvý hrob.

 

Láska moja, som pri Tebe!  

 

Pozrela sa na svoju zovretú dlaň.

Mala v nej tú jedinú vec, ktorú odniesla z jeho kráľovstva.

 

Zamatovo čierna tekutina ľahučko skĺzla do jej hrdla.

Usmiala sa.

Láska moja, idem k Tebe!

 

 

Pochovali ju vedľa neho, tak, ako stihla napísať na malý papierik.

 

 

Čo život rozdelí, smrť spojí na veky.

 

 

 

 

Janka Kirschner Pokoj v duši  -  text pesničky som si iba požičala

22.02.2010 22:56:40
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one