Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

nadin:
Nesľubujem plný návrat. Možno len také spomínanie na staré krásne časy a vyrovnanie restov. ;-)
.
.

Ja si pamätám! Ale čo?

Zajtra je Mikuláša a ja som dostala tento nápad. Nečakajte žiadne vážne životné rozhodnutia, Ide len o trošku zábavy.
Logika a Rokfortské zákony idú bokom...

Ja si pamätám! Ale čo?

 Hermiona si práve dovarila protilámkový elixír a chystala sa ho položiť na okenný parapet aby vychladol (na kúzlo, ktoré by ho vychladilo okamžite, si nemohla spomenúť už tri roky a rovnako ani na to, v ktorej knihe ho má hľadať) a takmer sa zľaknutím, horúcou tekutinou poliala.

 

 Až taká škoda by toho elixíru nebolo, mal by mať ľahko žltkavý nádych, ale v kotlíku sa prelievala tekutina jedovato citrónovej farby.

 Ale Hermiona tento detail ľahko prehliadla. Vo svojej ješitnosti odmietala navštíviť čaromedikov, ktorí by jej zrak napravili.

 °Nie, ona vidí dobre a to, že občas naberie zárubňu... Ony sa potvory určite presúvajú!°

 

 Ale vráťme sa k tomu oknu a momentu, keď sa Hermiona skoro poliala.

 Pristála tam v tom okamžiku obrovská sova. Nebola poštová, tú Hermiona poznala, každý mesiac jej nosila čarodejnícky dôchodok, táto mala na prsiach zavesený taký čudný a predsa povedomý znak.

 

„Čo si zač?“ zahundrala si a bola nútená položiť kotlík na zem. Vpustila sovu dovnútra a prevzala od nej list s rovnakým znakom.

„Ideš potvora!“ ohnala sa na sovu vechťom, keď sa pustila do žrádla, pripraveného práve pre dôchodkovú sovu, „teraz aby som sa kvôli tebe terigala zháňať nové!“

 Urazená sova vzlietla a škodoradostne jej nechala na stole po sebe malú kôpku.

„Ty si tomu dala,“ zanariekala Hermiona a zasunula si za ucho šedivý prameň vlasov, ktorý jej tá bezočivá drzaňa, uvoľnila prudkým mávnutím krídel, „no a teraz čo? Ako to bolo, to kúzlo... A vôbec, kde mám prútik?“

 Otáčala sa okolo vlastnej osi a snažila sa niekde zachytiť tvary známeho predmetu.

 Lenže márne!

 Zmätená si sadla na stoličku a chytila sa za hlavu.

„Óch, tu si ty bludár!“ zvolala objavne, keď prstami zavadila o hľadaný prútik. Ráno si ho zastokla do drdola, aby ho zas nestratila.

„Tak a upraceme neporiadok!“ pošúchala sa na koreni nosa a tuho premýšľala, ako len znelo to kúzlo, „Evase... nie! Evane... Evanesco!“ sovia kôpka zmizla a Hermiona bola neskutočne unavená. Potrebovala si zlepšiť náladu. Ale čím?

  Oči jej padli na list.

„Ty si sa tu kde vzal?“ zamračila sa na poštu a obracala ju v rukách. Bol pre ňu, to bolo jasné z mena a adresy, ale ten erb, čo jej to len pripomínalo?

„Také miniatúrne písmená, kto to má čítať?“ mračila sa na polcentimetrové znaky.

 

Konečne list otvorila a vybrala z obálky poskladaný papier.

„Júj!“ zľakla sa, keď sa jej pred očami rozložil a zväčšil na rozmery poriadneho plagátu.

 

 

 

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

Drahá absolventka, Hermiona Jane Grangerová – Weasleyová,

 

Všimla si si koľko uplynulo času, od Tvojho posledného ročníka v našej skvelej škole Mágie a čarov – Rokforte?

Áno, veľmi veľa!

A preto si dovoľujeme, pozvať Ťa na stretnutie absolventov po neuveriteľných 150 rokoch!!

 

Tento list funguje ako prenášadlo, aktivuje sa na poludnie, v deň stretnutia.

Tešíme sa na Teba.

Tvoji spolužiaci

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

 

 

 

„No toto?“ mrmlala si Hermiona, „tá stará zrúcanina ešte stojí?“

Iné, ako prijať pozvanie na stretnutie a zistiť to osobne, jej odpoveď na položenú otázku dať nemohlo.

„A pôjdem, pôjdem...“ začala sa tešiť a rozjarene skackala po kuchyni, „pôjdem, pôj... Do kotla!“ zanadávala. Prizabudla na odložený chladnúci protilámkový elixír a jedným jediným kopnutím ho vyliala. (Ako vravím, žiadna škoda, ktovie, aké by mal  vedľajšie účinky!)

„Dnes je ale protivný deň!“ uľavila si, vytiahla prútik z drdola, spomenula si na Evanesco a neporiadok odstránila.

 

 

 

Prišiel deň D.

Hermiona vytiahla z šatníka školský habit. Ešte bol na ňom prišitý jej prefektský odznak.

Navliekla ho pyšne na seba (no tak, bol dosť veľkoryso strihaný, zmestila sa) a pootáčala sa pred zrkadlom. Okamžite z neho vyleteli štyri rozzúrené mole šatové, ktoré dlhodobo na spodnom leme vyhrýzali vzor zub – medzera a pustili sa do Hermiony.

„Idete potvory!“ zahnala sa vechťom po tom čomsi, čo jej poletovalo pred nosom a mole dizajnérky to mali za sebou.

Prehodila si cez plecia žlto purpurový šál (po tých rokoch okrovo hnedý) a dôležito zovrela v ruke list – prenášadlo.

 

Dvanásta hodina udrela ale nevošla Poludnica, Hermionu vtiahol vír a preniesol ju na Rokfortské pozemky. (poznámky o Čarodejníkovi z krajiny Oz, ignorujem)

 

Žmúrila proti slnku na ohromnú stavbu. Tak predsa stojí! potešila sa.

Prešla popod bránu s veľkým transparentom.

 

 

Vítame Vás, absolventi!

 

 

 

Hermiona hrdo nakráčala do Veľkej siene. Hneď pri dverách si ju odchytili dve mladučké študentky.

„Vitajte, madam!“ skríkli na ňu, pre istotu každá do jedného ucha.

„Nie som hluchá, vy snáď áno?“ trela si boľavé uši a zazerala na tie dve žaby.

„Prepáčte, madam,“ prehovorili zas súčasne, vybrali si z uší bluetooth slúchadlá a s ospravedlňujúcim úsmevom vypli ipody. (takže hluché ešte len budú)

„Sme Marcy a Darcy a pomôžeme vám, adaptovať sa,“ rapotali jedna cez druhú.

„Aké je vaše ctené meno?“ spýtala sa jej  „asi Darcy“, na čo hneď „asi Marcy“ do „asi Darcy“ drgala a šepkala jej zhrozene do ucha.

„Si blbá? Veď je to Hrdinka! Hermiona Grangerová! Učili sme sa o nej na Dejinách Rokfortu“

Asi Darcy dostala farbu varenej cvikle.

„Prepáčte, madam Grangerová,“

Hermione hučalo v hlave. Tieto dve do nej dorážali ako osy a navyše v rohu hrala akási hlučná kapela. Kde sú časy, keď tu hrávali Sudičky?!  A ešte jej tá „asi Marcy“, hovorí Grangerová!

„Slečna, ale ja som Weasleyová,“ použila radšej oslovenie bez mena.

Obe sa zatvárili prekvapene.

„Weasleyová? O tom sme sa neučili! Ako to?“ pokrčili čelá.

„ Žena väčšinou prijíma priezvisko manžela a ja som sa vydala za Ronalda Weasleyho!“ poučila ich Hermiona a kyvkala si hlavou.

Darcy i Marcy pri mene Rona Weasleya ožili.

„Ron!“ vzdychala „asi Darcy“, „to bol ten borec čo vynašiel úžasné lietajúce online korčule! A vy ste boli zaň vydatá! Bomba!“

„Ron!“ pridala sa „asi Marcy“, „a potom sa vytrieskal! Zrážka s Rokfortským expresom! Absolútne romantické“

„Romantické!“ zašomrala zlostne Hermiona, „zanechať vdovu s piatimi deťmi!“, ale tie dve ju nevnímali. Pripli jej na prsia menovku a do ruky vrazili pohár s podivne vyzerajúcim obsahom a dokonca s malým papierovým parazólom!

„A bavte sa dobre!“ zaželali jej a vrazili si späť slúchadlá od ipodov.

Radšej od nich utekala koľko jej lámka dovolila.

Koho tu asi stretne? Ron už to mal za sebou, pochábeľ jeden, vždy mala hrôzu z jeho skúšobných jázd, ale dal si povedať?

Harry, pokiaľ dobre pochopila Ginnine narážky, neudržal ani moč, nieto prútik.

Neville, ďalší spolužiak, ktovie čo sa stalo s ním? A ten? Sean.., Seamus? A ako sa to volali tie dve rovnaké? Par... Pat...

Ach joj! Museli mať také hlúpe mená!

 

Na stoloch bolo skutočne kráľovské pohostenie. Misy plné čohosi, čo ani nevedela pomenovať, džbány, v ktorých dúfala že je tekvicový džús a nie to čosi divné čo stískala v ruke a snažila sa toho zbaviť. Položila pohár na stôl, medzi dva podnosy s ovocím.

Previnilo zdvihla hlavu a obzerala sa, či ju niekto pri tomto počine nezazrel.

Ale zrejme nik.

A čo sú to tu vlastne za neznámi ľudia! Samí starci! Ako napríklad tamten v tom kolieskovom kresle!

Podišla k nemu bližšie. Celkom biele vlasy! Podivný hákový nos a ...

„Čo na mňa tak civíte, ženská, nemáte na práci niečo dôležitejšie? Klebetenie napríklad?“ zavrčal na ňu hlboký cynický hlas. K hĺbke sa vekom  pridal chrapľavý podtón, ale spoznala ho okamžite.

„Profesor Snape?“ ohromená Hermiona ho oslovila. On ešte žije?

„A má byť? Volám sa tak!“ zdvihol jedno obočie. Vlasy mu obeleli, ale obočie ostalo čierne.

„Nečakala som, že vás tu stretnem,“ nenechala sa zaskočiť, už zaskočená Hermiona.

„To ja som nečakal, že ma proti mojej vôli dotiahnu na nejakú stupídnu oslavu!“ hromžil v jednom kuse Severus Snape.

„Stretnutie absolventov,“ opravila ho. Koľko už musí mať rokov? Rátala v duchu a prichádzala k neuveriteľnému číslu.

„190!“ vyštekol na ňu profesor Snape.

„A ,hm...“ habkala Hermiona, on sa mi hrabe v hlave?

„Nemala by ste nechávať svoju myseľ otvorenú, máte ju ako ementál!“ zaškeril sa na ňu a pokračoval, „tiež ste tu učili tie zástupy tupých mozgov?“

„Nie!“ tupé mozgy? Typické, pre neho! Spamätávala sa Hermiona, „ja som tu študovala!“

„Hmm...“ Severus si ju prezeral, „nepamätám si na vás.“

„Ale učili ste ma aj vy, som Hermiona Weasleyová!“ ako to, že si ju nepamätá?

„Weasleyová, to meno je mi povedomé,“ zauvažoval, „nie, nemôžete byť Weasleyová, to bola banda ryšavcov!“ odsekol a začal si naprávať károvanú deku na kolenách.

„Ale musíte si ma pamätať, slečna ja všetko viem, tak ste mi hovorili!“ pripomínala sa mu Hermiona.

Zdvihol k nej hlavu a prezeral si ju.

„Nie, vás som určite neučil!“ dôrazne ukončil ich rozhovor a aby o tom nebolo pochýb, otočil hlavu tak, aby ju nevidel. (čo nevidím, neexistuje)

 

„Sklerotik jeden!“ uľavila si nazlostená Hermiona a prešla ju chuť na absolventské stretnutie po 150 rokoch.

 

„Baba jedna,“ šomral si pre seba Severus Snape, „Hermionu som učil len jednu a tá sa volala Grangerová! Tamtú som určite neučil, má to v hlave poriadne popletené, vraj Weasleyová!“

Keby mal dosť síl v rukách, určite by si ich založil, ako mu len to gesto chýbalo!

„Hermiona Grangerová bola predsa mladá študentka!“ hromžil ďalej, „v mojej triede nikdy nebola taká stará baba!“

 

 

(Smutné zistenie, ani samotná Hermiona Grangerová - Weasleyová, ani Mistr Lektvarista nie sú v bezpečí pred dierami v pamäti. V tomto prípade je dlhovekosť skôr príťažou.

Ale na druhej strane, argument, že je medzi nimi veľký vekový rozdiel! Pri 190 rokoch Mistra a približne 170 rokoch Hermiony - je  zanedbateľný. )

05.12.2009 20:29:48
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one