.

Vitajte na stránkach plných fantázie a fikcie. A možno aj reality... Vaše, nadin a Chavelierka

Táto stránka sa dnešným dňom stáva iba archívom už napísaných niektorých poviedok. Nič nové sem už nepribudne. Lúči sa s Vami nadin

Poviedky a príspevky od Chavelierky Aktualizované Odkaz na najnovšiu kapitolu
Anketa  stále aktuální Dotaz  Dotaz2
Vánoční příběh  TU 26.12.2016 Kapitola 2
Dárek pro Wixie 28.1.2016 Dárek
 
     

Povídka "Otvor srdce novému dni" se nám chýlí ke konci a když je to výročí zaslouží si řádné rozloučení. Nadin doufám, že odpustíš malé zlodějně ;)

Neztrácej čas

(z Hamleta)

 

Ať ptáci v letu strnou a lodě v půli cest,
ať nikdy neodkvetou růže, co začly kvést.
Písek do hodin a hodináře od brány hnát

 

…Boli bez ochrany. Prešla ňou vlna rastúcej paniky. Zohnúť sa po prútik nemala kedy a kým naň použila accio, cítila ako Ron klesá na kolená. A potom sa v stotine sekundy stalo naraz viac vecí. Ako na nich dopadala avada, vytvoril sa okolo nich striebristý štít. Hermione prútik, ale ešte nestihol doletieť do ruky, len veľmi myslela na to, že musí stihnúť obnoviť ochranu. Avada sa rozliala po striebornom štíte, ktorý začal vibrovať. To už  mala prútik v ruke, pevne chytila Rona a celú myseľ sústredila na to, aby sa premiestnili. Išlo to veľmi ťažko, akoby vážili desaťkrát toľko. Niečo sa ich tam snažilo zadržať. Ešte videla, ako sa zelená kliatba rozplynula, začula nadávky a ďalšie vyhrážky útočníkov a potom, konečne sa jej podarilo premiestniť do ich bytu, ktorý bol dobre chránený pred nevítanými návštevníkmi.

„Ron, bola to pasca, nemali sme šancu.“ Chcela sa postaviť, ale miesto toho ju premohli mdloby. Kým ju úplne obostrela čierňava, začula Rona, ako trhano povedal chrapľavým hlasom, „Her..mio...na , milujem.. ťa..“…..

 

Barvu jeho hlasu poznám mezi tisícem.
Vůně jeho kůže parfém nad parfém.
Stačí jeho stín a pokaždé na vteřin pár umírám.

...
Tie momenty si pamätala takmer dokonale. Akoby pozerala film. Privrela oči a opäť sa videla, ako uteká večer od lesa, k hraniciam Rokfortu. Premiestnila sa tam potom, čo sa bola presvedčiť že jej rodičia sú v bezpečí. Mali odísť k príbuzným do Európy. V ich rodinnom dome ich už nenašla, usúdila že odcestovali a vrátila sa.

Keď sa snažila čim skôr sa dostať do hradu, zrazu ju odzadu schytili čiesi ruky a stiahli za kmeň hrubého stromu. Tá istá ruka jej bleskovo zakryla ústa, aby nemohla kričať. Pokúšala sa oslobodiť, chcela sa brániť, ale ten niekto ju držal pevne. Z celej sily sa zaprela. Nie! Ona musí za Harrym a Ronom, keď jej neznámy zašepkal do ucha,

„Slečna Grangerová, byť na vašom mieste, ani s nepohnem.“ Okamžite ten hlboký hlas spoznala. Poslúchla, ochabla mu v zovretí  a stíchla. V tom čase bol nenávidený väčšinou kúzelníckeho sveta za smrť Albusa Dumbledora. Ona ale s istotou cítila, že mu môže dôverovať.

Keby ju nebol zadržal, vbehla by rovno do rúk bande Smrťožrútov, ktorí bezhlučne prešli okolo.

Držal ju, aj keď ohrozenie pominulo. Hlavu mal sklonenú v jej vlasoch, zdalo sa jej, nie, naozaj ju pobozkal do vlasov. Rukou, ktorou držal jej ústa ju jemne pohladil po líci. Jeho zovretie bolo dávno povolené, ale jej sa zrazu vôbec nechcelo utekať do hradu. Mala pocit absolútneho bezpečia. Nadýchla sa jeho vône a zas počula ten zamatový bas.

Keď ju začal od seba odstrkovať, pochopila, čo jej hovorí.

„Slečna Grangerová, mali by ste byť vo svojej fakultnej klubovni. Tu by to mohlo byť pre vás nebezpečné.  Choďte, kým ...“

Ostatné nepočula, uvedomiac si situáciu, utekala do hradu. Nikomu o tomto dobrodružstve nepovedala, aj keď jej Severus Snape zachránil život. Túto spomienku chcela nechať zapadnúť veľmi hlboko, no občas sa jej rozbúchalo srdce, pri túžbe po pevnom ochrannom náručí. …

 

A když se ti zdá, (když se ti zdá),

že cítíš co já ,
neztrácej čas, neztrácej čas,

neztrácej čas …

 
Hermiona si nebola istá, čo znamená zmena v jeho pohľade. Severus je predsa len muž a ona možno podcenila fakt, že s ním ostala osamote. Rozum jej kričal, aby sa prestala týrať, aby utiekla, lebo jej to zlomí srdce, okúsiť niečo, čo nikdy nemôže mať. Umlčala ho. Bolo jej to v tejto chvíli jedno. Vdychovala jeho teplú vôňu a privrela oči. Rukou jej vošiel do vlasov. Ten elektrizujúci dotyk vnímala po celom tele. Keď zbadala, že sa k nej skláňa, takmer vzdychla očakávaním.

Jemne priložil svoje pery na jej. Kvapku vody rozotrel po hornej pere. Pohladil ústami dolnú peru a začal sa dobíjať dnu.

Vtedy sa v ňom ozvalo svedomie.

Čo to robím do Paroma? To nesmiem! Nesmiem jej ublížiť!

Jemne ju od seba odstrčil. …


Náhle bez výstrahy zasáh mě ten šíp,
ať kdokoliv mířil nemoh trefit líp.
Nechápu, jak dřív hledali jsme důvod proč žít.

…Severus sa usmieval. Nebol to len taký náznak, či sarkazmom spotvorené pokrčenie pier. Usmieval sa priamo od srdca a čo bolo najzaujímavejšie, nešlo to ani ovládať, ani zastaviť. Proste tomu podľahol a do prítmia svojej spálne vysielal niečo, čo zaručene tieto staré múry za jeho éry ešte nezažili.

Ležal na boku, hlavou opretý o svoju ruku a nevedel sa nabažiť pohľadu, ktorý sa mu naskytoval.

Nechcel sa jej dotknúť, aby ju nezobudil, len jej opatrne prekladal pramene vlasov, zablúdené do tváre.

Donekonečna očami obkresľoval línie Hermioninej tváre, až začínal byť o sebe presvedčený (presne ako tisíce mužov v jeho situácii), že by ju dokázal nakresliť aj spamäti.

Zboku cítil teplo jej tela a neubránil sa hrdelnému zvuku, keď si pripomenul momenty spred pol hodiny…

 


A když se ti zdá, když se ti zdá cítíš co já,
neztrácej čas ,neztrácej čas, neztrácej čas


…Hermiona bola z tohto zážitku vyvedená z miery. Znamenalo to tak veľa. Znamenalo to, že jej miesto bolo skutočne po boku Severusa. Patrila k nemu, ako on patril k nej.

Stúlila sa mu v náručí a šťastne sa usmievala. …

 

neztrácej čas, neztrácej čas, neztrácej čas
neztrácej čas ,neztrácej čas, neztrácej čas
neztrácej čas ,neztrácej čas, neztrácej čas

 

…Severus sa obrátil k Hermione a ponúkol jej svoje rameno. Spokojne sa doň zavesila. Vedela, čo znamená to gesto. Vo vnútri hradu ich mohol vidieť ktokoľvek a Severus jej práve dal najavo, že tajnosti skončili.

Vošli dnu a nastal malý moment zaváhania. Severus automaticky namieril svoje kroky do podzemia, k svojmu bytu a Hermiona k schodisku.

Zvažovala menej ako sekundu a zrovnala svoje kroky so Severusovými. Skúmavo na ňu pozrel.

„Si si istá?“

Hermiona palcom vyhmatala prsteň na prstenníčku a zdvihla k nemu hlavu v absolútnom odhodlaní.

„Nevyhovoríš mi to!“  šelmovsky sa usmiala.

 

18.04.2010 15:57:27
nadin
.oOo.
Alan

Alan

Tieto stránky neboli vytvorené za účelom zisku.
Tvoríme ich pre radosť sebe a všetkým, ktorí zdieľajú naše nadšenie pre svet fantázie. Všetky postavy, ktoré stvorila J.K.Rowling, si nemienime v žiadnom prípade privlastňovať, patria len a len do jej vlastníctva.
Ach...

Ach...

Dátum založenia stránok - 18.04.2009
2570rjn[1].jpg



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one