Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.
Opäť ma chytila ponurá nálada, vonku príšerne leje a ja sa nestíham čudovať z výsledku tejto jednorázovky. Pôvodne mala dopadnúť úplne inak, ale po jednej tretine sa začala písať sama.
Mala by som k nej pripojiť výstrahu, :
"Pozor, vysoká dávka melanchólie!"

Soraki, ...ale veď ty vieš čo. Opäť som to urobila.


Kolobeh života...
 

Keby tá železná brána nebola tak obrovská, zase by si nevšimla, že už prišla priamo pred ňu. Mohutné storočné stromy ( čo sú to len za druhy?) ju celkom obrástli. Pred nepovolanými zrakmi muklov bola ukrytá kúzlami, ale aj tak by ju sotvakto zbadal. A až keď zaklonila hlavu(len koľko jej dovolila ubolená šija, mohla si prečítať nápis, ktorý takto, už šesť mesiacov, takmer rituálne polohlasne čítavala.

„Penzión pokoja, pri nemocnici svätého Munga“.

Mohla zavrieť oči a predsa by si dokázala vybaviť každé jedno, mierne hrdzavejúce,  písmenko. Toľko krát ich videla, že sa jej do pamäte vryli do najmenších detailov.

Uistená, že je na správnom mieste, pokyvkala hlavou a ťažkým krokom ( prečo jej len museli  vziať licenciu na premiestňovanie)  sa pobrala do hlavnej budovy.

Vraj, pani, skúste to na metle! Kto to kedy videl, v jej veku nedôstojne poletovať na metle!

Už len pár schodíkov ( nemohli tu dať aspoň pohyblivé schody) ešte cez túto dlhokánsku chodbu a už tam bude. Musela sa chytiť jedného z držadiel na stene, lebo ledva lapala po dychu. Položila si ruku na rozbúchané srdce a snažila sa udržať ho na svojom mieste v hrudi.

Dvere otvárala pomaličky, letmo sa pozrela na číslo, napísané uprostred, aby sa presvedčila, že otvára tie správne. Zakaždým to tak robila, mala pocit, že je tu len nedopatrením a ten, koho chodí navštevovať pravidelne každý deň, je niekto úplne cudzí.

 

Zbadala ho sedieť v kresle pri okne. Zasnene hľadel do diaľky a vôbec nevnímal sestru, ktorá sa snažila dostať doň posledné sústa obeda.

Pichlo ju pri srdci. Nikdy by si nemyslela, že ho takto uvidí. Podišla ku sestre, pozdravila ju jemným úklonom hlavy a vzala od nej tanier s lyžicou.

 „Dokŕmim  si ho sama“.

 

Sestra  ponuku vďačne  uvítala.

„Keby ste niečo potrebovali, stačí zavolať,“ odišla z izby a poskytla im súkromie.

 

Pritiahla si k nemu stoličku a pokúsila sa vložiť mu lyžicu s jedlom do úst.

Až vtedy zaregistroval, že sa niečo zmenilo.

 

„Ermi...“  namáhavo zašepkal a kútiky úst sa mu zdvihli do niečoho, čo vzdialene pripomínalo úsmev. Ale oči, tie sa mu rozžiarili, ako za mlada, keď na ňu pozrel.

 

Nepotrebovala viac. Dnes ju spoznal okamžite. Mal svoj lepší deň. Čaromedici ju na to pred pol rokom, keď už celkom prestal ovládať mágiu, pripravovali. Aby si nerobila nádeje. Tak sa to stáva. Keď sa čarodejník dožije privysokého veku, stratí čarodejné schopnosti a postupne aj sám seba, kým nadobro neodíde.

Odložila tanier so studeným jedlom bokom, aby ho mohla pohladiť po vlasoch. Boli takmer úplne biele, len kde tu, mohlo ešte pozorné oko zazrieť osamelé ohnivé záblesky.

 

Jej Ron.

 

Položila mu hlavu na rameno a ruku si vsunula do jeho dlane. Zazdalo sa jej, že dnes ju zovrel pevnejšie.

Zrazu bola zmierená so všetkým, vedela, že je to prirodzený beh života a vyše sto päťdesiat spoločných rokov s Ronom sa chýli ku koncu. 

Ešte tu pri tebe posedím, kým pôjdem, ale zajtra som tu zas.

Klesli jej viečka a jemne  opretá o neho, zaspala.

 

O pol hodinu prišla sestra s posilňujúcim elixírom.

Nebol už potrebný. Pre nikoho.

 

06.06.2009 22:02:29
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one